Samovrazda

fidorka,veris v posmrtny zivot? Nechcem tu zacat hadku kvoli nabozenstvu.Ale aj ateisti mozu verit.Tak?

ja tiež často myslím na to že by bolo lepšie to ukončiť, pretože od budúcnosti už nemôžem očakávať nič pozitívne, bude to len čoraz horšie. Celý môj život je len utrpenie, už ma nebaví robiť slúžku môjmu milostivému pánovi manželovi. Mala som od neho dávno odísť, ale nedalo sa, deti potrebovali otca, tak som to s ním ťahala. Teraz keď sme starí zase kde pôjdem s podlomeným zdravým, ostáva mi len vydržať kým sa dá alebo to jednoducho ukončiť.

keituskaa sme na tom rovnako, ale neviem ci je to najstastnejsia myslienka, pretoze ak je naozaj tvoja jedina blizka rodina(ten moj je), tak musis uz predsa tiez vidiet, ze vsetko sa da nejak prekonat, hlavne na to nemasli uz teraz, lebo urcite mas v sebe preto vela strachu- tak ako aj ja

xyz,taki ludia "zrejme" nie su az taky zdravi ako vravis...

Peterrr,napis mi mail.ja Icq nemam.kompanik.ivan@orangemail.sk.to je moj brasko a ja komunikujem cez mobil.ja chcem zomriet stale .nebavi ma vobec nic.kazdeho nenavidim. Mama ma nevnima,uplne som neviditelna.ja uz to nemozem vydrzat.bolest,nezaujem,samotu.stale stojim v okne a naberam odvahu.

Ja by som to urobila len a len v jedinom pripade...keby mi odisiel moj drahy priatel,s ktorym planujeme buducnost.On je moj najlepsi kamarat,moja jedina blizka rodina a ako manzel viem ze bude uzasny..keby sa mu nieco stalo,viem,ze by som to nezvladla...

nuz, moja kamoska uz ma za tym...
pred par dnami mala pohreb...
druhy pokus jej vysiel
skoda,lebo bola zdrava,mlada a je tu male krasne zdrave dieta co uz nikomu nepovie mama
depresia je hrozna vec
niekedy ani psychiatria nepomoze
naco sa ponahlat tam kam raz urcite dojde kazdy?navyse ak je clovek dokonca aj zdravy?
nechcete si to rozmysliet kym nebude prilis neskoro?
pacilo sa mi ako to napisal bledo toto-Viete prečo by som nikdy nemohol skočiť npr. z výškovej? Lebo viem, že keby som letel, tak by som si to rozmyslel ale už by bolo neskoro.
...takze PO TOM uz nespravite nic,teraz sa snazte nebit egoisticky, zivot je dar a ak k tomu mate aj zdravie, je to dvojnasobny dar a ak mate aj deti je to najvacsi dar na svete

Zbytočná nie,aj sa mám rada,ale nad samovraždou som uvažovala veľakrát a to vtedy ked sa bojim niekoho. Dosť sa bojim manžela,s niečim sa mu priznať a hlavne rodičov sa bojím svojích a hlavne otca. Ked niečo vyvediem a bojím sa že sa to dozvie,vtedy realne uvažujem o samovražde. Nevylučujem,že sa to raz aj nestane.

mám najlepsiu kamaratku ktorá ma tiez také sklony ze si to povie...ale viem ze nie je taka zbabela aby nebojovala zo zivotom a vzdy sa vzchopi aza to ju obdivujem... je to naozaj choroba a treba to riesit s psychiatrom ak to dojde uz do takeho zleho stadia...

môj priateľ stále hovorí o sebevražde,má silnú depku a neviem ako mu mám pomôcť...