Nie je to tak ,že by som sa s nikým nechcela baviť ja ale jednoducho si s nikým nejak nesadnem. Nie som ten tip otvoreného cloveka,čo sa dokáže o svojich súkromných veciach baviť s novými spolužiakmi alebo tak. Som druháčka na gymnáziu a v triede sa vobec s nikým nebavím. Samozrejme pozdravím, požičiam pero, prehodím s nimi obcas vetu,dve ale nic viac. Sedím sama. Nemám ani záujem sa s nimi baviť , ked viem aké sú tie dievčatá z triedy falošné. Ja vidím všetko z objektívneho hľadiska a vôbec ma neláka kamarátiť sa s niekým, kto sa k tebe v blízkosti správa ako k najlepšiemu kamarátovi a za chrbtom ťa ohovára. Takých mam ja teda spolužiakov ale im to vobec nevadí.. Mne však chýba, že si nemám s kým pokecať ani nič. ..... A pritom ja som celkom vtipný clovek a ani doma neveria, že sa s nikým v skole nabavím tak normálne . Ani "poškolských" priateľov nemám vela.. Kedysi som mala ale tí už maju vlastné partie a na mna zavrhli. Raz za 2 týždne idem vonku s jednou kamaratkov a to je asi vsetko. Pamätám si ešte lyziarsky výcvik v 1.rocniku.. Bolo to hrozne .. Nik sa tam so mnou nebavil a 6 dní som po veceroch plakala . .. Na izbe som bola s dievcatami s vedlajsej triedy.. Bolo to hrozné tak ako aj iné skolske výlety. Neviem , čo mám robiť ... Snažím sa aj .. Ale neide to ... Ale samota ma zožiera.. co mam robiť ?
V škole sa s nikým nebavím a nemám ani priateľov
❱❱ NEMÁM KAMARÁTOV ❱❱ S KÝM SA MOŽEM POROZPRÁVAŤ, POKECAŤ ❱❱ MÁTE SVOJU BÚTLAVÚ VŔBU?
❱❱ www.butlava-vrba.weebly.com
❱❱ Pomáham uvoľňovať nahromadený stres tým, že hovorím s ľuďmi, ktorí cítia nedostatok ľudskej konverzácie vo svojom živote, alebo nemajú s kým hovoriť o svojich problémoch a tažkých životných situáciach. Som ochotný počúvať Váš citový výlev.
❱❱ Špecializujem sa na klientov, ktorý sa potrebujú IBA vyrozprávať a tým odstrániť stres a vnútorný nepokoj, ktorý pocitujú.
❱❱ Rozhovor cez skype / telefón, je to isté ako keby ste hovorili so svojím priateľom
The same tiez to tak ako t nemam nikoho ani nic tak sedim iba za pc atd nikde nechodim ani nic takze tak
TheSame - ak si sama neustále, tak nevieš aké to v spoločnosti je. Čiže ti nemôže spoločnosť ani chýbať.
Je to ako s ľuďmi, ktorí sa narodili s nejakou vadou - nevidia, nepočujú. nemajú ruku....
Vedia, že im niečo chýba, no ak by sa narodili zdraví a prišli by o to, tak by im to chýbalo 1000x viac. Takto je to len pocit, že sú vlastne iní.
Tá tvoja vysnívaná spoločnosť nie je tiež žiadne terno :)
Väčšinou ľuďom chýba to, čo nemajú, čo by ich mohlo momentálne naplniť a z čoho by mohli čerpať...
Tebe chýba spoločnosť a je to úplne prirodzené. Človek je predsa spoločenský tvor a od ľudí sa najviac naučíš. No nemysli si, že ľudia, ktorí sú obklopení inými sú šťastnejší.
Ahojte. Ja prežívam presne to isté. Idem do (chvala Bohu posledného) 3. ročníka a v triede, ani na celej škole nemám kamarátov. No ja ich nemám ani mimo školy. Mám jedine rodinu.
Pre moju príšerne introvertnú povahu, odhad (dopredu) že ma nikto nebude mať rád a kvôli môjmu odstupu od ľudí nemám nikoho "tam vonku".
Čo celé dni robím ? Sedím za PC, TV. Som "ponorená" do sveta filmov a hier. A aby to nestačilo, kupujem si hernú konzolu, tým pádom sa do toho sveta "ponorím" ešte viac. Je to moja úniková cesta pred smútkom a depresiou.
Ľudia, ktorí nepoznajú samotu, sú šťastní ľudia.
Môžu sa vyrozprávať a hotovo. Keďže som sama, nemám sa komu vyrozprávať, myšlienky nevypúšťam, a preto sa ani nečudujem, že šaliem.
Ja si kvôli samote aj poplačem, ale na druhej strane to neberiem tragicky. Som sama odmalička, takže som si na to trochu zvykla.
Naozaj neviem, ako začnem žiť svoj život, keď sa osamostatním. A ešte keď neviem, čo budem v budúcnosti robiť.
ivuska ako keby o sebe pisem.... presne.... ani ja v skole nezapadam sem tam si aj poplacem.... je to tazke...
Viem,že táto téma je už dosť stará ale musím povedať že som naozaj veľmi, veľmi rada, že nie som jediná s týmto problémom(teda ja vo svojom okolí nikoho takého nepoznám). Idem teraz do 2.ročníka SŠ a za ten čas som si tam našla len jednu jedinú kamarátku. So spolužiačkami som si nesadla pre to isté, prečo ty. Navonok milé, za chrbtom ohovárajú a rozširujú po triede nepravdivé hlúposti. Keď si moja jediná kamarátka našla priateľa (spolužiaka), bola som úplne sama. Rok. Trápilo ma to a bojujem s tým doteraz. Už sa síce rozišli, ale čo ak si nájde niekoho ďalšieho a ja budem zas sama?! Je to spôsobené aj mojimi psychickými problémami, soc.fóbiou a strachom z toho že poviem blbosť a budem odmietnutá, preto sa s nimi radšej ani nabavím. Veľmi by som chcela byť normálna, obľúbená, s každým si kedykoľvek pokecať, normálne si prisadnúť a baviť sa s nimi( pre mňa nadľudský výkon) nech nemusím tŕpnuť kedy už tá prestávka skončí alebo kedy sa už vrátime z toho výletu. Samotu mám ako introvert rada, ale nie nonstop.
Všetci to len hrajú. Celý život je taká hra. Aj oni sa cítia osamelo a prehlušujú to akoževtipmi a akožekamaratením.
,,Ozajstných" Ľudí je málo,ale sú. Jendou z ciest je internet-najdi si spriaznenú dušu tu
a uvidíš, že je ide. S ostatnými sa hraj, akože sú fajn...a mysli si svoje.
Inak sa zblázniš. Keep smiling...
Ahoooj!ja mám rovnaký problém.Tiež na výletoch s triedou rozmýšľam,ako sa najrýchlejšie skončia a pod.A nesedí mi nikto!
2 Ivanka678 mozno keby ze ich nevidis tak cierne tak by sisi aj nasla kamaratov... ale podla toho co pises ich moc nemas rada.
Aj tí najväčší falošníci to niekedy len a len hrajú aby zapadli do kolektívu. Ver či nie poznal som takých veľa. Ak niekoho z tých ľudí spoznáš hlbšie možno sa ukáže ako niekto úplne odlišný. Môže to byť dokonca oveľa citlivejší typ ako si ty. Zapamätaj si jedno - vidieť nemusí vždy znamenať vedieť.
