Sklamala som rodinu

Dobrý deň, mám problém a dosť ma to trápi, celá rodina sa na mňa hnevá, sklamala som ich a hlavne svoju mamu. Mám už 2O rokov a som po skončení strednej školy. Rozmýšlala som nad vysokou školou ale nikdy som nebola rozhodnutá, či chcem isť tento rok na výšku a aj kvôli mojej strednej nebolo z čoho vyberať a ešte aj to že z každej strany počujem len to ako je výška tu v SR na nič. Keby som nebola do toho viac menej nútená, tak ostanem rovno rok doma, lenže moja mam chcela velmi aby som išla na výšku lebo že bez nej sa nezamestnám a pri pomyslení že by som bola rok doma bol oheň na streche. Tak som si predsa vybrala dva odbory v Ba,je to vzdialenosť asi 150km. Jeden odbor bol externý a druhý denný, s tým denným som ani nerátala, že by ma mohli zobrať pretože tam boli prijmačky z bioly na ktorú som sa vôbec nepripravovala.Stalo sa a zobrali ma tam kvôli malému počtu uchádzačov, moja mama bola nadšená ale ja ani nie. (Externú formu som si tiež rozmyslela pretože tam boli nenormálne peniaze a nebol to dobrý výber, všetko bol viac menej na silu) V skutočnosti som do tej Ba ani nechcela isť, nemám rada to mesto a nikoho tam absolutne nepoznám a pri pomyslení, že by som tam mala byť mi bolo zle. Další problém bol ten, že tu mám priatela s ktorým som tri a pol roka a máme sa velmi radi a už planujeme spoločnú buducnosť a nechcela som od neho odísť na taku dialku. A najväčši problém je ten, že som to mame nevedela povedať, ona bola vytešená, že tam pôjdem tak som ju nechala v tom, asi mesiac som ju klamala aj s tým, že som si vybavila intrák atď., povedala som je to až v deň zápisu ale aj to nepovedala ale napisala a nechala jej to doma, ja som bola u priateľa a čakala kedy sa to každý dozvie. Prišlo to všetci mi začali vyvolávať, mama mi výčíta že som ju sklamala ako nikto a že som ju ťahala za nos a že či si myslím či ma za rok osvieti, že už budem vedieť čo vlastne chcem. Najhoršia vec je to, že som do toho zaplietla môjho priateľa s ktorým som akože na ten zápis išla, takže si doma myslia, že on ma tam nechcel pustiť, že nevie bezo mňa vydržať. Čo vôbec nie je pravda, on s tým nemá nič aj keď sa mu nepáčilo že by som mala odisť do Ba. Teraz mám doma peklo, nikto mi neverí že o rok na tu Vš pôjdem a že som sa rozhodla ja sama. Počúvam tie najhoršie závery ake len môžu byť, že skončím pri páse a že zo mňa nič nebude, pritom neviem čo je take strašne na roku prestávky. Mám už vybavenú aj absolventskú prax ale v dedine kde býva môj priatel a to je tiež problém, najlepšie by bolo keby bývam u neho aby som čo najmenej precestovala pretože za to neni veľa peniažkov ale predsa niečo, lenže pochopí to vôbec moja mama alebo mi bude zase výčitať že sa neviem od priatela odtrhnúť a nevydržím bez neho ani chvílu. Nevedia akceptovať moj vzťah s ním a stále mi opakuje že mi mala frajerov zatrhnúť už dávno. Keby sa to dá s nou aspon nejak prebrať normalne ale nedá, nemám snou vôbec kamaratsky vzťah a okrem školy, učenia a takýchto podobných tém nepreberáme nič, nikdy za mnou nepríde že ako s priatelom alebo čo nove a tak, ked som doma tak som len v izbe a nič viac. Už by som sa chcela rozhodovať sama za seba ale nejak sa to nedá. Teraz to je uplne, že najhoršie, skuste mi stým nejak pomocť aj ked som si to dosrala uplne sama za to, že som nepovedala hned pravdu. Teraz sa na mna všetci pozeraju ako na vraha a najradšej by som hned odišla k priatelovi a mala pokoj. Kedy je asi najsprávnejší čas osamostniť sa? Dakujem za pomoc