Potrebovala by som poradiť. Je to už rok čo mamka prišla o svoju prácu, ktorá ju napĺňala, ktorá ju bavila a doslova bola to práca na úrovni. Aj napriek snahe kontaktovať všetkých možných známych sa jej doposiaľ nepodarilo žiadnu prácu nájsť a tak ako ona tvrdí, do skladu robiť nepôjde, lebo za min. plat radšej odíde do zahraničia. Viem, že je šikovná a ľahko sa naučí robiť čokoľvek, ale nájsť prácu je ťažké. Už by sme celá rodina aj boli ochotní, aby išla pracovať do zahraničia, ale hlavný problém sú jej pomaly každodenné depky, plač, trápenie sa. Keďže spolu máme priateľský vzťah a všetko si hovoríme ,tak viem o všetkom čo ju ťaží. Ale už neviem ako mám reagovať, som so silami na konci, už ma nebaví stále ju presviedčať, že všetko bude dobré a že hlavné je, že sme všetci zdraví. Aj keby plakala tak dobre, ale tie jej reči, že keď si nič nenájde radšej zomrie a tak dostaneme aspoň peniaze od štátu, toto dospelá žena by z úst ani nemala vypustiť. Vraj to pochopím, keď sa to stane mne. Teraz ráno vstane celá splakaná, mne sa treba učiť na skúšky, ale pri toľkom strese sa to nedá. Je mi ju ľúto, neviem ako jej do tej tvrdohlavej hlavy dať, že situácie sa riešia ináč. Mal niekto podobný problém? Čo mám teda robiť?
Nezamestnanosť, smútok a depky
zas kopec gram. chýb :( vopred sa ospravedlnujem
čerešňa čo ti mám ja povedať, skončená VŠ rok doma, ale sa mi posťaštilo klip klop, ale viac ako polovica mojich spolužiakov už viac ako dva roky sú po škole a nič, nemajú práca, je mi 26, ostatný spolužiaci niektorí majú aj viac bez práce, je to vek pre zakladanie si rodiny, ale pýtam sa ako? keď ani sami o seba sa nevieme postarať!!! ani ja si netrúfam založiť rodinu aj pracujem, proste na to nemám.
takáto je doba??? no tak ďakujem za takú dobu.
Viem, že to nie je k téme, ale chcela som poukázať, ako je to s prácou náročné ;-)
Som na tom podobne. Tretí mesiac bez práce, prvý krát vo svojom živote nezamestnaná. Tieto depky a strach z neistej budúcnosti neprajem nikomu. Zatiaľ nemusím riešiť existenčný problém, lebo finančne to ako tak zvládame, ale to ma neuteší. Bez práce sa cítim ako príživník, aj keď mám deti ktoré ma ešte potrebujú a bez nich by som nemala zmysel života. Do zahraničia vycestovať za prácou, hm, neviem ako sa taká práca hľadá a cez ktoré agentúry, neviem dobre jazyky. Doteraz som pracovala v administratíve, ale ak by sa mi naskytla práca vo výrobe, či len ako obyčajná robotníčka, no malo by tom byť v okolí môjho bydliska, beriem to hneď. Deti ma ešte potrebujú naozaj si neviem predstaviť odísť od nich na dva týždne či a dlhšie. Viem presne čo Tvoja mamka prežíva. Dnes mi odpísali z jedne spoločnosti, kde som sa hlásila na pozíciu pracovníčky vo výrobe, že bol uprednostnený iný žiadateľ. Prestávam veriť, že si nájdem akúkoľvek prácu a nieto ešte takú ktorá ma doteraz bavila. Možno druhí povedia, že sa len málo snažím, vyhováram sa, som nepriebojná, či lenivá, ale verte, že v tejto dobe kto príde o prácu, má sakramensky ťažké nájsť si novú.
ano chapem, ju, prezivala som to neraz, moja mama tiez nemala jeden cas pracu a mali sme velke stastie, ze sme byvali s dedkom, teraz pracu nemam ja a to iste depky, trapenie sa, myslienky, ze lepsie je nezit a pod. hnusna doba
2 Emma265878 ale ked jej o mesiac skonci podpora tak uz si davno mala hladat pracu... mozno trosku zopakovat jazyk a cojaviem co ... podla toho co citam tak su to len take reci ... pocuvam to dost casto ze ja sa naserem a idem von....
Ona chce do zahraničia aj keď si uvedomuje, že nám tu všetkým bude chýbať, len čakala kým jej skončí podpora....
Vyzera to uz na hlbsie a dlhodobe depresie, a to by bolo naozaj najlepsie riesit odborne, hlavne liekmi, antidepresivami, ktore ju zbavia zbytocnych pocitov uzkosti, menejcennosti a zufalstva a daju jej novu chut do zivota, elan a energiu na hladanie novych kontaktov a znamosti...
hm nechapem na jednej strane nechce ist za pas ze radsej do zahranicia a na druhej do zahranicia nechce... s takymto pristupom si pracu nikdy nenajde...
Presne toto sa stalo mojej mamke sice zatial je iba 2 mesiace bez roboty ale tiez jej hovorim ze tu si nic nenajde ze nech ide do zahranicia ale ona furt dufa ze sa ozvu z dakade :/ ty musis byt silna ju musis podporit teraz nesmies jej dovolit plakat jej musis pomoct pozbierat sa moja mama tiez prvy tyzden bola psychicky na tom dost zle vkuse plakala nerozpravala nespala nejedla a som povedala dost tak sa to neda ked bude taka nic sa s tym nevyriesi len cela rodina bude viac v strese musite pozitivne mysliet a dufat ze si najde nieco a pockajte do konca januara a potom ju presviedcajte do toho zahranicia:)
Ak chceš daj mail, pošlem ti niečo, čo by si mohla mama prečítať
