Dcera studuje na vysokej skole. Niektore skusky ustavicne odklada, stale sa vyhovara ze nie je dostatocne naucena, pritom do rana sedi pri pocitaci, pretoze potrebne knihy cita z pocitaca. Studuje totiz odbor, na ktory niet dost literatury, vacsina knih je cudzojazycnych a naozaj sa daju pozriet iba cez internet. Ked vidim jej krvave oci, tak mam obavy co bude s jej zrakom, teraz je iba prvacka. Je to jej druha vysoka skola, tu prvu v druhom rocniku nezvladla tiez preto, lebo neodovzdala vcas seminarne prace. Aj nad tymi seminarkami sedi donekonecna, stale si mysli, ze nie su dost dobre. Nedokaze odovzdat nieco, co podla nej nie je dokonale, pritom sa presvedcila, ze ucitelia tie seminarky casto ani necitaju.
Teraz cez skusobne sa opakuju minule pristupy k skuskam a seminarkam. Zase nie je dobre naucena, zase to nie je dobre napisane. Pritom ked ju donutim na skusku ist, vzdy ju urobi. Aj tak ale odklada skusku za skuskou. Uz s muzom stracame nervy, lebo doma nic nepomoze, nevyjde z izby, vsetko jej strkame pod nos, aj jedlo. V izbe ma bordel, lebo sa vyhovara, ze sa uci a nema cas upratovat. Mala by ist obcas aspon na chvilu von, sediet 15 - 16 hodin v kuse pri pocitaci jej predsa moze iba ublizit. Ale nie je s nou rec. Ked sa s muzom burime, vzdy povie, ze to je jej vec, ze ju mame nechat na pokoji a nestarat sa o nu, je to jej zivot. Len ona si bude rozhodovat kedy pojde a kedy nepojde na skusku alebo kedy odovzda seminarku. Na zaciatku skusobneho vsak vzdy s optimizmom vyhlasuje, ze tentokrat uz vsetko urobi rychlo a v predterminoch, ze uz sa nebude stresovat lebo pochopila, ze to nema vyznam. A zacnu skusky a vsetko je po starom. Keby sa isla aspon von prejst, ale len sedi doma ako morka.
Ma naozaj 22 rocna dcera, ktora v domacnosti s nicim nepomoze, ktoru rodicia komplet zivia a staraju sa o vsetky jej potreby (ciste pradlo, nakupy, jedlo, vreckove atd) vyhlasovat, ze vsetko co robi je jej vec? Ako ju donutit, aby konecne pochopila, ze nezije vo svojom byte, ze v jej veku mnohe zeny sa uz staraju o deti a maju povinnosti? Nasa dcera nikdy neumyje riad, nevyluxuje podlahu, nepoupratuje nic v byte, nanajvys svoju izbu, aj to pomaly raz za rok.
Neurobi si jedlo - okrem caju nevie uvarit nic. Je pritom uzasne pomala, vsetko jej trva rok, akoby nemala energiu ani na zakladne cinnosti. Je mi jasne, ze takto sme ju zhyckali my, ale mame toho s muzom uz plne zuby. Najradsej by som bola, keby sa odstahovala z domu a vyskusala si ake to je, starat sa sama o vsetko a nemat kompletny servis od matky. Ale neviem si predstavit kam by isla a z coho by platila prenajom. Robit nevie nic, skoncila gympel, s tym ju zamestnaju akurat tak v hypermarkete, kde by mohla vykladat tovar. To ale zial nemoze, lebo ma choru chrbticu a dalsi zdravotny problem, ktory jej sice nebrani pomahat v domacnosti, ale obmedzuje ju vo vybere zamestnania.
Viete mi poradit nejaku metodu, ktora by ju naucila zodpovednosti aj voci svojim rodicom a donutila nielen od okolia vyzadovat, ale pre okolie aj nieco robit? Pretoze ona ma pocit, ze ma iba prava a ziadne povinnosti. Vychovali sme ju zle, to mi je jasne, ale hadam este je nejaka naprava, nie? Niekedy by som ju najradsej zbalila a postavila jej kufre pred dvere. Pritom je to velmi inteligentne stvorenie, bystre a nadane, je az zarazajuce, ze na druhej strane k nam dokaze byt taka bezohladna.
Vysoka skola - naozaj je to len jej vec?
Nuz Mama, v prvom rade by som sa s dcerou porozpravala, ci nema nejake problemy....Mozu byt v tom totiz dve veci. Bud sa len na vsetko vyhovara a teda je leniva a neschopna lebo sa tak sama rozhodla, alebo sa v nej deju ovela vaznejsie psychicke pochody, ktore nemate sancu identifikovat...
Neviem, ktory z prikladov je ten jej pripad, ale mala by navstivit tak ci tak psychologa. Neviem co za tym je, mozno aj zla vychova v detstve. Mozno nikdy nebola za nic pochvalena a preto nema moc velku mienku o svojich schopnostiach (vyhovaranie sa, ze seminarky nie su dostatocne dobre, ze nie je dostatocne naucena atd atd). Fakt neviem ako ste ju vychovavali, ale ak mala cely zivot vzdy vsetko co chcela, zdarma, nikdy ste jej nezdoraznovali, ze na chlieb si treba aj zarobit a ze pecene holuby nepadaju do ust z neba, tak potom je jasne, ze jej spravanie len take ake je...
Je sice strasna skoda, ze sa ako matka odhodlavas k zmene az teraz, ale hold...radsej teraz ako nikdy. Kedze dcera nepomaha, rozdelte si pracu v domacnosti medzi jej clenov. Kazdy bude musiet prispiet k chodu domacnosti. Hodinka denne, pocas ktorej povysava, alebo utrie prach, alebo co ja viem co urobi, ju nezabije....
mama, tým obskakovaním ju ale pochovávaš. Svojou prehnanou starostlivosťou kompenzuješ niečo čo chýba TEBE, čo chýba v tvojom živote.. čo to je?
mama - ten intrak je super napad, neuvazovali ste o tejto moznosti?
podobnaa - len tolko k tomu, ze to bolo v zahranici a nemala som inu moznost, kedze som nemala ziadnu zachytnu stanicu v podobe rodiny a znamych a okrem toho som vsetko robila v case vaznych ochoreni (bohuzial dozivotne nasledky a chron. ochorenia), neber to ako chvalu, tak to vobec nebolo myslene, pisala som to len preto, aby si mama uvedomila (pisatelka), ze su ludia, ktori to mali milionkrat tazke
a ze 'to nedokaze kazdy' - moja, nemala som inu moznost, zatat zuby a makat, pretoze mne nikdy nikto nic nedaroval ani mi nic samej nepadlo z neba do lona
je to naturel ale aj pochopenie toho, ako to v zivote chodi a som vdacna vzdy za kazdu malickost, ktor je pozitivna a naucilo ma to vazit si veci, lebo viem, aky zivot vie byt
a takych pripadov ako bol a je moj, su miliony, som len jedna z nich
aj tu na fore je takych vela
(napr. Agnes)
mama - ja poznam tolko fyzicky postihnutych a tazko chorych ludi, ktori ci uz su na ID alebo nie, PRACUJU alebo STUDUJU a casto su ovela vykonnejsi, ako ti uplne zdravi (lemry pohodlne)
ok, ak ma moznost neskor vykonavat povolanie take, kde bude pracovat vylucne hlavou, to nie je dovod na jej terajsie spravanie
ak kvoli svojmu fyz. postihnutiu je obmedzena v istych cinnostiach, to plne chapem a tym padom by som pochopila aj fakt, ze nemoze robit niektore veci (napr. doma), ale jej postihnutie ju neopravnuje na to, ako sa ona sprava, chapes ,ide o princip
obmedzenia, ci uz psychicke alebo fyzicke ma strasne vela ludi, mnohi z nich su strasne snazivi, prave preto, lebo su obmedzeni v roznych veciach a snazia sa ako najviac vedia a mozu, aby zili aky-taky 'normalny' zivot
ja poznam cloveka, ktory je slepec a pracuje pre Telekom a ma specialnu klavesnicu...okrem toho sedi na voziku kvoli sklerozu multiplex a berie tazke lieky plus ma aj caste akutne fazy ochorenia a robi na plny uväzok, len tolko k tomu...a mohla by som pokracovat XY pripadmi
Boze moj ja mam pocit ze toto pisala moja mama!!!!! vsak ja som uplne taka ista...
rozdiel vidim len v tom ze ja som na svojej prvej VS a nechystam sa odist a skusky neodkladam, idem hned na prve terminy a vsetko spravim aj ked potom znamky nemam najlepsie..napr. teraz je este len zaciatok skuskoveho a mne uz chyba iba jedna skuskaa to som ich mala dokopy 12 ..no mam aj jeednu seminarku a tu tiez odkladam lebo nikdy nie je dobra!! a inak sem-tam doma daco pomozem ale je to asi malo
tak ja ti to napisem z pohladu tvojej dcery, preco to robi :
co sa tyka tych skusok tak je pod obrovskym tlakom, proste sialene sa boji, ze tie skusky nespravi, a necudujem sa ked je na 2. VS ..vie ze nic ine nema a tak je toto pre nu priorita..nikdy nebude mat pocit ze je dost dobra, ma male sebavedomie a snazi sa aspon v tych skuskach vyniknut, aj ked ten jej pristup je zly..to presne ako ja tiez cele hodiny pri tom sedim- ale zase nie tyzdne, len par dni pred skuskou- a nic inde nerobim len sa ucim..
mozno uz aj ked ide na skusku a spravi ju - ak nema vyborny vysledok tak ju to neuspokoji..inak, preco sa snazi o take dobre znamky? chce mat stipendium??
celkovo vzate je uplne vyhorena, ju nic nebavi, ale tie skusky musi urobit lebo ma len toto a zaroven sa tym snazi sama sebe dokazat ze vie aspon to..ako vravim- chronicky male sebavedomie..a nepomaha preto, lebo sa boji ze strati cas na ucenie- prilis by ju to rozptylilo..a dava to zmysel ked jej vsetko trva tak dlho, tak aj toto by jej zabralo vela casu a nemohla by sa ucit
inak Maoam
ako super ze si bola taka sikovna, ale nie kazdy by to zvladal, musis uznat ze studovat VS a zarabat si komplet na seba je narocne..aj ked to zalezi od narocnosti skoly- ano teraz napsiees ze ty si mala tazku skolu..dobre, ale nie kazdy to dokaze chapes?? to ja mam tiez brigadu ale zarobim tam 150 eur mesacne, a to by mi nestacilo na samouzivenie..
mama1970:
tym ze ju donutis robit rozne veci nic nedosiahnes, bud to aj tak nebude robit, trebars ked jej nespravis obed tak zje len nejaky rozok, alebo zacne nieco robit, ale furt bude taka nestastna ako predtym- nic sa tym nevyriesi..
vies co by pomohlo? keby isla na intrak..tam by sa spoznala s novymi ludmi a bola by odkazana len sama na seba
werdy toho co pises sa tiez velmi bojim. Ze vdaka mojmu servisu bude mat v zivote problemy vyrovnat sa tym detom, ktore sa museli o seba starat od malicka. Tym som ju velmi znevyhodnila. Musim s tym rychlo nieco urobit.
zatrhni to, ja som mal tiez pomerne slusny servis u rodicov, ale oni to robili ´radi´, len mi to ublizilo, nenaucil som sa nic, nastastie po skole som sa osamostnil a zacal som objavovat realny zivot a mal som to veru tazsie ako ti co sa o seba strali od 18 tich napriklad, cim skor s tym clovek zacne tym to dalej dotiahne moj nazor, a jej to urcite chyba mat chalana, intimny zivot, kamosky na obcasny vecer pri vine, treba ju z toho jej sveta vytrhnut, btw kolko ma tych babiek ? ja som sporovlivy ale 20 litrov by som si teda nenasetril len tak
Moja sestra ma dve dcery. Ta mladsia je este doma a sestra ju tiez obsluhuje ako tureckeho pasu. Ale moja neter na rozdiel od mojej dcery je k sestre velmi surova, hada sa s nou, skaredo jej nadava. To si moja dcera nikdy nedovolila. Chyba je, ze ked ju potom porovnavam napr. s drzymi detmi, poviem si, ze ona je dobra, neflaka sa, neuziva drogy, nepije, nefajci, tak by som vlastne mala byt spokojna. V takej chvili zabudam na to, ze pomoc v domacnosti v ktorej zijem, je predsa zaklad a mal by to robit kazdy, ze to, ze neuziva drogy a neflaka sa ju predsa neospravedlnuje.
kafik, robim to preto, lebo ju mam rada a je mi jej luto. Je velmi osamela a nedokaze to sama prelomit. Tym obskakovanim akoby som jej nieco nahradzala. Predsa 22-rocna mlada zena by uz mala mat priatela, mala by chodit aj do spolocnosti a venovat sa trocha aj nejakej zabave a relaxu. Ona je stale len doma.
