Nešťastná vo vzťahu

Príspevok v téme: Nešťastná vo vzťahu
romanticka25

Ahojte,

píšem sem preto, aby ste mi poradili, prípadne povedali svoje skúsenosti..hlavne mi nenadávajte ani nepodpichujte, nemám to na týchto fórach rada, radšej to ignorujte.Ďakujem.

Pre niektorých možno trápny a nepodstatný problém, no pre mňa asi základ života, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné veci, moja psychika a moje šťastie.
Takže, začala by som tým, že mám vzťah asi necelý rok, no mám pocit, že mi asi nie je vôbec súdený. Aspoň to tak vyzerá, pretože od začiatku mi v ňom nič nepraje. Už začiatok bol iný, komplikovaný, pretože dotyčný ma bral stále ako kamarátku, lebo sa nechcel viazať hŕr bŕr..ale ja som proste vedela, že ho chcem, tak ma nechal aj niekoľko mesiacov v neistote, aj keď teraz povie, že to vedel od začiatku, že ma chce.
No keď sme si už spolu začali oficiálne, tak som bola rada, konečne som sa dočkala. No vtedy som nevedela čo ma čaká.
Prešiel rok a ja aj počas tejto doby sa vôbec necítim byť milovaná a strašne mi to chýba, až neskutočne. Potrebujem jemné dotyky, pocit, že som pre niekoho jediná a nevie bezo mňa vydržať, že chce byť so mnou každú chvíľočku..alebo nejaké prejavy, prekvapenia maličké a romantické, niečo čo robí naozaj len ten kto miluje...ja viem, že tento stav časom opadáva, aj keď ja som iný prípad, lenže v tomto vzťahu som ho uňho nezažila ani na začiatku, u seba samozrejme áno a trvá až doteraz, aj keď sa to vo mne kopí, a tým, že späť nič nedostávam, tak len viac trpím.
Síce nemôžem povedať ani pol slova, že by sa choval ku mne zle, to určite nie, je to dobrý chlap aj všetko a tiež veľmi pracovitý,no počas celého vzťahu sme spolu len po večeroch na dve hodky, aj to je unavený alebo len príde za mnou na chvíľku von keď som s kamarátkou alebo sa spolu len vyspíme a ideme domov, pretože má zase kopec roboty. Budúcnosť aj rodinu so mnou plánuje, proste všetko, no mne tam to hlavné chýba. Tvrdí, že má menej času, to chápem, lebo robí komplet prerábku na dome, elektrika, steny, stropy, kúpelňa, atd atd, všetko. Tak neviem či som akurát nevychytala jeho životnú situáciu alebo čo, ale takto som si svoje začiatky nepredstavovala. Trpím viac ako keď som bola sama, pretože sama sa cítim aj teraz, žiadna opora ani podpora, proste nič. O slovách lubim ťa ani nebudem hovoriť, ja som mu zo začiatku vyznala lásku tak ako sa len dalo, niekoľkokrát som mu povedala, že ho milujem, no on nič. Až neskôr, a to len v sms, že ma lubka. Potom som to dlhu dobu nehovorila ani ja a jemu to zrejme začalo chýbať, tak sa ma to spýtal, čo sa stalo. Neviem či si to neuvedomuje alebo čo, proste každý rád dostáva dostáva, ale naspäť nič neopätuje a to ma ničí. Neviem ako ďalej, ja potrebujem lásku a nie byť len vo vzťahu na oko, hlavne, že si rozumieme a nejak žijeme, stretneme sa na 5 min a domov.

Tak moja otázka znie, myslíte si, že sa to časom môže ešte nejak zmeniť, že je to teraz len tou vyčerpanosťou a zaneprázdnenosťou kvôli domu alebo je tam šanca, že sa to otočí. Nie som naivná a podľa môjho názoru to tak bude asi navždy..a myslím si, že keď sa spraví dom, aj tak si nájde vždy nejaké iné činnosti, ktoré mu vyplnia čas. Podľa mňa keď človek miluje, tak aj napriek miliónom starostí a povinností to vie prejaviť tomu druhému. To je môj názor, no chcem vedieť aj ten váš, či som taká hlúpa a žijem priveľmi v oblakoch.

Fleur-de-lis

pre ženu aj tak nie je najlepšie mať chlapa, z ktorého je na "mäkko". Potom má žena problém byť sama sebou, lebo sa veľmi naviaže a robí "všetko" aby sa mu páčila. Hovorím o tendencii, nie že to každá žena 100% takto robí.
Je dôležité aby muža spoznala, aby on mohol spoznať ju, ale to je väčšinou možné, len ak nie je po uši zaľúbená. Inak nebude sama sebou. A v tom vzťahu potom stratí sama seba úplne.
Lepšie to funguje ak sú zo ženinej strany sympatie, spoznávanie môže prebiehať v úprimnosti, a keď žena spozná muža, jeho hodnoty, a keď si uvedomí, že s tým by chcela ostať, príde aj zamilovanosť a láska, a ešte tak bude aj obdiv a rešpekt voči hodnotám tohto muža, a teda voči mužovi, čo zas pohladí mužovu dušu :)

Dáva to zmysel. Poznám veľa žien a dievčat, ktoré sa vo vzťahu zmenili až príliš. Príliš sa sústredili na to potešovať svojich partnerov, až zabudli kým sú. A to často muža nakoniec odradí, lebo to už nie je žena, do ktorej sa zaľúbil.

winki

Pozri...to, ako sa k tebe správa tvoj priateľ, to by neznásala asi ani jedna na tomto fóre.
Ale na druhej strane ti musím povedať, že chybu robíš hlavne ty. Uvedom si, že šťastie nemôžeš hladať v láske. Láska a milujúci partner je len doplnok, nič viac. Musíš nájsť šťastie a uspokojenie sama so sebou. Nehľadaj to v partnerovi. On ti len môže podať pomocnú ruku, ale nie je alfou a omegou tvojho bytia.

lipooo

No uprimne mna by tiez taky vztah nenaplnal,proste to musis cicit a vidiet,ako o teba stoji tvoja laska,ci to naozaj citi.Aj byvali mal pred tym este jedno dievca co lubil vraj jedina,a nemoze sa od nej otrhnut a podobne..Mozno skusit spravit nejaky krok,ja by som tiez nebola spokojna s mam ta rad...to neni ono,som s tebou zo zvyku:/brrr...ja som s priatelom 4 roky pomaly,ale to je uuuplne nieco ine ,tam je lasku vidiet stale,obcas sa pohadame,ale tak je to spravne .prajem ti aby si sa rozhodla,ako ty vies najlepsie...ak ta raz nieco nerobi stastnou...nesil to,viem tazko je povedat nie...a aj mala pauza mozno niecim pohne...pokym nic preto neurobis neuvidis,ale chapem ty sama vies najlepsie co ako...drzim palec

RadkaKov

Ahoj romanticka,
prispevkov a rad tu mas dost, ja len z vlastnej skusenosti viem, ze na zaklade nejakych teoretickych rad nie je vzdy lahke zmenit nieco vo svojom zivote, ak je problem hlbsi,resp. mam kopu podtem, chce to kopu sebaanalyz, analyz vztahu, sedeni, dialogov so sebou alebo s nejakym konzultantom, aj s konkretnymi prikladmi a pochopeniami ako sa veci maju, a hlavne kopu casu. Ci pomozu psychiatricke lieky je vzdy otazne, niekomu pomozu, niekomu nie....a je velmi dolezite najst si naozaj kvalitneho psychiatra ak by si sa chcela ubrat touto cestou. Ak by si sa chcela vrtat vo svojom dusevnom rozpolozeni a hladat detailne priciny svojho stavu vo vztahu, v prac. oblasti a pod., napis mi na mail radka.kovacova@gmail.com, robievam sem tam online terapie ako hobby, rada ti poradim:).

romanticka25

lipoo z Novej Bane nie som..a myslím, že tvoj prípad je odlišný od toho môjho..tu sa nebojím, že by ma podviedol, fakt mu v tomto verím..

aj včera som sa mu snažila povedať čo sa deje, no on tomu nerozumie, povedal, že mu na mne záleží, že si nevie bezo mňa predstaviť život...no neviem, s týmito vecami mám problém...problém mu to uveriť, neviem či je to podvedome, či je to moja intuícia alebo čo, proste mu to neverím a nechápem prečo..možno kvôli okolnostiam, pretože predtým viem, že mal jediný vzťah, ženu, ktorú naozaj miloval a robil aj zo začiatku divy...no a ja už to s ním nezažijem, nikdy, možno preto vždy ten plač...taktiež mi nerobí dobre keď ju dosť často stretávame a myslím, že ona veľmi ľutuje, že oňho prišla, teda ona sama ho nechala..a tak nám robí sem tam napriek a mňa aj to vždy veľmi zraní, pretože o mojich bývalých nie je nikdy ani reč ani len náznak a tiež ich nestretávame...a proste vždy keď ju vidím, tak som hotová, lebo sa mi všetko vráti a to, že ako hentakú ženu mohol milovať, dával jej všetko a ja teraz zbieram pozostatky?? to čo ona spôsobila, tak ja mám teraz takúto úrodu??? proste je tam tých vecí viac a všetky sa mi spájajú do jedného, z čoho takto vybuchnem do plaču...

ale ako vidím už som tu aj za debila, aj za labilnú ženu, ale v podstate máte aj pravdu, som v depresiách, takto tom sa necítila už dlho, neviem odkiaľ to vlastne viedlo, že to takto vyvrcholilo...asi to bude tým rozmaznaním, dokonca som o tom presvedčená...keď je človek dieťa, si to tak neuvedomuje, proste čo mu dajú, to mu dajú...rodičia chcú to najlepšie, lenže postupne keď človek dospieva, tak sa už ťažšie postaví na vlastné nohy a robí niečo samostatne...viem, že to znie hrozne, poviete si aký fracek, ešte sa bude sťažovať...ale radšej si uznám pravdu ako keby to mám popierať...nie som žiadna naivka čo by videla realitu len cez ružové okuliare, to určite nie...všetkého som si vedomá čo sa týka mňa, mojej osoby, aj udalosti z detstva..všetko čo sa ma dotklo, čo ma vyformovalo do takéhoto stavu, akurát neviem čo s tým...viem len, že si musím nájsť prácu, ale v podstate neviem nič...som bez praxe, to už som písala..ale nič z tohto nesúvisí s mojou témou, ktorú som zadala, absolutne nie...šťastie v láske ma len ovplyvňuje ako by som riešila ostatne problémy...ja nečakám teraz od partnera, aby mi dal všetko na dlani, nechcem od neho kupovanie vecí, nechcem, aby ma živil ani aby ma ubytoval, nechcem, aby mi platil výlety ani aby ma obskakoval...
chcem len trošku podpory, tým myslím nejaké pekné slovo, pohladenie a nehu...ale zase je to zbytočné, vidím, že každý má svoju hlavu a zoberiete si to po svojom...
možno kopec z vás má normálny vzťah, rozumiete si, ste inteligentní ľudia, stabilní a jedno s druhým, viete sa porozprávať, aj výsť spolu na výlet....toto všetko znie super...a aj keby toto všetko mám, ok..ale čo ak by mi tam predsa len chýbala láska, zamilovanosť...to, o čom tu stále píšem sa vlastne ani nedá poriadne popísať...to sa musí len cítiť, vnútorne..a ja ten pocit nemám....tak to môže byť asi len tým, že možno ma miluje, ale jednak iným spôsobom, po druhé nevie to tak prejavovať, pretože keď to necíti úplne, tak to nasilu ani nejde, čo ho chápem...a po tretie je asi ten typ človeka, ktorý sa asi riadi tým, že láska je len jedna za život...to mi on nepovedal, to je môj názor...jeho prvá som nebola, bohužial to som prepásla...a asi je teda len na mne, či chcem byť aj naďalej v takomto vzťahu kde je všetko fajn, ok...ale nikdy nedosiahnem svoje citové naplnenie...

lipooo

Neboj sa niesi sama,zazila som nieco podobne.Tiez nevedel co citi ,lasku ti nevyzna...potom odrazu vyzna ,potom nevie co chce,nakoniec ta nechce stratit,tiez usilovny pracovity,ale divny!Nakoniec po roku ma podviedol s byvalou ,ona nevedela ze sme este spolu ju oklamal tiez,a potom mi vyvolaval aj jej mi sme sa skontaktovali,a tak:)tak pred pol rokom mi pisal ze aku ma skvelu zenu,aka je to ucitelka a podobne a za tym ze ju opet nelubi,ale je snou...takto je to vkuse,podla mna je tam problem vo vychove ale aj zo skusenosti zo zivota...ja mam teraz lasku ktoru by nemenila z anic a viem ze ma miluje

Maoam

Prezyvka, nie som psycholog, ale toto tu sa da zhodnotit ako absolutne zavisly typ osobnosti, ale aj s tym sa da v terapii nieco robit, ale ona by strasne, strasne musela chciet a musela by byt typ bojovnika (v zivote). Neviem, ci si niekedy fakt nieco sama vybojovala. To je typ osobnosti, to clovek musi mat v sebe. Nie kazdy to v sebe ma. Taky ten 'drive', vediet sa nasrat sam na seba a nieco s tou situaciou fakt zacat robit a necakat, ze to za mna vyriesi niekto iny.

Maoam

Prezyvka, na zodpovedanie tejto otazky musis poznat minulost a detstvo tej zeny, jej mentalnu a emocnu vybavenost a vnutorny potencial + skusenosti.

Ak je potencial a ak je ochota, da sa vela urobit. Negativne veci z minulosti sa daju spracovat. Je vsak pravde, ze to chce sakra vela ochoty a hlavne vole a discipliny, odmenou je prave ta nezavislost a sila, ktoru ta zena postupne ziskava.

Nie kazda zena mala vhodne podmienky na spravny vyvoj, vela sa posiera s prepacenim bud dysfunkcnymi rodinami, alebo traumatickymi zazitkami, emocnou deprivaciou a Co. ALEBO zasa naopak, prilisnym rozmaznavanim, chranenim, tutuli-mutuli a tym babam sa odobera vsetko, proste nemusia nic robit a ani rozmyslat a su vedene k tomu len super vyzerat plus ist cielene za istymi vecami a nechat sa unasat zivotom a zivit chlapom.

Toto tu vyzera ale na problemy dus. charakteru, ich povod je nam neznamy, ale slecna ma fakt silne depresie, tie z niecoho vznikli a tie musi riesit primarne, ostatne potom.