Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Samota, ziadny vztah stale

Príspevok v téme: Samota, ziadny vztah stale
Flaarik

Zdravím mam 21 rokov bohužiaľ a neskutočne ma trápi samota ešte som nikdy nemal dievča to ma neskutočne štve ma to deprimuje cele dni, nemam ani kamarátov ani kamarátky.

Neviem prečo som stále odsudzovaný tým že neznášam diskotéky a nechodím na nejaké odporné ožran párty.
Čo je na tom ako zlé keď to nemám rád?
Mám rad čítanie kníh, turistika, pozeranie dokumentárnych seriálov, anime a to mam ako nemať kvôli tomu dievča za to že moje koničky su odlišné ako väčšina mládeže alebo čo?

Na strednej škole som bol odsudzovaný za to, a mám už tohto odporného života ozaj dosť. Stále len samota bez kamarátov, bez dievčaťa za to že nechlascem a nefajčím ako dúha asi som neni pre dievčatá štýlový alebo čo.

Chodím do kaviarne a reštauracii a čo s toho dievča nemám strata času vôbec niekde chodit, sam tam len sedeť a jest alebo piť kávu. Hentá zoznamka azet.sk a FB tiež nema nejak efekt ako vidím, vypisujem "hľadám dievča na zoznámenie" a stále nič.

Zrejme je asi úplne suprové ist na disco chovat sa ako grazel to asi u dievcat zaboduje my to pride cim vacsi chrapun tym lepšie alebo čo.

Flaarik

PSycholog ma cas az na buduci piatok, neviem jak to vydrzim tolko cakat, od toho sa odvija moja pracovna buducnost, Snad mi ten odbornik pomoze v tomto smere co robit a ako vydrzat v robote ak nejaku vobec niekedy zozeniem.

Kamaratov a dievca to nebude nikdy, o par mesiacov mam 23 rokov, v takom veku bez kamaratov a dievcata, to je velmi vynimocny stav.

Flaarik

Dal som s tej prekliatej roboty vypoved, pred dvoma dnami, takze uz nemam zadnu pracu a zadny kolektiv, teraz som aspon ziskal priestor na pracu s tym psychologom. Ked by tam ostanem, tak riesit to pred pracou tak sa ani nesustredim. Ja som manualne nezrucny absolutne, takze ja ako robotnik byt nemozem.

Cliattsi

Flarik pises ...........mam problem vydrzat v akejkolvek praci, dusevne ma to tam vycerpava, ty ludia, robit to co ma nebavi a len kvoli peniazom je viac vycerpavajuce...........

To sedí aj na mňa. Budeš podľa mňa musieť na sebe pracovať, inak to nepôjde. Mám pre teba tip - nerieš tých ľudí v hlave, to ťa bude vyčerpávať, tak ako aj mňa. Mysli na niečo iné. Ak sú tam nejakí ľudia a máš s nimi aspoň čiastočne o čom hovoriť, zapoj sa do debaty, pomôže to. Keď sa dá, tak sa aj usmej. Pomôže to aj atmosfére okolo teba. Ak budeš len taký namrzený, ďaleko to nedotiahneš. Ubehnú roky a je možné, že to bude len horšie. Pokiaľ si z toho vnútorne dosť roztrpčený, odporúčam zhlboka dýchať - NÁDYCH - VÝDYCH a opakovať, dokiaľ sa neukľudníš. Mne to pomáha a dokonca sa postupne aj ukľudním, ak sa stane, že mám podobné stavy. Ešte jedna vec - nehádž všetkých ľudí do jedného koša. Každý z nich je iný, nie sú všetci rovnakí. Možno budú niektorí, aj extroverti, ale môžu prejaviť o teba aj záujem, ani to nemusíš predpokladať. Snaž sa byť preto otvorený a nauč sa dať ľuďom šance nech sa prejavia. Mne práve toto pomohlo. A zmier sa s tým, že život nie je jednoduchý. Nauč sa to vnútorne prijať. A nie všetko, čo chceš aj dostaneš :-).

mam56

Veď aj v kostoloch je mládež. Oni by ti isto viac vyhovovali než tí ožrani a fajčiari.
Mať ženu alkoholičku je niečo otrasné.

Kenpachi

Zaujímave. Tam kde pracujem máme zväčša extrovertov... no musím povedať že ústa sa im nezavrú. Dosť často sú to doslova prázdne reči, niekedy s účelom vyvolania vtipu aj vďaka tomu tam viem vydržať. No áno sú tam aj reči ako písal nižšie nespi a pod. no čo narobím za prirodzený výraz mojej tváre nemôžem. Čo sa týka mňa tak som introvert dá sa povedať že všeobecne hovorím málo.. skrátka prázdne reči vediem málokedy. No ak nájdem človeka s ktorým mám podobné záujmy a odbúrajú sa bariéry tak často tak skoro hubu nezavriem.
Čo sa týka prác ktorú by introverti radšej vykonávali tak sú to tie typu doktor, psychológ, inštalatér, opravár a pod. proste také kde pracujú sami alebo s malým počtom ľudí a pomerne sa stretávajú s ľuďmi postupne žiadne veľké skupiny či davy. No najradšej sme sami sebe pánmi. Ohľadom toho zapamätavania funguje to podľa emócií či silnejšie prežijeme tým si niečo viac pamätáme.

Flaarik

Nebol som tu dlho, snazim sa navstivit psychologa. Pondelok chcem ist mam problem vydrzat v akejkolvek praci, dusevne ma to tam vycerpava, ty ludia, robit to co ma nebavi a len kvoli peniazom je viac vycerpavajuce, tak som to ukoncil.
Rozhodol som sa s tym nieco urobit, vydrzat v praci 2 tyzdne je zle. Dusevne to nezvladam a bez terapie to nepojde.

miska5678

ja som napríklad extrovert.. a má to aj nevýhody.. Neviem vydržať v práci byt ticho, ubíja ma sediet v kancelárii...milujem rozprávanie, ked mam byt ticho necítim sa dobre... nedokažem vydržať sama doma, potrebujem vyjsť medzi ludí, samota a ticho sú pre mna velmi problematické... som velmi komunikatívna, všetky ústne skuske na vyske boli za super známky, viem sa vykecať, nehanbím sa.. ale ticho pokoj klud neviem zvládať príde mi smutno... tak neviem či to má len výhody...

Cliattsi

°Ahoj.
Rozhodol som sa, že sem musím napísať. To, čo som si tu všetko o tebe Flaarik (asi sem už nechodíš a konečne máš tú frajerku) prečítal na mňa dosť pôsobí smutne. Pretože som sa v tebe asi na 90% spoznal. Bol som tiež taký. Akurát som nehral tie hry a ty si rozdielny v tom, že si dal svoje pocity a nespokojnosť aj najavo. Myslím si, že sa v tebe zbadali aj viacerí. Chcem napísať aspoň to, že som rád, že som začal sám so sebou pracovať, inak by som bol ako aj ty. So svojou závisťou, hnevom na iných, ale aj tak nie som šťastný, lebo vidím okolo seba to, čo vidíš aj ty - šťastie iných. Odporúčam pracovať na sebe. Viem, že o samote je to ťažké, ale taký je život pre tých nás samotárov.

Vie ťa vytočiť, že títo opilci sú vždy všade prijímaní, sú uvoľnení a užívajú si. Mňa tiež. Aj keď už som relatívne dospelý, tak si vždy poviem:"..ale títo sú vždy v pohode, nič im nechýba, nič neriešia", až sa tomu normálne smejem, keď porovnám svoj život a ich.

Dokonca som postupom času aj prijal názor, že závidieť je normálne, lebo tí iní majú výhody, ktoré ja nemám. A tie výhody im poskytuje ich osobnosť. Tie výhody sú napr. kontakty, alebo ľahké nadväzovanie kontaktov. Potom si ale hovorím, že ja takýto odviazaný neviem byť, piť, fajčiť, to nie som predsa ja. Ale čo už. Zistil som, že týchto ľudí je na svete stále dosť, možno aj polovica - ak si človek, ktorý sedí napr. v triede uvedomí, že veľká časť ľudí sa takto správa a sú to jeho spolužiaci. Pokiaľ ste sa poniektorí ešte nezorientovali, tak toto je tá spoločnosť, o ktorej sa tak stále hovorí, že máme byť pre ňu užitoční, až mi je to smiešne. Že máme vytvárať hodnoty:.....atď. Ale ja sa pýtam, aké hodnoty? Keď minimálne polovicu ľudí na Slovensku (čo je reprezentatívna vzorka dnes v každej slovenskej triede, či už na strednej alebo základnej škole- výnimkám sa ospravedlňujem) tvoria práve ľudia, čo na hodnoty kašlú? Potom by sme sa nemali ani čudovať, že sa tu vynoria takéto typy ľudí, ktoré budú práve riešiť túto morálku, ale zostanú iba pri tom riešení a s tým riešením nič nenarobia. Lebo tej väčšine sú takéto riešenia ukradnuté. Myslím si, že aj preto tu máme veľa idealistov, ako je Flaarik, (a bol som a zostal som čiastočne aj ja) ktorí sa budú toho chytať, ale nebudú riešiť svoje problémy a seba, pretože vzhľadom k tomu, že sa odlišuje a nepije je len minimálna šanca nájsť si podobného kamaráta/kamarátku. Lebo pitie, fajčenie, byť odviazaný, veselý, vulgárny je IN.

Podarilo sa mi dokonca zmeniť aj pohľad na toto naše Slovensko a Slovákov, čo tu žijú, že pre mňa táto spoločnosť už takmer nič neznamená. Cítim sa akoby som sem vôbec nepatril. Lebo mňa tu tiež skoro nikto nechápe. Myslím si, že pre introvertov (ale nie všetkých) je žiť tento život niečo ako povinnosť, lebo sa tu jednoducho nenachádzajú seberovní s extrovertmi. A nemám na mysli zrovna, že každý extrovert fajčí, pije,atď, ale je to dominantné pre túto skupinu ľudí.

Rada pre introvertov: Ak ste kritickí voči okoliu, odporúčam moc neriešiť, ak už máte urobený názor, tak máte, nie je dobré rozoberať v hlave stále to isté, len to vysiľuje mozog. Je lepšie nemyslieť. A ešte lepšie prehodnotiť sám seba, či niečo nerobím nesprávne, prípadne neposudzujem nesprávne.

Aj ja som introvert, ale pracujem so sebou. Ale pýtam sa sám seba, prečo ja nerobím niečo sám so sebou a pozerám len na iných, čo oni robia ?

...................teraz menšie odbočenie:
Myslím si, že my introverti sa v mnohom snažíme prispôsobiť tým extrovertom. A je to pre mňa na zamyslenie – máme to naozaj robiť? Nemali by sme sa radšej ukázať takí, akí sme? Ja sa o to pokúšam. Napr. tým, že keď stretnem cudzieho človeka a prejaví záujem o rozhovor so mnou, tak mu poviem, že ja veľa nenahovorím, proste zvolním tempo. A človek sa buď prispôsobí alebo nie. Ja si zachovám svoje pomalé tempo. Nesnažím sa toľko prispôsobovať, ako voľakedy. Ale tiež závisí od situácie.

Viete, ako niektorí extroverti neznášajú, keď sú s niekým a je ticho? Ja takéto situácie milujem a vnútorne sa na tom zabávam! Vidím, že extrovert mi nemá čo povedať(týka sa to žiaľ aj introvertov a prečo žiaľ vysvetlím nižšie) a je v rozpakoch. Ale kto to vymyslel, že „Byť ticho a nemať čo povedať, je nepríjemné.“ ? Asi extroverti  A komu je to nepríjemné? Extrovertom. – To je podľa mňa normálne. Ale aj introvertom. Ale ja sa potom pýtam – Keď my introverti, ktorí toho menej nahovoríme a nemáme až takú veľkú potrebu hovoriť, a nevieme rýcho reagovať, sa máme hanbiť za to, že si so spolu-žiakom,-cestujúcim,-bývajúcim, kolegom, alebo nejakým človekom, ktorého sme po čase stretli nemáme čo povedať? MY SA ZA TO NEMUSÍME HANBIŤ! My totiž nie sme tí, ktorí majú potrebu hovoriť. To je doména extrovertov. My sme tí, čo poväčšinou myslíme. To, že je v našej spoločnosti považované za trápne, keď po pár výmenách slov s našimi známymi i neznámymi ľuďmi by nám nemalo byť trápne, lebo je to len taký MÝTUS, KTORÍ VYTVORILI EXTROVERTI. Buďme sami sebou. NIKTO Z NÁS NEMÁ POVINNOSŤ S NIKÝM KOMUNIKOVAŤ, KEĎ SI NEMÁME ČO POVEDAŤ. Je prirodzené zostať ticho.

Ešte tu mám jednu vec – Ak sa vás niekto niečo opýta a chce rýchlu odpoveď (napr. aj neznámi ľudia na ulici), nesnažte sa mu to rýchlo povedať, lebo môžete povedať nejakú fakt blbosť, prípadne ak niekto od vás niečo požaduje, alebo nebodaj nalieha, aby ste niečo urobili, doprajte si čas na premyslenie a nereagujte rýchlo, lebo to môžu byť nepremyslené kroky, ktoré môžete ľutovať. Rýchle reakcie sú doménou extrovertov. Píšem to z vlastnej skúsenosti. Pokiaľ ten človek je extrovert, mal by vás rešpektovať, takých akí ste, ak vám povie, že ste zaspatí – napr. NESPI!, alebo PREBER SA!, alebo NÓ, BUDE TO? alebo TROCHA POHYBU DO TOHO! (asi sa to netýka všetkých intro..) odporúčam neriešiť takýchto ľudí, ak ich vidíte prvý a posledný krát – najlepšie ignorovať, nič nehovoriť aj pohľadom, vysvetľovnie nemá význam, oni vás nepochopia ani sa nebudú zaujímať, prečo vám určitá činnosť alebo určitá reakcia na podnet trvá o niekoľko desiatok sekúnd navyše.

.......................to som trochu odskočil od témy, ale bolo to k téme.

Je to náročné pre jednotlivca. Preto je treba o to viac práce na sebe. A nevyhovárať sa, neklamať sám seba a nebyť lenivý.

Čo sa týka šikany, zažil som, len miernu, ale stopy to zanecháva. Človek už bude menej v živote dôverovať ľuďom, aj keď bude nasilu samého seba presviedčať, že ten jeho predsudok voči neznámym ľuďom je nesprávny. Myslím si, že som sa o tom niečo aj dozvedel, malo by ísť z neurolog. hľadiska o štruktúru v mozgu, ktorá ukladá naše silné spomienky -- aj negatívne a volá sa amygdala. Táto spolupracuje s inými centrami(prípadne centrom),a keď sa stretnete s nejakým človekom, ktorý je cudzí (môže byť aj známy, ktorý nám ublížil, alebo nie, ale máme rešpekt), tak môžete pocítiť z neho strach bez toho, aby vás nejako ohrozoval. Pravdaže tento človek to môže vycítiť a môže to využiť vo svoj prospech a váš neprospech. A už ste v nevýhode. Je to podľa mňa dosť nepraktické, keď sa nám takéto veci - zážitky fixujú v hlavách, lebo potom budeme ľudí zase len a len spochybňovať. Nečudujem sa ľuďom so socialnou fobiou, prečo im niektoré rady nezaberajú. Je to jednoducho preto, lebo je to zafixované v ich hlavách. To, ako vás kto kedy zosmiešnil, preto sa to všetko vytvára a vašou úlohou v tých chvíľach je blokovať pomocou vlastnej mysle tieto myšlienky. Je to bohužiaľ dosť ťažké. Ja odporúčam dobre sa naladiť pred rozhovorom, prípadne na nič nemyslieť, alebo nemyslieť na úplne nič pred rozhovorom s danou osobou, alebo myslieť na úplne niečo iné, a ešte lepšie je - a to sa mi osvedčilo, je naladiť sa tesne pred tým nejakým človekom, čo vás rozosmeje, ak máte nejaký rozhovor v pláne s nejakým človekom (keď ide napr. o pohovor-nechcem ale strašiť :-) ).

Viac o amygdale na WIKI: cs.wikipedia.org
O žene, ktorá mala poruchu funkcie amygdaly: www.zzz.sk
A tu je napísané presnejšie aj o tom, ako fungujú tie nepríjemné zážitky v našich hlavách: nevsedni-svet.cz - úryvok z článku a moje doplnenie:

.... Jednou z hlavných nevýhod takýchto nervových poplašných zariadení je, že tiesňové volanie, ktoré amygdala vysiela, býva nezriedka zastarané a nevyhovujúce. Amygdala porovnáva, čo sa deje teraz (napr. rozhovor s novým človekom) so skúsenosťami z minulosti (napr. nejaký trapas z minulosti, alebo výsmech u spolužiakov,bitky a zafixovanie si týchto pocitov. Asociácia=podobnosť je v tom, že sú to ľudia – preto sociálna fóbia=strach z ľudí). Táto porovnávacia metóda je asociatívna - ak je jeden kľúčový prvok súčasnej situácie podobný zážitku v minulosti, amygdala ho zaregistruje. Funkčná nedokonalosť týchto nervových okruhov spočíva v tom, že sa aktivujú skôr, ako je oprávnenosť takéhoto poplachu plne potvrdená. Amygdala nám zúrivo rozkazuje, aby sme reagovali na vzniknutú situáciu spôsobmi, ktoré nám boli vtlačené už dávno - myšlienkami, emóciami, činmi, ktoré sme si osvojili za okolností, ktoré len vzdialene pripomínajú súčasnú situáciu, avšak dosť podobných (okolností) na to, aby zalarmovali amygdalu.
K amygdala sa nespája iba schopnosť mať niekoho rád, závisí na nej takmer všetky emócie.
......................................

A na záver, čo robiť, keď... www.mindset.cz
Nie som v tom odborník, len ma zaujímajú širšie súvislosti, ale snáď to niekomu pomôže vo vývoji. Cliattsi@azet.sk – ak má niekto záujem o tom pokecať, nech napíše
Ahojte :-)!

Kontrol0r

Na kamarátov sa vykašli. zničia ti život tak ako mne. Mám to rovnako ako ty 21 a nikdy som nemal dievča. Som introvert melancholik. Kamarátov pol mesta ale každý sa ozve len keď niečo potrebuje. Kamaráti ma len vedeli opiť a zabávať sa na mne. Takto som žil 3 roky a zničilo mi to život, určite si vieš predstaviť koľko problémov som pre to za to obdobie mal, koľko hádok doma a zničených vzťahov v rodine. Akurát má ma každý za exota. Hlavný problém je aj že neviem povedať nie.

Ži svoj život, rob čo ťa baví, hlavne si nájdi prácu aj vo fabrike aby si mal na pc a turistiku peniaze. Potom cestuj cez voľné dni aj sám, ja cestujem často len sám, lebo ak idem s niekym dopadne to zle. Taktiež strašne rád cestujem. A postupne sa snaž byť menej na pc, Hlavne v lete to obmedz na minimum, a v zime hraj aj celé dni.

Keď budeš mať stále dosť vlastných peňazí budeš šťastnejší. To je u teba hlavný krok vpred podľa mňa. Nájsť si prácu, na začiatok aj takú ktorá ťa nebaví úplne.

Textová Inzercia

Zapper | Fscan - revolučné prístroje

Rieši príčinu väčšiny zdravotných problémov. Záruka kvality a profesionálna podpora zdarma. Môžete ho mať doma aj vy!

Investujte do svojho zdravia

Frekvenčná metóda - rýchla pomoc ku zdraviu! Na všetky vírusy, baktérie, pliesne a parazitov.

Fresh - pre zdravie zamestnancov.

Služba pre firmy, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov. Objednajte hneď!

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.