ahoj, mam taky problem, skusim strucne. mam strasne vysoky tep,zdvihne mi ho cokolvek,zazvoni telefon,v obchode idem na radu,ked som v spolocnosti a hlavne medzi cudzimi ludmi a podobne blbosti. neviem to ovplivnit, pri kazdej z tychto prilezitosti si hovorim ze klud,je to bezne,robi to kazdy,nikto na mna nepozera ale srdce pocuva podvedomie a nie mna. casom sa z toho stal komplex takze staci ked si na nho spomeniem a bije jak o zivot. samozrejme aj ked si ho chcem zmerat v klude. to sa u mna ani neda lebo nanho myslim a bum bum 90-100 doma v klude. dalsia moja srandovna porucha je ze mam panicky strach z doktorov a nemocnic. ked idem na preventyvnu prehliadku raz za rok z roboty,to je moja smrt,myslim na to uz pol roka dopredu a vzdy ked si na to spomenem,zase mam srdce v krku. samozrejme u doktorky ked mi mera tlak a tep tak tlak mam ok,inak sportujem posilka 3x za tyzden,ale pulz 120 a cely sa potim od uzkosti alebo hanby alebo ako to nazvat,vzdy to vysvetlim ze to je zo strachu z doktorov a tak. ekg som mal ok. a napriklad taka navsteva banky alebo poistovne? tep odhadom asi 130 v priemere. skratka cim viac bije,tym viac na nho myslim,uvedomujem si to a o to viac a viac bije a neviem to zastavit, az ma raz drbne asi. inak 25 rokov mam,vysportovanu postavu,dost svalnatu,ale ziadne steroidy,vyzeram uplne normalne,pre zeny dost pritazlivy typ,mam priatelku moc peknu takze nechapem z coho ta uzkost.sam seba nechapem. takze skuste dat nejaku ROZUMNU radu,budem vdacny. kardiolog alebo psychiater,to napadlo aj mna ale nezabudajte ze trpim velkou uzkostou u doktorov takze sa im vyhybam ako sa da.
Rychly tep, uzkost
No, co sa tyka odbornej pomoci, ak by si sa tak rozhodol, myslim, ze na uvod bude stacit psycholog, nemusis ist hned k doktorovi-psychiatrovi :) Takze tam by si aspon trosku eliminoval polozku "doktor". Chod tam s vedomim, ze sa chces porozpravat, pocut nejake rady a riesit svoj problem - ved je to presne take iste ako tu na fore, nie? :)
Neviem, do akej miery je tvoj problem vazny. Ale som laik, tak ti skusim poradit zo zivota-mojho. Ja som mala problem mozno zaraditelny do podobnej skupiny, ako tvoj zrychleny tep. Az nato, ze moj problem bol o dost viditelnejsi- strasne som sa cervenala. Ale naozaj hrozne. Vtedy som chodila na strednu, neskor do prveho rocnika na vyske, az tam to prestalo. Poznamky typu: ukludni sa, lebo sa cervenas, nie je dovod sa hanbit, nemaj stres....no, vies si asi predstavit, ze to moju situaciu len zhorsilo :D
Tiez v banke, v obchode... len som si pomyslela na to, aky to bude trapas, ked sa budem cervenat a BUM! uz som citila ako mi ide cerven do lic.
A teraz, co mi pomohlo? Myslim si, ze to ma vela spolocne so sebavedomim, o tom, ako si myslis, ze ta vnimaju ini a nakolko si veris v oblasti komunikacie s inymi. Tiez je to zacarovany kruh, lebo ako aj sam pises, len si na srdce spomenies a uz bije ako splasene. Nehladala by som v tom medicinsky problem, je to snad cisto o psychike. Najprv by som sa, na tvojom mieste, zacala vnimat taka, aka som. No co tak ti bije srdce, mozno to tak ma aj ta pani za priehradkou v banke, co ty vies? pripadne by som to obratila na zart- v mojom pripade to fungovalo tak, ze ked som uz vedela, ze paradajka je oproti mne len pastelovy odtien cervenej a bolo jasne, ze aj ostatni si vsimli, ze nieco nie je v poriadku (myslim si, ze aj na tebe je vidiet, ze nieco nehra-aj ked asi nevedia, ze mas vysoky tep, ale urcite vidia, ze si nervozny), jednoducho to treba priznat. Pred sebou aj inymi. Ja som casto pouzivala vetu: no klasika, je to tu, prepacte, ze sa cervenam, este som z toho nevyrastla. Ludia sa zasmiali, ubezpecili ma, ze je vsetko v poriadku, ja som sa zasmiala a nemusela som stale mysliet na to "boze, nech sa necervenam, nech si to nikto nevsimne". A vies, ako to nakoniec dopadlo? Stale castejsie sa mi stavalo, ze na moju poznamku o cervenani sa mi odpovedali: ale vobec nie, necervenas sa. Cize uz mi zostal len ten pocit a nakoniec to zmizlo uplne :)
Uf, trosku som sa rozpisala, neviem, ci to niekto vobec zacne citat, alebo docita do konca, kazdopadne dufam, ze som aspon trosku pomohla.
inak,zabudol som, ten strach z doktorky mam vlastne prave preto ze mi moc bije srdce a viem ze to zisti a bude to riesit a pytat sa ma na to a je mi to neskutocne neprijemne lebo si pripadam jak nejaka troska co nezohnala antidepresiva alebo fet a potom sa aj potit zacnem od hanby,pritom som uplne normalny clovek,len telo si robi co chce
