Zdravím mám 21 rokov...bohužial dosť problémov...som sám ... na všetko sa stále cítim sám ... myslím že rodina mi dala košom...nezvládnutelné situácie..bolesť v hrudi..aspalujúci ohen v sebe...nevládzem takto dalej..chýba mi spriazdnená duša..s kým sa budem mocť vyrozprávať,pomocť a tak dalej..vobec nepijem..ani nedrogujem...ale ako vidím dnešný deň a noc sa stane tou kedy poruším pravidlo..mam aj psychické problémy není som vyrovnaný sám zo sebou..chýbaú mi ludia..kamaráti...priatelky...je toho viacej neviem sa sám zo sebou vyrovnať..často ma nápáda že utečiem..niekam daleko niekam preč..kde budem mať od všetkých stereotipných vecí pokoj...tento system ma začal pohlcať a neviem sa vrátit do reality..časi dobra skončili pred sebou mám len tmu a zastreté pred očami... prečo skoro každu noc som pripravený zbaliť veci a odísť čo najdalej ale nikdy to nespravím ??? prečo tu nemám nikoho koho by zaujímali moje problémy ? s ktorým by som mohol byť v kontakte skoro stále ??? pár krát som rozmýšlal aj nad smrtou ... že sa to celé skončí ...niekedy takto večer nemožem spávať a pítam sa sám seba či mam otvoriť flašku a utopiť sa v slzách ..a ráno bude zas to isté kolobech života ktorý ma tak ubíja že som prestal vidieť slnko :( jedina dobrá správa že sa mi rozvíja fakt snubná kariera ale po psychickej stránke tam nevydržím tý ludia..a tak dalej hovorím si že nemám na to...jak to budem zvládať prestal som sa smiať..cítim ako keby som tu nemal vlastne čo robiť....tak krásny svet je ... tolko vela ludí..tolko pekných žien.krás sveta a ja sa nemožem ani len dotknúť jednej veci :(
