potrebujem sa s niekým poradiť, už neviem ako ďalej..poznáte to keď máte pocit že je všetko super a potom sa to rozsype a vy neviete čo ďalej..? nejak tak sa rozvíja môj život..viem že to nemusí nikoho zaujímať ale by mi niekto napísal svoj názor veľmi by mi to pomohlo..všetko sa začalo keď som bola malá otec pil, spolužitie našich bolo hrozné..neskôr sa rozviedli a žili sme s mojimi starými rodičmi a bolo to fájn, detstvo som mala úžasné no odvtedy sa toho veľa zmenilo..mama si našla priateľa, mala som ho fakt rada, bol milý, vychádzali sme kamarátsky..potom sme začali žiť s ním a on ukázal aký naozaj je..nekonečné hádky, teda bolo to na mne, som silnejšia /teda bola som/,prudšia ako mama a nemohla som dovoliť aby s nami zametal..stále do mňa rýpal a keď som odišla s tým že sa už nevrátim odporne sa na mňa usmieval, nenápadne pred mamou..predtým som viackrát odišla z domu k starým rodičom, keď som už nevládala..vtedy sa začali moje depresie..rezanie..viem je to hlúpe inokedy by som povedala že taký človek nemôže byť normálny..no nepochopí kto nezažije..celý čas som počúvala že je to všetko kvôli mne, nielen od neho..vlastná babka mi vyčítala môjho otca a to všetko mi pripomínala..necítila som sa dobre doma ani v škole..áno stredná..ešte rok..mama sa nakoniec s frajerom rozišla no dosť dlho nás neskôr otravoval..zdalo sa že svitá na lepšie časy no do toho zrada jedinej 'kamošky' v triede, keďže u nás sú samé baby a figuruje tam čistá závisť ohováranie atď..do toho ďalšia rana keď mi po ťažkej chorobe zomrel dedo..bol mi tak blízky..neviem či to bude niekedy dobré do depky sa vrátili..prídem si tak sama, vidím že život sa úplne odkláňa od 'normálu', nič ma nebaví a už ani neviem dúfať že raz bude dobre..ďakujem ak ste si to prečítali a budem vďačná za každú radu..no prosím žiadni psychologovia, neviem si predstaviť sa rozprávať s cudzím človekom o svojich problémoch veď o všetkom nevedia ani moji najbližší či kamarátky..navyše viem že by mi nepomohol..potrebujem len zmenu toho všetkého, keby sa tak dalo vrátiť všetko do starých koľají viem že by to bolo ok..len trocha šťastia a vnútorný pokoj..no neviem ak to takto pôjde ďalej...
Depresie
Ako chceš aby vyzeral tvoj život? Nemôžeš predsa naveky trpieť. Kde teraz bývaš a aký máš vzťah s mamou? Určite si neubližuj, život je krásny, vykašli sa na všetkých a zabudni na všetko. Riešením by bolo asi ísť bývať niekam sama, nájsť si potom dobrú prácu, teda uplatnenie a chodiť von medzi ľudí - nájsť si nových priateľov...
prave ze ja som sa tiez branil chodit po takych doktor lebo ze tam chodia len njeky narusenia luda atd..ale k psychologice jak som rpisiel vsetko som jej vypisal aj to co nikto nevie lebo ona je od toho aby ti pomohla skus to alebo skus si pisat s niekym s toho fora a vyrozpravat sa mozno ti to pomoze :)
Ahoj,myslím si,že problémami akými si teraz prechádzaš si prešiel asi každý,možno neboli až také komplikované ako tvoje,ale rozhodne si človek cez nejaké prejde.V škole to tiež nebýva ľahké,ani ja som na strednej nemala mnoho kamarátok (vlastne mala som len 2,ale nikdy som im moc nedôverovala,pretože som vedela,že keby im poviem nejaké tajomstvo,tak ho určite niekomu povedia).Neviem aký máš vzťah s tvojou maminou,no ja vždy keď sa cítim sama,alebo mám proste zlú náladu,tak vždy idem za ňou a rozprávame sa.Nikdy si si neubližuj,život je skvelý a aj keď niekedy má človek ťažké obdobie,vždy príde potom obdobie,ktoré bude lepšie,len treba vydržať :)Neviem,či som ti svojím komentárom nejako poradila,no držím ti palce,aby sa ti všetko zlepšilo :)
