Dobrý deň. Už 17 rokov schovávam svoje uši, jednoducho sa za ne hanbím. Neznesiem ako v nich vyzerám. Nikto však asi nemá taký istý problém ako ja. Mať odstávajúce uši nie je nič príjemné, no mať ich špicaté je ešte horšie. Narodila som sa s normálnymi, lenže ako bábo som si ich priľahávala na polovicu, mama sa o ich lepenie moc nestarala a tak to aj dopadlo. Stokrát viac by som chcela mať len odstávajúce. Cop vobec nenosím a je mi trápne, keď sa niekto spýta prečo. Mám z toho taký komplex, že sa v podstate vyhýbam každučkej aktivity, kde treba mať vlasy vypnuté. Telesná je mňa horor. Tam to doslova vyžadujú a ja na ňu skoro stále blicujem, takže učiteľke aj spolužiakom je to už podozrivé a triedna ma "obvinila" z blicovania, takže neviem ako to budem riešiť na budúcej telesnej, lebo už musím prísť. Neviem čo robiť, je mi trápne nosiť cop aj doma, peniaze na operáciu nemám. Viem, že keby sa to dozvedeli, začali by sa mi tak vysmievať a šikanovať ma, že by som to proste neuniesla a spravila si niečo. Žijem v obrovskom strese a strachu, celý moj život stojí len na vlásku a závisí len od toho či to niekto raz zistí.
Komplex- uši
Ale pozri sa, ja byt tebou, nazor inych mi je u ... pretoze, je to nieco za co ty nemozes a smiat sa ti za to moze jedine obmedzeny jedinec, a ked sa niekto vysmieva inym, je to vacsinou preto, ze sam ma zo seba komplexy a potrebuje si zvysovat ego. Ak by sa mi niekto smial, tak rovnako ako on poukazal na moju nedokonalost, spravila by som to iste. Ci uz by som poukazala na jeho vlasy, nos, vyrazky, postavu, oblecenie, dotycny by sa hned skludnil..posmievat sa ti budu jedine ked im to ty dovolis. Mala by si sa s tym naucit zit (aspon kym nebudes ma na tu operaciu) a nedat sa zlozit nejakym vysmechom. Najlepsou obranou je vzdy utok. Nikto nie je dokonaly a preto nikto nema pravo sudit niekoho ineho a na zaklade vzhladu uz vobec nie. Mrzi ma, ze ta to tak velmi trapi, pretoze to by nemalo. Ja som bola tiez zufala aj z inych mojich nedostatkov, viac ako z mojich usi,ale postupne som sa za ne prestala hanbit, zacala som akceptovat seba samu, a da sa povedat ze od toho momentu, akoby aj ostatni zabudli na tieto moje chybicky krasy a odvtedy som nepocula ziadnu narazku na seba. A keby aj, je mi to jedno. Lebo tak ako ja, aj ostatni maju chyby, a ked by malo dojst aby si niekto dovolil nieco hovorit na moj vzhlad, velmi lahko by som mu to oplatila. Cele je to v tvojej hlave. Skus pre zmenu najst nieco sa ti na sebe paci. Postavit sa tak pred zrkadlo a hovorit si ako ti to sekne,povedat sama sebe si pekna, dneska ti to pristane a podobne..musis nabrat sebavedomie, to je cele. Lebo kolko "skaredych" ludi chodi po svete, ale ich sebavedomie je take, ze ich robi krasnymi. Inak podla mna dokonalost cloveka spociva vzdycky v jeho nedokonalosti. Pretoze to je to co ho robi vynimocnym. Ja svoje nedostatky beriem ako svoje prednosti ;) pouvazuj nad tym..takymto sposobom si jedinecna. Nie je spravne aby si sa za nieco co k tebe patri hanbila,bola z toho zufala a takto sa kvoli tomu obmedzovala a trapila.
vaniblury: Ručím ti, že keby si videla ako to vyzerá, nemenila by si. Mám ešte dvoch ľudí v triede takých, lenže tí to majú v oveľa lepšom stave ako ja. Jeden moj spolužiak ich má sice do špicata, ale má extrémne malé uši, takže na ňom to ani nie je vidno. A potom mám jednu spolužiačku, ktorá má iba jedno ucho tak veľmi, veľmi iba mierne do špicata a už sa jej za to niektorí smiali, ale ona si z toho nič nerobí, takže všetko je ok. Vtedy som si pomyslela, že čo by povedali mne, lebo ja tie uši mám o miliónykrát horšie. Neviem si predstaviť, že by ma niekto s touto mojou chybou mohol chcieť. Jediné čo musím asi urobiť, je dúfať v dobrý koniec a po škole si asi ísť do zahraničia zarobiť na operáciu. Som z toho zúfalá.
Nemam sice spicate, ale tiez mi moje usi odstavaju, ale nejak si z toho nic nerobim. Jasne, obcas si predstavim ake fajn by bolo ich mat normalne, mensie a menej odstavajuce,ale hned na to aj zabudnem. Cop ci drdol nosim normalne kedy chcem, a z mojich usi si nic nerobim a co si myslia ostatni to neriesim :) Velakrat som uz na seba pocula prezyvky typu hobit, elf a podobne, ale beriem to zo srandou, neurazam sa, ale spolocne sa s dotycnymi na tom zasmejem a poviem im - no a co! :D Beriem ich ako sucast seba, skratka ku mne patria...inak niekolkokrat som skusala v zrkadle si ich vytiahnut do spicata, aby som ich mala ozaj ako elfske :D vtedy som si pomyslela skoda, ze ich take nemam naozaj :D vidis mozno by som si ich vymenila s tebou. Ber to tak ze ta robia zaujimavejsou a myslim, ze urcite stretnes cloveka ktoremu tvoje usi pridu roztomile,mne sa to tiez stalo. A inak, nemyslim si, ze je to naozaj take zle, iba ty to vnimas horsie nez je. Mozno keby si das vlasy do copu, tak ini tvoje usi nebudu ani riesit. A ked hej, nic si z toho nerob, a ber to zo srandy. Poznala som babu, tiez jej odstavali usi viac ako mne, ale bolo vidno,ze si z nich nic nerobi. Dokonca mala aj chalana takze fakt usi nie su taky hrozny problem.
