Sociálna fóbia - bojím sa ísť do práce...

a nechces si trochu o tom pokecat cez mail?
ja mam zhruba rovnake problemy aj ked skor s tendenciou k depresii..

ked tak mi tu nechaj svoj mail a ja sa ti ozvem :)

Annasunnie, všetko je len v tvojej hlave. Prečítala som si Tvoj príspevok a ja by som Ti radila dať si prihlášku na VŠ. Však by si chcela na ňu ísť, keby si sa nebála toho, že budeš musieť byť v kontakte s rovesníkmi? Tejte fóbii si už obetovala veľa, chceš jej obetovať svoje sny, nádeje na lepší život, svoje najkrajšie roky?

Ja som kedysi tiež mala podobné problémy. Strašne som sa kontrolovala. Stále som myslela na to, že ma každý pozoruje, sleduje každý môj krok, prejav, slovo, pohyb a hodnotí, a to väčšinou negatívne. Zväzovalo ma to, nebola som prirodzená, len strnulá, stále v strachu, čo si o mne tí druhí myslia. To nebol život - a ani ten Tvoj nie je! Možno ťa poznačil nejaký negatívny zážitok z minulosti, keď sa Ti niekto vysmial alebo Ťa nejako zhodil pred druhými. Mne stačila jedna netaktná veta od spolužiačky, ktorú som nemala počuť. A tak žiješ v úzkosti a napätí, aby sa to nezopakovalo - a svojím uzavieraním do seba tým druhým nedávaš ani možnosť, aby sa to zopakovalo. Bohužiaľ, nedávaš im ani možnosť, aby ti ukázali, že si zaujímavá vnútri, že si šikovná, že vieš byť dobrou kamarátkou, že vieš pomôcť a že je dobré, aká si. Nemáš spätnú väzbu od iných o sebe, tak potrebnú pre to, aby si bola vyrovnaným človekom. Zaškatuľkovala si si celý vonkajší svet ako zlý, náročný, zloprajný a neviemaký, a on taký vôbec nemusí byť. Že byť introvertom je zlé, že musíš byť extrovertom, ktorý má stále čo povedať. Aký omyl!

Keď som ja vyšla z tohto svojho mikrosveta, spoznala som, že tí druhí sú podobní ako ja. Dobre, aj keď boli na rozdiel odo mňa extroverti, mali svoje radosti i starosti ako ja, mali svoje chyby a svet sa nezrútil, keď sa mýlili a ostatní - a teda aj ja - som to videla. Je to prirodzené. Tak, ako som sa vtedy bála zlyhania, tak teraz ho beriem ako súčasť života každého z nás. Mala som na seba vysoké, nedosiahnuteľné nároky, a pravdaže som bola v strese, keď som ich nedokázala naplniť. Povedala som si: nemôžem toto, kým nie si takáto. A keďže som takáto nebola, vzdala som veľa príležitostí. Keď som znížila nároky na seba, žijem slobodnejšie. Už sa nebojím pred inými, relatívne cudzími ľuďmi prejaviť seba samú, zasmiať sa, povedať vtip (predtým nepredstaviteľné), či ukázať sa trochu šibalská (predtým som ani nevedela, že taká dokážem byť). Je toho veľa, čo by si o sebe zistila, keby si sa rozhodla pre podobnú zmenu, akou som prešla aj ja. Je však pravdou, že ja som lieky nebrala, možno ty to prežívaš horšie ako ja.

Porozmýšľaj o tom. Nerozmýšľaj o x rokoch, ktoré by si na VŠ musela prežiť. Stačí, že prežiješ ten jeden, aktuálny deň. Nemusíš byť hviezda kolektívu, nikto to od teba nečaká. Stačí ti jedna-dve kamarátky zo skupiny, do ktorej by si chodila, a ktoré by si určite našla, aby ste si pomáhali. Výška by bola dobrým tréningom pre budúci život v zamestnaní. Je to škola, pre Teba by to bola aj škola v získavaní sebavedomia a pokusov prehodiť s tými druhými hoci len jednu vetu. Už len preto by bola škola pre Teba veľkým prínosom. Veľmi Ťa k tomu povzbudzujem.

Kľudne napíš, z čoho konkrétne máš strach, ak budem vedieť, poradím Ti a pomôžem. Možno by stálo za to skúsiť aj psychoterapiu ako doplnok k liekom.

:D to riesis ako by si v praci hned mala vyvalit vsetko o sebe, su taky ludia co musia celu pracovnu dobu kecat o svojich somarinach, ale vacsinou ich tu radi nemame a potom su tu taki co rano prijdu daju sluchadla na usi a vecer ich zlozia a odijdu bez jedneho slova za den.

Ahoj, veľmi dobre to poznám..viem ako sa cítiš...ja mám už 27...mám to od základnej školy..ak chceš môžme si o tom viac napísať, nie takto verejne...ak by si chcela dám email..je dobré poznať ľudí s podobným problémom...môžme si navzájom radiť...

uloz.to teraz som si ju stiahla, zajtra si ju prečítam .. ževraj je dobrá tak ti ju posielam :)

Ahoj :) no ja som na tom práve dosť podobne. Úplne tak ako to píšeš to cítim aj ja. Tiež som ešte na úrade práce od októbra. Tiež mám 20. A ten pocit, že ma rodičia živia je strašný .. ale viem že ma to len viac ťahá dolu, alebo že mi to ten môj stav len zhoršuje. Jediné čo funguje je to asi len prekonať. Neznášam to keď sa mi trasú hneď ruky zo všetkého a ten pocit. Fuj. Alebo mi je zo všetkého hneď do revu a ani sa mi vyprávať nedá. No hrozné. Mňa ani nejak nebaví sa rozprávať .. ešte o takých blbostiach väčšinou a ohovárať druhých, no mňa tie ich kecy ani nezaujímajú. No ale som si povedala, že to prekonám. Zrovna tento týždeň mám prvé pohovory a odosielam prihlášky na výšky.. nakoniec chcem ísť naraz aj na externe aj denne aj robiť .. takže na nejaký strach dúfam nebudem mať čas :D no ale uvidím kam ma vôbec zoberú. Inak tiež by si mohla skúsiť ísť niekam do zahraničia, to tiež pomáha, keď si zodpovedná sama za seba. A neber nijaké tabletky to je hrozný humus .. choď si radšej von zabehať s nejakou dobrou hudbou v ušiach (ale pozor na autá :D)a skús byť chvíľu vitariánka alebo tak .. mne to aspoň pomáha, vtedy sa cítim lepšie a sebavedomejšie. :) No a hlavne sa sťahujem od našich .. :D aj keď teraz mi musia požičať ešte dosť peňazí, čo je hrozne blbý pocit ale to sa podá :D A môžem sa ťa spýtať? Máš vodický? Lebo ja ešte nie .. ale naozaj ho budem potrebovať .. len z toho mám neuveriteľne hrozný strach .. hlavne z toho inštruktora vedľa mňa čo bude .. ja mám inak nejak viac tú fóbiu s chlapov, lenže zase so ženami sa nemám o čom moc baviť .. proste hrôza . No a najväčšiu fóbiu mám z mobilu .. z volania ..aj so známymi nerada volám a keď vidím neznáme číslo no koniec. Sama tomu nechápem .. taká blbosť :D
Hlavne neboj ty to zvládneš prekonať, potom to už pôjde samo .. to si hovorím stále :D Ono aj ja mám pár blbých skúseností .. aj v práci aj len tak keď som si išla niečo vybavovať, ale asi to len treba skúšať znova a znova, nevzdávať to a nepoddávať sa tomu celému. V podstate je to len nejaký blok v našej hlave, nie je to choroba, netreba na to lieky. Väčšinou keď si to tak uvedomím, že vlastne aký je to nezmysel, tak to aspoň trochu zmizne. A hlavne si hovor že ty žiadnu fóbiu nemáš, ty to dokážeš, že to nič nie je :)

neviem, ake mas vzdelanie a co vies robit, pripadne ake su u vas pracovne moznosti
je mi jasne, ze obchodneho zastupcu robit nemozes, ale niekde vo vyrobe, preco nie?

nerozumiem, preco si myslis, ze chodit do prace mozu len ludia, ktori su extrovertni..? nemam pocit, ze by vsetci introverti chodili na urad prace...