Chcem len vedieť váš názor. Mám vzťah , poznáme sa už pol roka a oficiálne sme pár 2 mesiace . On je veľmi zlatý , spoľahlivý , ľúbi ma , vidím to v každom pohľade , dotyku ... Najskor sme boli len priatelia , no on sa zamiloval .. Nevedela som čo urobit a nakoniec som si začala myslieť ,že ho ľúbim . Nie som si tým celkom istá , i keď to znie strašne , no rada s ním trávim čas , rozumieme si , pomáhame ,vieme sa spolu smiať i plakať ...
No stále tu je minulosť. Človek ,s ktorým nemožem byť . Žije v zahraničí ,i keď sem občas príde ,lebo tu má rodinu ( tak 2x ročne) .Ja tu študujem , nemožem odísť , on sem prísť nechce, má tam dobrý život. Dvakrát sme to skúsili na diaľku,nešlo to,ušiel z toho. Teraz sme opať v kontakte ... Viem ,že od toho nemožem nič čakať , no predsa som navrhla stretnutie , Chcem ho vidieť , cítiť ...
Viem , že ublížim priateľovi ak to zistí a ublížim i sebe , pretože si to budem vyčítať a obnovím ešte vačší cit k minulosti .
Neviem si však predstaviť ,že bude tu a ja ho neuvidím ..
POvedali sme si,že sa len stretneme,ujdeme z reality a budeme spolu aspoň na pár dní,ale obaja vieme,že vzťah sa nedá .. Vraj keď doštudujem , možeme byť spolu ...
Som proti nevere , ale neviem ako odolať , neviem čo urobiť.
Moj vzťah neberiem tak vážne ako priateĽ , často si nie som ničím istá ...
