V poslednej dobe citim doma uplny ,,rozklad,,. Taky chlad, ticho, nezaujem to je. Taka mama, stale je unavena, aj ked nic nerobi, lahne si, spi, von sa prejst ani za nic, clovek uz len ked sa jej pozrie do tvare aka je strhana, unavena tak nema chut sa s nou nejak bavit. Ked sa jej spytam aky mala den, tak prevrati ocami, vzdychne si a ticho. Pri najlepsom spusti ake zle veci sa zase stali. Babka nevychadza moc z izby a ked vyjde tak jedine aby nam povedala koho zabili, okradli a tak. Doda este ,,najedzte sa,, a zase odide. Ta je uz uplne mimo, ked jej aj clovek nieco povie svoje tak vlastne ani nepocuva/nechape, neodpovie len povie koho okradli. Od veci. Brat, v druhom rocniku na strednej ma proste uplne vyradil zo zivota, z nicoho nic, nic mi nepovie, ledaak nech sa mu nepletiem do zivota, cely den celu noc ho nie je, neviem kde je, mama sa o to moc nezaujima. Hm. Dnes mi povedal, ze ak sa mi nieco nepaci tak nech sa ,,poje*bem,,. Kedze som bola vzdy samotar, domaca pohoda bola pre mna velmi dolezita. A teraz akoby som stracala podu pod nohami. Pridem z prace, upracem, pripadne navarim, sadnem si do obyvacky ale kazdy je aj tak inde vo svojich izbach. Maximalne si mama lahne na gauc a zaspi a brat stuka do notebooku na Facebooku a ani nereaguje. Neviem. Aj ked som nieco naplanovala spolocne tak to odmietli robit. A ked ich to uz otravovalo moc tak mi proste povedali nech si riadim svoj zivot. A sme ,,povypravani,,.
Take odcudzenie v rodine
Ja prave prezivam nieco podobne. Nedavno som sa vydala a odvtedy som akoby prestala existovat pre moju mamu a sestry. Netravime spolu cas,nehovorime spolu,sestry ziju v inom meste a domov chodia par krat do roka,ale nevolame si,ak si planuju program,dovolenku ci vylet tak mne nic nepovedia..uz so mnou v nicom nerataju,ani ony ani mama.Ale preco je to takto? Viem,mam muza a budem mat svoju rodinu, ale to predsa neznamena ze ma musia zo svojich zivotov vyskrtnut. Boli ma to,citim sa osamela a je mi z toho celeho smutno. Moja matka sa sprava akoby mala uz len 2 dcery a nie 3 ako predtym. Nechcem posobit ako male decko,len ma mrzi ze ma tak odpisali. CO MAM ROBIT?
no co , taky je zivot, najdi si kamosku alebo frajera, neni normalne, ze iba doma sedis a hladas nieco, co tam aj tak nie je
Inak, toto bude od veci, ale všimol som si, že koľko takýchto prípadov sa vyrojilo v poslednom čase na tomto fóre...témy majú spoločný menovateľ, ako disharmonické vzťahy v rodine, samota, depka, izolácia a vylúčenie, blbá nálada a pod.
a aké to bolo predtým?
Ty to tak cítiš v poslednej dobe a ja to mám tak celý život v rodine :D
tak toto je velmi smutne....
Maminu nieco trapi... Skus si k nej sadnut a porozpravat sa. Opytaj sa jej, ci jej mozes dako pomoct, povedz, ze pri nej stojis a ze ak by chcela, mas par napadov ako sa obcas aj odreagovat, nebyt stale len doma, prosto ist vonku na slniecko, ist sa prejst, sadnut do cajovne. Mozno sa ti mamina otvori a povie ti, co sa jej deje. A brata to mozno prejde casom. Ale tiez by pomohol pokec s nim. Pocuj, vezmi dve vychladene piva a spytaj sa, ci by si s tebou nedal jedno :D Tymto samozrejme nechcem podporovat pitie alkoholu, len vymyslam ako by si sa mohla k nemu "priblizit"...pretoze na mile slovo on reagovat nebude. A s tym pivom ta podla mna neposle hned do hada :) Opytaj sa ho ako v skole, porozpravaj mu mozno o tom, ake to bolo ked si bola ty na strednej...ked bude vidiet, ze ti moze doverovat, zveri sa ti
Postupne sa to moze zlepsit (len ten alk nepite stale :D), no tak isto mozes dopadnut zle pri tomto snazeni. Mozu ta totalne odmietnut. Ak sa tak stane, tak ich nechaj tak...hovor si, ze si sa pokusila o napravu, ale oni su za svoj zivot zodpovedni a ked chcu takto zit, tak prosim...Drzim palce :)
nie som si ista ci chcem ,,kamosov,, na dve hodiny vecer. skor by som chcela tu rodinu.
lentaka no presne aj moja rada znie nemontuj sa do nich a najdi si vlastne konicky kde budes mat kamosov so spolocnymi zaujmami.
