Samovražba, aneb "vo co tu go"? Čo dalej?

Príspevok v téme: Samovražba, aneb "vo co tu go"? Čo dalej?
béčko

Teraz ani nepôjde o problém ako taký, len ma zaujíma váš názor a tak pokecať o tom. Je to skôr také moje vnútorné uvažovanie nahlas..

- Ak to niekto dočíta do konca, toho fakt uznávam ;)

Na začiatok: Mám 19, čerstvo zmaturovaný chalan strednej odbornej školy na jednotky. Čo sa týka výšky, to ešte zvažujem, ale tam tiež asi nepôjdem. (mám dôvody (nie také že by sa mi nechcelo)). Ale o tom som nechcel. Na svoj vek nevypadám ako kopa mojich vrstevníkov, nie som moc príťažlivý chalan a navyše som gay.

- Toto sa tu nachádza asi v každej druhej téme nie?

Ale o čo mi ide. Ja som dlhý čas premýšľal nad samovraždou, niekoľko rokov. Doteraz som nemal vzťah, ani len poriadne objatie, a kamarátov som tiež moc "nenafasoval" za svoj život. Som taký silnejší introvert.

Ale prišiel som na to: Je to hlúposť.

A nie len pre rodinu alebo moje okolie. Ale je to skrátka zbytočnosť. Dlho sa cítim pod psa a už dlhšie si kladiem otázku: Čo so svojim životom ďalej?

Jedna odpoveď sa vždy vyplavila na povrch, a to bola tá samovražda. Ale to som vždy zavrhol. Musí predsa existovať alternatívne riešenie ako.. dať život zasa do pohybu. Dať mu nejaký smer alebo nejakú výzvu.

Po dlhšom uvažovaní po nociach (je 3:20 nad ránom keď toto píšem) som dospel k názoru: Prvý krok bude, vypadnúť z tejto republiky široko ďaleko!

Ale kam by som šiel?
- Niekam do Európy? To je nuda.
- Niekam do Ameriky? Mohlo by to byť zaujímavé. Istým spôsobom mám Ameriku rád ale stále to nie je ono. Mňa už nebaví počúvať stále tie reči typu: Je kríza, Whaaaah pos**me sa! :D

Chce to niečo.. také skromné, kde ľudia na okolí sú plný "tajomstiev" ktoré čakajú kým ich niekto vypočuje. Niečo, kde sa dá objavovať nový svet.

A tak mi hlavou preblesla myšlienka: Ázia. Hmm.
To fakt nie je zlé. O ázii som mal čo to už vedomosti a aj o jednotlivých krajinách. A tak som sa začal touto myšlienkou zaoberať a pracovať s ňou.

A prišiel deň, kedy som si povedal: THAJSKO!
(a samozrejme k tomu patrí aj Thajčina)

Prečo. Povedzme si úprimne. Načo premrhať život samovraždou keď aj tak raz zomrieme a za ten čas sa dajú stihnúť neuveriteľné veci. Keď nie samovražda, dá sa predsa začať nový život niekde ďaleko.

Po dlhom a unavujúcom chodení po internete, všelijakých článkov, blogou a pod som zistil, že to je pre mňa znakom: Nového života.

Prečo? Pretože to je iná mentalita ľudí, iná kultúra, iné zvyky, iný Jazyk(!), nový ľudia, nové prostredie. A hlavne tá mentalita Thajčanov mi je sympatická. Tam je svet o niečom inom ako je to tu. Zatiaľ čo tu dobre že Slovák Slováka neokradne o všetko, tam si aj chudobný Thajčan dovolí zo slušnosti zaplatiť Taxi turistovi, aby ho bezpečne doviezol do cieľa na ktorý sa pýtal.
Je toho skrátka veľa. Jedným slovom: Iný svet, iná kultúra. A to je ono - to čo potrebujem: Nový život. Spoznávať nový svet, začať nový život. Učiť sa jazyk, spoznávať ľudí, spoznávať ich kultúru. Navyše je tam bonus že v Thajsku vyžijete s pomerne malým obnosom peňazí na mesiac oproti slovensku.[jeden z mnoho bonusov]

To je ono, to je tá výzva a to sú tie ciele. Raz zomrieme všetci ale čo dovtedy to aspoň neskúsiť? Aspoň ešte raz dať životu šancu stať sa lepším.

A myslím že to nám viacerým chýba - výzvy v živote.
Bude to makačka, hlavne Thajčina(5 tónov) a to nehovorím ešte o ich písme. Ale myslím, že konečný výsledok môže stáť za to. A za tým si treba ísť v živote. Za svojími snami.

A keďže je pomaly 4 ráno, tak sa slušne pozdravím, a padám do postele.

ราตรีสวัสดิ์ :)

poPotvorka

roztomilo nspisane :) ja som sa taktiez v urcitom obdobi svojho poblazneneho pubertalneho zivota niekde stratila ,ale ....
cestovala som s mamkou do krajiny v ktorej ludia nemaju ziadne istoty ,kde nic nefunguje ,kde stat ludom nezabezpecuje ziadne istoty .... ten stat su len usmiaty ludia v starom obnosenom tricku (aj znackovom) a prasne cesty na ktore sa sem tam vyvalila hrstka magorov ,pozadujucich vsetko cenne ,co len mozes ponuknut ... poviem pravdu ,ze nikdy som nedufala ,ze mamina "sukna" dokaze byt az takou oporou :)))

béčko

slnovrat: Možno to vyznelo tak "hrrr" ale nie je to tak. Ja dobre viem, že tam je okolo toho kopec vecí, kopec problémov a viem že to nejde všetko naraz. Financie sú, keďže ako ITčkár si dobre privyrábam a chystám aj založiť firmu ešte tento rok. Ja to nechcem za rok/dva. Pekne všetko pomaly, všetko má čas. Najprv sa naučiť jazyk, potom tam ísť na mesiac/dva, vrátiť sa (aj kvôli vízam), zasa to neskôr skúsiť na mesiac/dva a keď budem napevno rozhodnutý, tak sa do toho proste dám naplno :)

A prečo nereálny? Vždy sa dá všetko keď sa chce. Ja nehovorím, že sa nemôžem sklamať, že sa to celé nemôže "skaziť". Všetko je možné. A určite sa to neraz stane. Preto už som vo všetkom taký realista. Už beriem veci tak ako sú. Ako bude, bude.

sante: Ja som kedysi mal vysnívanú Ameriku ale keď som spoznal Thajsko, tak Amerika išla pekne do úzadia.

miauii: Áno, je to v podstate výkrik do neznáma a viem že by som to neurobil. Tak s tým jazykom máš pravdu, síce sa dá v krajnom prípade použiť angličtina (v hlavom meste a blízkom okolí) ale s angličtinou u nich je to tiež trocha biedne. Takže, vždy problémy boli, sú a budú. Ale nič nie je nemožné :)

Samozrejme, po prvý krát by som tam určite nešiel sám.

sante.

Ja som pred mesiacom uvažovala podobne, len ja som mala v pláne Britániu. Ja sprostá :D nakoniec som nešla a som stále tu. Vyzerá to, že je to fakt to čo chceš, tak asi netreba hľadať dôvody "prečo nie".
Tento citát som prednedávnom objavila a myslím, že na tom niečo bude. "People who believe they’ll be happy if they go and live somewhere else, learn it doesn’t work that way. Wherever you go, you take yourself with you."
Pri najbližšej príležitosti odídem aj ja, čas ide rýchlo a ja už nechcem ľutovať žiadnu nevyužitú šancu. :))

slnovrat

Úžasné, stanov si takmer nereálny cieľ, aby si mohol zlyhať a upadnúť do depresie. Čo tak začať s niečím menším? Napríklad Rakúsko. A popritom sa môžeš učiť thajsky. Život nie je taký ružový ako sa zdá , že rozhodnem sa - konečne - a hrr na to a bude to. Daj si Thajsko ako cieľ, ok, ale dovtedy čo ? Mensie méty. Tiež náročné, ale menšie. A reálnejšie.

miauiii

to je sice pekne co si napisal...ale poloz si otazku a skus na nu odpovedat:mam financie na to aby som podnikol takuto cestu???ak budem mat problem kto mi tam pomoze???a takychto otazok existuje viac...hovoris o thajsku nie o cesku ,,,je to daleko...ja pracujem 3roky v belgicku a stale mam co robit s francuzstinou...ked treba ist do servisu s autom do doktora atd....nie je to take lahke...skus o tom popremyslat poriadne...myslim ze tvoj problem je v tom ze potrebujes nejaku blizku osobu ktorej by si sa mohol vyrozpravat....a tie myslienky o vrazde,,,sam vies ze by si to neurobil...je to len akysi vykrik do neznama ..no proste debata na dlho...vaz si zivot a hlavne profituj z neho,ved sa chces mat dobre nie???? :D