Moja matka vyrastala s otcom alkoholikom. Neviem ci to ju tak poznacilo, ale stala sa z nej velmi neprijemna osoba. Neznasa ocinovu rodinu, velmi ocinovi vycita, ked chce ist k nim a pomoct s niecim. V jeho mobile casto vymazava cisla na jeho mamu a doplna ich chybnymi cislami. Nema rada nasich susedov, svojich kolegov v praci. Nema rada ani mojho priatela, hoci je to velmi inteligentny muz, nepije, nefajci, ma voci mne uctu, respektuje ma, pomaha mi...Nie je to ziadny neohrabanec, sprava sa pekne aj k nej, akurat sa jej nevtiera ako moji byvali chalani. Podla nej ma nedokaze ochranit, vraj je to slaboch, zozenstily typ. Len preto, ze je ku mne mily, srdecny, napomocny...len preto, ze mi pomaha pri vareni, nikdy nie je ku mne hruby. Je to moj vysnivany typ chalana a kedze sa on sprava ku mne velmi pekne, spravam sa k nemu aj ja rovnako. Ziadne hadky, robenie si napriek.
Moja matka vsak tvrdi, ze som z neho po*rata, ze mu stojim vecne za zadkom, ze sa idem kvoli nemu zblaznit. Vadi jej, ked sa k sebe pekne spravame. Hovori o nom skarede veci, co nie su ani pravda.
Obaja mame 24 rokov, o par mesiacov koncime VS. A ona jedine s cim sa mi vie vyhrazat je veta "Kym ta zivym, budes sa riadit tym, co ti poviem ja". Vecne do mna huci, ze opakujem po druhych (opat to nie je pravda), ale najradsej by bola, keby som robila len to, co chce ona....
Myslela som si, ze chyba je vo mne, zacala som preto chodit k psychologovi. Ten vsak povedal, ze som uplne v poriadku a psychologa by skor potrebovala moja matka...Ja uz neviem ako s nou komunikovat, cokolvek jej poviem, prekruti si to na svoju pravdu! Nevladzem uz....Stahovat sa este nemozem, setrime si s priatelom na byvanie a este nemame dostatok. Mate niekto podobny problem? Chcem len pokecat
Vztah s mojou mamou
Ahoj, ja mam podobný problém
Náš vzťah s matkou je hrozný.Nevieme si nájsť k sebe cestu ...Mám pocit ako keby ma nenávidela. Mám setru(16) a brata (14) a uplne sa s nimi inak zaobchádza. Možno je to tým, že mala komplikacie pri pôrode,kedy ma nechcela ani zobrat ku sebe a nechcela ma ,možno odvtedy v nej niečo ostalo a v duchu ma neznáša.Moja matka nevychádza dobre ani so svojou mamou, tiež ju nenávidí. Od malička som pociťovala, že ja som iná ako moji súrodenci ,preto dá sa povedať že som vyrastala u babky s otcovej strany a tiež aj to,že vychovala ma babka .No čím som staršia tym viac si uvedomujem vážnosť situácie. Nemôžem sa na nikoho spoľahnúť, súrodenci sú akoby naprogramovaný proti mne s otcom ani nehovorím , a ked nahodou ze sa začneme rozpravat spolu , mama vkrocí do toho a začne na mna vymyšľať totalne nezmysli. Našťastie mam skvelého priateľa už 3roky , ktorý stoji stále pri mne a pomáha mi vo všetkom, nepije, nefajči, chodí do roboty a stará sa o mna a takisto mam skvelu babku z otcovej strany, ktora mi pomaha tiez a su tu pre mna ked to najviac potrebujem.Okrem nich uz nikoho nemam, mama mi zavidi vsetko ked je priatel u nas a vidi ako spolu varime alebo ked vidi ze je na mna mily stale sa tvary hnusne, skaredo sa pozerá na nas akoby ju zabijala zavist. Doteraz som nemohla nikam ist , akurat tak len do babky a k priatelovi .Jak som dovrsila 19 hned v ten den som isla von nic mi nehovorila , neboli proti naposledy co som isla von tak vedela mama ze kde idem ze idem von opol9 pi treningu a vedela taktiez ze ptidem o polnoci a nemala stym ziaden problem. No jak som prisla domov, udrela ma. A zacala vymyslat ze ja som povedala ze idem von o 8a ze pridem a 9tej a to iste zaklamala aj otcovi ,, Neviem co mam robit cely zivot som zavreta ,nemozem chodit von pritom som slusne dievca, nefajcim ,mozno obcas si vypijem ale nikdy nic zle som nespravila a nikdy som sa neopila , stale som bola pri rozume a vedela som stat na nohach. Od 15tich už citím že nezvladam to jak sa ku mne sprava , stale sa mi len vyhraza , ze nebude mi davat peniazky do skoly, ze uz nikdy nemozem ist von a ze budem robit to co ona mi vravi lebo ona ma živí a sranda je , že ked pridem domov zo skoly malokedy je navareny obed , takze ja cely den nemam teplu stravu ,lebo obed mi platit nebude a doma mozno raz alebo 2x je navarene teple jedlo a ked sa pytam preco benavarila tak mi povie ze ked mam problem mam si navarit sama , lenze ja pridem zo skoly o 5a som unavena a aj ucit sa treba ,tak varenie uz urcite nezvladam, okrem toho sa mi hrabe vo veciach , berie mi nasporene peniazky ,a povie ze to su jej peniaze , pricom minule som si nasporila 60€ co mi davala babka a frajer a mama mi ich ukradla,, no viete si predstavit ten pocit ? Ze vo vlastej izbe sa citim hrozne , ze nemam sukromie ,lebo mam izbu spolocnu so sestrou ,. Musim si vsetko skryvat lebo inak mi vsetko ukradne , nemozem kludne vyjst z izby lebo sa mi hrabe vo veciach , aj kes tam nemam nic take co by nemohla vidiet ale zabija ma ten pocit ze sa hrabe v tom co neni jej a takisto sa stalo aj to , ze ked priatel tu bola nechal si penazenku na skryni kym sme boli vonku na dvore , otvorila a prezrela mu tam vsetko a takisto aj v jeho taske kutrala.. Je to blbe , neviem co mam robit , neviem na co mam narok a ani to ze na koho sa mam obratit ,, 3krat som vyhladala uz aj psychologa , bola som uz uplne nadne a myslela som si ze chyba je vomne no povedali mi len ze problem je v nej a ze neda sa nic spravit pokial odmieta ist za psychologom ,,,
Je to jednoduche. Skoncis ochvilu skolu a odstahujes sa prec. Napr. do podnajmu alebo do zahranicia. Lebo ako zostanes doma, ona ta znici !!!
trošku vám do toho vstúpim ak môžem, ak ti môžem poradiť, začni sa sama k sebe správať tak ako si zaslúžiš, si podľa toho čo píšeš inteligentné dievča, múdre a šikovné. to čím prechádzaš nie je sranda, aj veci ktoré ti robia radosť splynú v tom negatívnom čo sa ti deje. ja prežívam niečo podobné a mám o pár rokov viac a ver, že ak sa neosamostatníš, ak sa bude dať urob to čo najskôr ako sa bude dať, až vtedy začneš žiť. a ak má matka také \"tiky\" bude to čím ďalej tým horšie resp. ty už nebudeš prípustná toto ďalej prežívať, neviem čím to je, prečo si ľudia toto robia, nerozumiem tomu a sama s tým roky bojujem a momentálne som v stave kedy som si povedala dosť a nechodím k rodičom, už som to nezvládala a hľadám si cestu k svojmu šťastiu kedy sa viem tešiť z maličkostí a byť konečne šťastná a dať sama sebe to čo si zaslúžim. urob to aj ty. bude to trvať dlho ale dlžíš to sama sebe.
Magy, ked som prijala od rodicov ponuku, ze mi budu financovat studium, netusila som a ani by mi vo sne nenapadlo, ze mi to raz bude vykricane. Neprijala som to preto, aby som mala cely den vylozene nohy, ale preto, aby som sa skutocne mohla venovat skole naplno. To, ze to moja matka s oblubou pouziva je len preto, lebo sa tym vyhraza a veri, ze tym cosi dosiahne. Vraj ma nebude financovat, ak sa budem riadit podla inych ludi a nie podla nej.....
Pokusim sa cosi s tym spravit, mozno na cas odidem z domu k niekomu, netusim. Dakujem za pomoc!
to ze si sa stala na nej do velkej miery zavisla, je scasti aj tvoja vina. ale nie je to nic nevratne, stale to mozes zmenit, zlepsit.
pokial mas moznost, cas a chut pracovat, rozhodne si to uz nedavaj schvalovat rodicmi. povedz napr., ze je to prax v ramci mediciny, ktoru potrebujes nabrat, skusenosti atd.,
ci to bude nejaka brigada v lekarni, ordinacii, na oddeleni, alebo hoci aj v laboratoriu...
ze to robia vsetci, pripadne ze si chces zaplatit/doplatit drahu vymennu staz v zahranici cez erasmus... sposobov je milion, staci pospekulovat ;)
drzim palce!
:( ona si snad mysli, ze ked som jej dcera, budem mat rovnake nazory ako ona...a vzdy ked som konala v rozpore s jej nazorom, vyhlasovala, ze to preto, lebo ma ovlada niekto iny....Som z toho skutocne psychicky na dne, lebo aj ked sa jej to snazim vyvratit, vzdy si to vsetko zinterpretuje ako chce ona....
Pokusim sa o to Magy, dakujem za povzbudenie. Nie som 100% sebestacna, lebo rodicia mi povedali, ze ma pocas VS budu zivit. Ked som navrhla, ze si najdem pracu popri skole, povedali, ze to nechcu. A tak som od nich zavisla...A vzdy, vzdy, vzdy ked je vhodna prilezitost, mama mi to vyhadzuje na oci. Ze pokial ma zivi, budem sa riadit tym, co ona hovori....Skusim tuto noc nad tym popremyslat, co by bolo najvhodnejsie ako tuto situaciu vyriesit. Dakujem pekne za rady, velmi mi pomohlo vyrozpravat sa
vzhladom na tvoj vek, schopnosti a buducnost a najme situaciu by som sa uz len snazil zahrat vsetko do autu a sustredit sa na svoj zivot a robit vsetko pre to, aby som vypadol cim skor. ju tiez trapi, ze si odrastla a uz nema koho dirigovat. asi si neuvedomila, ze si dospela, aj ked este nie 100% sabestacna. su rodicia, co sa s tymto nezmieria nikdy :(
Magy, uz som skusala aj to, ze som jej pritakavala na vsekto co vravela. Ale som asi typ cloveka, co to dlho nedokaze. Mozno opat s pomocou psychologa by to slo. Uvedomila som si ale jedno, ze toto iste mi roznych fazach zivota robila tiez. Ked som cokolvek chcela v zivote (ci vo vztahoch, v skole, v dakej oblasti dosiahnut) co bolo v rozpore s jej presvedcenim, vzdy mi vykrikovala, ze to robim preto, lebo to chce niekto iny...Raz kamoska, raz frajer, raz niekto dalsi...Nikdy ma nebrala ako premyslajucu bytost, vzdy len ako niekoho, kto je v rukach inych a robi to, co chce niekto iny....Hrozne ma to ubija a trpim tym. Skusim este pritakavat jej nezmyslom, aj ked ma to bude vnutorne strasne nicit, ale pokusim sa o to....
Viem si predstavit ako sa citis a co prezivas, ale ziapanie ani krik nepomoze. To najlepsie co mozes spravit, je ignoracia a falosne pritakavanie "ano, mas pravdu, samozrejme" a mysliet si svoje. je to falos, ktoru odsudzujem, ale s niektorymi ludmi sa neda nijako, ani po dobrom, ani po zlom. takze len ignorovat a nechat ich zit v ich vlastnych omyloch, predstavach.
Ju nezrani ani pravda, ani klamstvo, zije vo svojom svete, kde si vytvorila neotrasitelne teorie ze je odmietana vsetkymi ludmi, preto sa takto nasilu dozaduje pozornosti a snazi sa vziat "vladu" do svojich ruk. nedokazem to posudit uplne zodpovedne, ale trochu mam dojem, ze o svojom stave vie, len sa ho panicky boji, preto reaguje tak, ako reaguje. odmieta predstavu, ze chora je ona, preto obvinuje vas.
jej vzorec myslenia sa zacina uplne vzdalovat tomu normalnemu, resp. beznemu, co maju vsetci navokol.
tak...a opat hadka kvoli tomu, ze som si dovolila nieco urobit bez toho, aby som sa dopredu opytala jej...a kto si to schytal? Samozrejme vinny je moj priatel, ktory ma vraj k tomu prinutil...Ludia, ja uz vazne nevladzem...Vykricala som jej, ze nech ma uz necha na pokoji, ze som kvoli nej musela chodit k psychologovi. A ona sa mi vysmiala....Ja uz neviem co mam robit. Strasne rada by som sa okamzite prestahovala kdesi inde, ale nie je to mozne. Nedokazem s nou uz inak komunikovat len zjapat. Nedokazem sa s nou uz normalne bavit. COkolvek poviem, vsetko je prekrutene naopak...a jedine, co mi vie vykrikovat, ze pocuvam viac priatela ako ju..... :( :( :(
