Nenávidím svojho brata

Slecna A no praveze ja som mala depresie 9 rokov kym som sa z nich vyhrabala takze ja sa ho snazim pochopit najviac ako sa da, kolko krat sme sa aj normalne porozpravali o jeho problemoch ale to iba ked ma dobry den inak je to s nim na nevydrzanie. A dokonca dva mesiace po porode som sa psychicky zrútila lebo som zistila ze ten moj vypisuje byvalej aby mu dala zase sancu ze mna aj maleho opusti...a vtedy moj bratcek zacal po mne kricat ze urcite som bola na vine ja, ze by som sa mala nad sebou zamysliet a ze co vyvadzam ako sialena ze by som sa mala dat liecit...skoro ma brala zachranka tak hrozne v tom momente jeho pokryveny pohlad na realitu na mna zaposobil...cela rodina ma musela ratovat. Proste on toto robi stale, nikdy cloveka nepodrzi, len mu naklada a nevie pochopit nic z medzi ludskych vztahov...
Co sa tyka liekov tak ma nejake ale berie ich len velmi sporadicky alebo ich nachadzame v zachode ci v kosi.

Ja uz nerozmyslam nad nicim inym ako nad vlastnym byvanim lebo nikdy ma tie jeho reci tak netrapili ako teraz...ked mam pocit ze mam na krku nie jedno ale dve deti, lebo maleho s nim nemozem nechat sameho, je totalne nezodpovedny...ale moja financna situacia na to teraz nestaci....vidim to este aspon na dva tri roky kym sa budem moct osamostatnit

agnes, niekedy si aj ja myslím, že je malý diabol..a čím ďalej tým viac sa pristihnem pri myšlienke, že ho začínam nenávidieť. Je to hrozné, ale je to tak. A najhoršiem že ako prídu večer rodičia po neho, hodí sa im do krku a nepustí a robí sa aký je anjel..ach jaj a to kolkokrát prídu pre neho aj o 21:00 pre neho od rána. A nemôžem im nič povedať, lebo poznám segru, aká je urážliva. By sa nas.ala a bola by schopná sa roky u mna neukázať. A to by našu mamu asi položilo.

agnes 999 ja som bola len bez práce a musela som si všetko platiť sama nikto mi nič nedal a pekne som aj po brigádach musela chodiť keď som si chcela poplatiť svoje veci absolutne nič mi nikto nedal a musela som prispieť do domácnosti žiadne poľutovanie takže s takýmto nech nikto na mňa nechodí je dospelá má sa podľa toho správať ani ja to nemám doma ideálne čo musím si hľadať podnájom keď chcem bývať vo svojom a s čoho si ho zaplatím je vyložene môj problém nikoho to nezaujíma aj keď ja som pomohla ako som mohla to by sa niekomu žilo v pohodlí na druhého úkor nie takéto niečo neberiem brigády sú aj na 2 -4 hodiny denne má sa kto postarať takže nevidím tam problém aspoň uvidia že má nejaký ten záujem postarať sa časť výdavkov pre seba a vlastné dieťa

Keď vieš,že brat je chorý, tak si ho nevšímaj, nech si hovorí čo chce. Schizofrénia je vážna choroba, určite neochorel naschváľ.

no a k teme, elsa ma pravdu, mala si si dobre premysliet skor, ako si mala dieta. V dnesnej dobe ked je na vyber obrovske mnozstvo antikoncepcie, nielen hormonalnej to skutocne nie je tazke. Co teraz chces? Trcis u rodicov, zrejme ta zivia a pomahaju ti a ty si chces zit jak princezna, aby sa vsetko a vsetci len tebe prisposobovali. Ked si robila to dieta, mala si mysliet na to, ze nemas byt, peniaze, nemas kam ist a ostanes s nim u rodicov aj s tvojim bratom ktory je aky je.

jajaja: to co je preboha za decko? vsak to je jak maly diebol. ako deti su niektore neposedne, ale ten tvoj synovec musi byt riadne rozmaznany. zazila som viacero malych deti, ale ani jedno nebolo take hnusne jak tvoj synovec

no ale to si mala skôr rozmyslieť moja zlatá či bude mať dieťa keď ešte nebola zabezpečená a teraz keď sa nachádza v takejto situácii nech je rada že je rada rodičia je všetko určite financujú a pomáhajú čo si myslíš že aj tí rodičia už nemajú právo na svoj kľud pokiaľ nemá svoje nech sa prispôsobí inú možnosť nemá a čo sa týka teba je to pekné od teba že sestre pomáhaš ja som robila to isté takže viem o čom to je nemá si čo ona vyskakovať keď je bez peňazí môže byť rada že jej pomôžu lebo nikto nie je povinný jej pomáhať ako si to bude riešiť je jej problém.....

ale ak je slobodná matka, s 200 eurami materskej ako sa má osamostatniť ? z čoho bude žiť, platiť nájom, pôžičky, splátky za byt ? to nie je jednoduché aby sa osamostatnila.
Inak ju chápem, že je na nervy. Ja strážím synovca má 4 roky. Slubila som, že sa o neho postarám, kedže skolku nedostal. Ale som na nervy. neverila som, že to budem takto zle zvládať. Malý celý den v pohybe, vykrikuje, rozhádže hračky a potom sa ich ani nedotkne, s kockami tirfa do nábytku a ked ho upozorním, rumázga, nadáva mi že krava ( neviem kde to počul ), vonku odo mna uteká, a to tak daleko že ho ani nedobehnem a ak má ísť domov, hučí na celú ulicu. V obchode sa hádže o zem...som na nervy ale čo ak sestra muselado roboty, inak by ju vyhodili? nechápem, malého rodičia ho pekne vychovávaju, pekne sa s ním rozprávajú a on je takýto...nevláááádzem...

trošnu som odbočila od témy, ale jednoducho som chcela napísať, že niekedy nie je ýchodisko len trpieť. Ako aj autorka..a ešte určite vie, že u nich chdánia rodičia toho brata a ju nepoľutuju..a to bolí tiež.

u rodičov s dieťaťom no koniec on že nerobí tam tú prácu môže vyriešiť,ale v tom byte budete stále spolu aj ked pracovať bude,hlavne ty by si si mala nájsť vlastné bývanie lebo bývať sama u rodičov a s dieťaťom je veľký rozdiel,brat je chorý tak by sa mal brať na neho nejaký ten ohľad aj keď všetko si dovoliť nemôže predsa je vo výhode lebo v byte nemá ešte aj dieťa stačí mu nájsť si prácu od teba asi rodičia očakávajú že sa osamostatníš keďže už máš dieťa potom si slobodná matka alebo rozvedená,rodičia by už chceli mať kľud a nie počúvať tvoje hádky s bratom a do toho ešte aj dieťa buď sa osamostatníš alebo sa musíš prispôsobiť iné riešenie nie je

predpokladam, ze brat sa lieci - no z Tvojho pohladu to ozaj vyzera, ze mu to velmi nepomaha, kedze Tebe jeho spravanie skodi...
ozaj by pre Teba bolo riesenim sa odstahovat, no ak sa to neda, treba nieco spravit s Vasim vztahom...
skus si vygooglit ludi zo spolocnosti noetis - su tam ludia aj zo Slovenska, ktori by Ti mali vediet 'ocistit' vstah tak, aby ste dokazali spolu pokojne zit...
Igy