mam priatela nikolko mesiacov. po dlhej pauze od chlapov som konecne stretla jedneho uzasneho...fakt je skvely, zijeme spolu, starame sa jeden o druheho a mam pocit, ze to je konecne ten, na ktoreho som cakala. Zalubila som sa rychlo a stale je to silnejsie.
Mam mu vsak problem doverovat. Viem, ze ma lubi. DOkazuje mi to dennodenne a este mi to aj casto opakuje. Viem, ze by ma nepodviedol, vazi si ma a dlho mu trvalo kym si zacal vazny vztah s niekym, takze viem, ze si to premyslel aj rozumom.
Predtym som mala vztah, kedy mi partner klamal a nejako som sa vtedy zatala. Preto som dlho ani nikoho nemala. Teraz som psychicky uplne na dne (zopar tyzdnov) a vybijam si to na priatelovi. Neustale ziarlim na jeho kamosky (ma ich dost a jeho najlepsia kamoska je zena). Vadi mi, ak sa s nimi stretava, resp. ak chce aby ona prespala u nas. Racionalne viem, ze by s nou ani s inou nic nemal, ale stale ma nieco vo vnutri zoziera. Na zaciatku vztahu som to neriesila. Teraz mam blbe obdobie a som strasna stihacka, citliva na kazdu blbost ohladom inych zien, kamaratov a neviem coho vsetkeho...ako to mam zmenit? mal by ma niekto prefackat asi...nechcem to robit, ale neviem tomu zabranit...
Ako začat doverovat
asi aj ja to chápem, pôvodne som to asi pred hodinou chcela komentovať, len sa mi nechcelo :D ale už mi príde, že Agnes s lostom tu rozvíjajú jednu vetu, vytrhnutú z kontextu, ktorá ani nebola myslená tak, ako ju oni pochopili...
fakt by som k tomu rada ešte niečo napísala, ale radšej asi pôjdem spať :D beztak je to už off-topic, zakladateľke témy to nijako nepomôže :)
Pises: kamaratka je viac ako partnerka, kamaratku lubis cely zivot ale partnerka pride a odide a pride vzdy dalsia. Inak sa to pochopit neda ako tak, ako si to napisal.
Nič ste nepochopili! To vôbec nie je o tom čo ste tu teraz napísali :D
Manzel/ka ma byt vzdy viac ako nejaky kamarat/ka. A co ked dojdu deti, nejaky kamarat mi ma byt viac ako rodina, manzel, deti? Tu fakt zlyhava logika. Ale niektori ludia tak ziju a potom sa velmi divia, ked sa im manzelstva rozpadaju.
Ziaden extrem nie je dobry. Samozrejme nemat vobec ziadnych kamaratov nie je dobre. Ale ak je pre mna kamarat viac ako partner a teraz je uplne jedno ci je to muzsky ci zensky kamarat tak to manzelstvo ci partnerstvo nemoze nikdy dobre dopadnut a ten partner sa pravom citi nemilovany a odstrceny.
Dadula56 - pekne napísané :) Ja ťa nepresviedčam a nechcem aby si menila názor. A ak nepočítam toto moje manželstvo tak ja nemám za sebou žiadny stroskotaný vzťah a tiež som si vybral dôkladne! :) Skutočné priateľstvo je o niečom inom! Ale ako som napísal je to nadlho... A pri mojom písaní by to aj tak nikto nepochopil.
