Dobry den, mám problém sama so sebou. Citim sa strašne nevyrovnaná a prázdna. Neviem aká by som mala byť, neviem čo zo sebou. Vlastne neviem vôbec nič, som hlúpa, nedokážem pohotovo na nič reagovať a neviem sa sústrediť na veci, nič mi nejde. Som týraná vlastnými myšlienkami. Neustále riešim iba seba, a zaujmam sa veľmi o to kto si čo o mne myslí, kto si čo bude mysieť. Všetko berem príliž vážne. Rozmýšľam nad každým malým ktorom, čo urobim , čo poviem. Mám nulové sebavedomie, ktoré však zakrývam mojím egom a výzorom. Nemám vlastný názor na veci som uplne prázdna, popísala by som to asi ako chodiaca prázdna schránka. Keď som s niekym sama, tak sa nemáme o čom rozprávať, teda máme ale len reči do vetra, však to poznáte. Nedokažem sa otvoriť, lebo sa bojím, čo si daná osoba pomyslí. Mávam prudké zmeny nálad. Raz som milá, potom zomňa srší nechutná arogantnosť. V priebehu dňa dokážem byť naladená ráno na pozitívnu vlnu, super náladička a však ani neviem ako a už rozmýšľam nad tým, aká som nemožná. Pred každým sa správam inak. Som vôbec osobnosť? Veľa ludí sa čuduje, prečo z výzorom akym mam nemam frajera(neriešte vyzor prosim). No prečo? Lebo som nevyrovnaná osoba. Ako môžem byť šťastná z niekym keď nedokážem byť šťastná sama zo sebou.
Píšem to sem preto, lebo už chcem byť konečne šťasná a žiť život naplno. Stále mi uteká pomedzi prsty, neustalne čakam na niečo, ale ja chcem konečne žiť tu a teraz.
Čo mám robiť? Viem o svojich chybách, ale neviem ako ich mám odstrániť..
Nevyrovnaná so sebou
janka1583,
možno by ti pomohlo, keby si pochopila prečo si aká si. To znamená najmä vplyv rodiny. Ako reagovali tvoji rodičia(alebo niekto iný koho si vnímala ako autoritu a bol ti blízky) na tvoje úspechy či neúspechy, aké postavenie si mala medzi súrodencami. Čítam knihu od K. Lemana Sourozenecké konstelace, tam to celkom pekne vysvetľuje.
Možno keď pochopíš niektoré súvislosti, tak sa na to teraz budeš vedieť pozrieť objektívne a pochopíš, že v určitých oblastiach nemusíš mať strach, lebo nejaká zlá skúsenosť, ktorú máš, nebola tvoja vina...
Každý chce byť prijatý, ale ty máš strach z každého možného negatívneho názoru, lebo by to pre teba bolo potvrdenie toho, že si nemožná. Takéto pocity by si nemala, keby si sa prijala, no to ale asi vieš.
Ako na sebe pracovať, no buď pomocou psychológa, alebo ak ti je to nepríjemné tak sa poobzeraj po zmysluplnej literatúre (dr. Leman má dobré knihy, John Powell, Joyce Meyer...), ktorá ti pomôže pochopiť prečo si sa stala takou aká si. A potom na sebe pracovať. No to ide hlavne cez myšlienky. Čiže na čo zameriaš svoju pozornosť, na čo sa začneš koncentrovať. Je dobré dať si nejaký cieľ a pracovať na ňom. Aj cez milión pádov sa nevzdať :)
Počula som jednu radu, no čo ja viem či to až tak funguje, ale skús. Ak ti prídu negatívne myšlienky typu, že ja nič nedokážem, bojím sa, prehrám to... tak začni si klásť otázky. Čo chcem dosiahnuť, akým smerom chcem ísť...
Od jednej autorky (lekárka ktorá je vo výskume mozgu) som čítala o tom, aké všetky procesy spúšťajú v tele takého negatívne myšlienky. Je to pre telo stresový stav a neprináša mu nič dobré. Preto môžu pesimisti častejšie trpieť rôznymi chorobami, lebo ich imunita je oslabená chemickými procesmi, čo spúšťajú negatívne myšlienky.
Držím ti palce. Zmena asi potrvá nejaký čas, ale nevzdávaj to, možno príde o pol roka, možno o dva alebo o päť, ale ak to vzdáš tak nepríde nikdy.
poradila by jsem ti psychologa.U tebe určitě.Ona ti o sobě,jestli teda bude kvalitní doktorka, řekne kdo jsi a když né tak to od ní požaduj.doporučila bych tuhle Kognitivně-behaviorální terapie... je to jen můj názor nic víc,ale já bych se třeba oblékla do deky a pomalu přešla náměstí.Byla by to emocionální bomba,každý by na tebe ukázal prstem,ale já vím, že je mi to jedno ... naučila jsem se to.Podle mého soudu je to lepší jak necítit nic.
Rada by som ti poradila, ale neviem ako,ja mám trochu iné duševné problémy, s týmto som sa v mojom živote nestretla, ale nehádž flintu do žita, možno sa to časom poddá.
pandorica
nie uz takmer 21..a dik za zaujem :))
venuj sa svojim konickom a nechces byt psychologicka zapis sa na filozoficku fakultu tam pochopis priciny svojej povahy.as mas z casti aj taku psychiku danu a presla si niecom co tatak poznacilo.ak nasytis svoku dusu naplnis vedomostamu sa ti zvysi sebavedomie.mozno aj sedenia u psychologa ti pomozu velmi sa ti potesia lebo nemajy co robit a na presne takych ako si ty sa velmi potesia.seba buduj ostatnych mas v nezaoberaj saa s nimi ved ani im na tebe nezalezi a bud egoista mysli prv na seba a neznizuj svoju hodnotu ze budes ako mila sluzka co kazdeho vypocujw urcite nebud butlava vrba.
Achjaj, ty máš tiež 17rokov?
pandorica
no ja mam vela zaujmov a konickov a nenudim sa rozhodne..ale to nepomaha..byvam v byte tak zviera velmi neprichadza do uvahy a tiez nemam na to velmi cas
Aha... no, to by asi nepomohlo ani mne.A čo nejaké záujmy?Niečo, čo by ťa bavilo, rozptýlilo... čo takto mačiatko, alebo šteniatko?
pandorica
nuz, rozpravame sa..o vsetkom moznom, co mam nove, co ma trapi, lenze to mi nepomaha vies..ja sa takto mozem vyrozpravat hocikomu..ja by som si to predstavovala ako nejaku terapiu, realne techniky alebo nieco take no toto vazne nema vyznam
yuri182 ..ja som pisala zakladatelke temy ale nevadi :))
