Ahojte, chcem sa iba vypísať, lebo žijem už dlhé mesiace v zvláštnom stave, skúšam všetko možné a stále sa trápim. Ak je niekto s podobným problémom, budem rada ak prispeje postrehom. Prestúpila som na inú školu, 2. stupeň VŠ, začala bývať na intráku, dovtedy som bola doma. Bývam s kamoškami z môjho mesta, čo je super. Ale prvý semester som začala trpieť úzkosťou, hlboké nádychy, stres z novej školy, prostredia, systému, žitia. V januári som zašla za psychológom, lebo sa stav počas skúšok začal zhoršovať, asi aj počasie sa podpísalo, a rozhovory s ním aj trocha zabrali, kým som bola doma. V súčasnosti beriem antidepresíva, tretí týždeň, pretože striedajúce sa stavy plačlivosti, precitlivelosti neprechádzali. Svet viac času bol čierny. To nie je všetko. Každý deň mám pocit, žijem v strachu, že každé jedno moje rozhodnutie (od toho čo zjem na raňajky, čo si kúpim - jedlo, oblečenie, ako veľa sa budem učiť atď.) mení môj život. Jasné, že mení. To je život. Ale ja mám strach a neschopnosť chodiť na nákup, míňať peniaze, robiť to čo ma bavilo (zdravá strava, pohyb, športy, ...). V hlave ma naháňajú myšlienky, to neustále premýšľanie, o tom aká som neschopná, čo viac by som mala robiť, že by som mala zvládnuť viac atď. Sama seba dostávam do zvláštnych stavov. To sa strieda s uvoľnením, s videním sveta zase príliš ružovo, vie ma chytiť strašná energia a kreativita. Všetko vnímam vyostrene, buď čierno alebo bielo. Aj telo na to reaguje, necítim sa vôbec dobre. Ráno nemôžem spávať, večer zaspávať, vstávam častokrát s vírením myšlienok v hlave. Lezú mi na nervy vtáky, ľudia, priatelia, hlasná hudba niekedy a podobne. Chodím si ráno zabehať, pohyb pomáha, ale častokrát sa mi nič nechce. Strašná lenivosť, to platí aj pre učenie, neviem sa donútiť v správnej miere, alebo všetko tak neprežívať. Mám aj priateľa, ktorý toto všetko vidí a spoznáva, čo sa so mnou deje. Štve ma, že neviem normálne milovať, hnevať sa. Nemám chuť variť, ísť si nakúpiť, častokrát si nepamätám, čo som v živote prežila krásne, s rodinou, priateľmi. Mám pocit, že predtým som bola aspoň ako tak normálna, mala v hlave priestor, odstup. Bola som sama sebou a šťastná. Teraz vôbec neviem čo so sebou. Som ako stratené dieťa. Mám 24 rokov, ako keby teraz si uvedomujem zodpovednosť sama za seba, plánovanie svojej budúcnosti, že všetko čo spravím, je len mojou zásluhou, dobré aj zlé, desí ma to. Toľko taký rozbitý príbeh, je toho veľa čo mám v hlave, ako sa to vo mne mení. Každý deň si pripadám, ako v zvláštnej realite. Veľmi si prajem aby to prestalo. Aby bol život každý deň len životom.
Psychické problémy, problém normálne existovať
Mnauky ak citas tento prispevok, mohla by si reagovat a napisat, ci ti to preslo a ako? Prezivam mozno nieco podobne momentalne. Alebo si mozme vymenit par mailov osobne. Dakujem
Mnauky ak citas tento prispevok, mohla by si reagovat a napisat, ci ti to preslo a ako? Prezivam mozno nieco podobne momentalne. Alebo si mozme vymenit par mailov osobne. Dakujem
vsetko raz pominie.. ked zomrieme
Mam pocit, ze tvoj stav riesis dobre - s odbornikmi. My ti tu uz tazko nieco osoznejsie poradime. Ale kazdopadne ti drzim palce a verim, ze to coskoro pominie ;)
Vsetko je pominutelne. Aj zle stavy.
nirv :D ešte si zabudla schízu :D
neo ned - študujem teraz ekonomiku v podnikani a sluzbach, predtym som bola na BIVŠ vo svojom meste, chcela som zmenu, väčšiu školu, viac príležitostí, ale človek si tak nejak neuvedomí, že tie zmeny nemusí zvládnuť, čo mne ide zjavne ťažšie. To bolo spojené tiež s rozchodom, nejakými nezhodami doma (čo som si asi aj ja v hlave troška pred tým vyrobila). Neviem si nájsť systém chodenia do školy, učenia, všetko je pre mňa chaotické. Ako som skončila bakalára a neprijali ma na iné školy (Praha, Brno) tak som nejak nevedela, čo so sebou, či práca, či škola, nejak som sa nevedela nájsť a šla som tak ako to šlo, aby "bolo dobre". Neskutočný problém s rozhodovaním, stále som ráz áno raz nie, trvá to od toho septembra, neviem obsedieť, vydržať na mieste a byť spokojná. Málokedy. Raz si vravím kašlem na školu, potom, že sa zatnem, raz sa s priatelom rozchádzam, potom nie. V r. 2010 som sa 5tibetanmi a Tajomstvom celkom namotivovala, ale teraz mi nepomáha nič už. Joga, zvieratá, priatelia, modlitba, kostol, drogy, liečiteľ, psychológ, motivačné knihy, filmy, obrázky... ja som bola chodiaca kôpka radosti a pozitívneho myslenia. Teraz total opak. A diagnóza? Úzkosť v januári, ale v apríli už som nemohla vydržať to búšenie srdca, triašky, tak som šla rovno za psychiatričkou. S psychológom sa stretávame sporadickejšie, ja kvôli škole, jemu tiež termíny nevyhovujú vždy, a sem tam mi povie fajn veci, ale neudrží sa to vo mne dlho a už mám pocit, že chodenie tam nemá zymsel. Hľadám pre seba odpoveď, viem, že každý máme to svoje trápenie, už som vo fáze, kedy sa na seba hnevám, že zaťažujem rodinu keď mám ruky nohy zdravé, môžem študovať atď., ale deje sa to, a chcem byť na jednej vyrovnanej hladine, k tomu niekedy troška smutno troška veselo. Takto som raz hore raz dole. Je to unavujúce.
Úzkosť, depresia, mánia ....maniodepresia?
Magrilan má účinnú látku venlafaxín, čo je liek zo skupiny SNRI a je veľmi účinný. Len sa bojím, že ho užívaš strašne málo. Štandartné terapeutické dávky začínajú pri 150 mg/deň a maximálna dávka je až 375 mg/deň. Na tvojom mieste by som požiadala doktora o zvýšenie dávky aspoň na tých 150 mg.
Ja som dnes zacal brat znovu antidepresiva, nakolko moje myslienky boli pre mna dost chaoticke. Vzal som si rovno dva a citim sa fakt ovela ovela lepsie. To som zvedavy, ako dlho mi to vydrzi:)
