Ako nato? Ako správne komunikovať, aby som si nemusela klásť otázky typu..prečo si nerozumiem s ním s nou, čo robím zle, prečo nejde odozva, nepochopil/a ma správne? prečo neviem presvedčivo komunikovať a tak.
Vraj robím v živote všetko opačne./tak to umna funguje/. Aj ked sa snažím, pozeram sa do očí pri komunikácií, vlastne neviem zaujať, aby vôbec niekto mal čo i len malý záujem. Su dni a je ich dosť, ked zamknem všetky dvere a nikoho nevpustím. Zamknutá sama do seba. A ked už niet miesta, tak klavesnica.
A ked po nejakom čase to idem skúsiť, mam pocit že ľudia ma beru, že sa vtieram alebo robim to nasilu.
Tak napr. kamoška alebo neviem ako nazvať....sa ma opýta cez správu, že ako sa darí.ja odpoviem pekne..a ak sa pýtam ja ona nič.....o mesiac znova, že ako sa mam...rozpíšem čo nové a ona znova nič. Tak aka je to komunikácia...
A tak obdobne to chodí aj v reáli,..či už na pracovisku, alebo doma. Vždy si musím klásť otázky, čo robím zle, prečo mi ľudia nerozumejú, alebo ja im..tak vzájomne.
A ako získať rešpekt už od prvých sekund......ak by som raz mala v živote stretnúť nových ľudí, aby to bolo lepšie ako doteraz. Ako si vybudovať rešpekt..
Ako sa stať majstrom komunikácie a získať rešpekt od prvých sekúnd...
Neodpovedaj, neodpovedaj. Viem to, ked som to kedysi vedela tak aj teraz..sranda :)...len niekedy sa musim opravit...ale doucim sa. A viac si budem verit na cestach a nebudem si vsimat, vlastne to sa neda...arogantnych vodicov. To ma trocha zastavilo... a dlhe auto. .:D ...ked bolo kratsie....lepsie sa mi ovladalo.
Ja ti fakt neviem poradit. Napr. ked cuvas, ako to nemozes vediet??? Ved ani ja to neviem. Radsej ti nebudem odpovedat.
Aj ked meškám, moje JA cítilo a malo potrebu byť tu a teraz, tak som počúvla.
Je to presne tak odpovedam,úplne.,suhlasim. Jeto presne to...už viem čo tým myslel niekto, ked naznačil, že robím veci opačne. Nepočúvam svoje ja, ale robím veci proti sebe/proti svojej vôli.
Napr. niekedy robím veci aj nasilu, jeto hrozné, ale musím, lebo si to tak želá niekto iný. Uvediem príklad. Spravila som si vodičák, len preto, lebo si to tak želala moja polovička, rodina,. Ale nebolo to v mojom úmysle, bolo to násilím, len preto, lebo sa to bude páčiť im. Ak by som to nespravila, môj manžel by si omne myslel,že som neschopná ženská a pod.Lenže ja nemám k tomu vôbec vzťah, robím to nasilu.A ked cúvam..otec namňa huláka, bože nechápem ako ti dali ten vodičák, ved ty nevieš vôbec cúvať..a ja, že to pre moje modré oči. :D ,,tak! Spravila som ho, zo začiatku to celkom aj šlo, potom prišlo niečo, istý blok.,a doteraz s tým mám problém. Bud príde nejaká kondičná jazda, alebo to zavesím..ale cítim že niečo už príde, lebo to namňa srší zo všetkých strán. A toje príklad, ako robím veci proti svojej vôli. Sklamať polovičku a povedať mu drahý, ja nato nemám, prepáč,nenúť ma,neláka ma to,jemi jedno že tá a ona baba to vie, ja nemusím..to mi hovorí moje druhé ja. a moje JA..chod do toho, aj za cenu rizika, nech sa stane čokoľvek, musíš mu dokázať že to vieš.
A práve tak nejak to funguje aj v iných veciach. Nesúhlasím, ale pritakavam..niekto mi to raz tak aj naznačil priamo...trocha som sa v duchu nahnevala..hej ty počuvaj..Ale aj ked si to nepripušťam, asi to je tak., aj ked nievždy, ale sú také situácie a momenty, ked to príde.
OK, musím to stopnúť a prevaliť. Budem sa už oto usilovať.,
olivia, no vidis. a presne tymto si respekt nebudujes. Ludia, ktori maju respekt, ho maju rpeto, lebo vravia, co citia, co si myslia a ked im niekto ublizuje, daju druhym stop. ty to nerobis. ty mozno posobis ako niekto, ku ktoremu si mozu dovolit vela a kto sa branit nebude. Zapamataj si, ze akonahle ti budu prednejsie potreby druhych ludi (aby si ich nenastvala) a nie tvoje potreby (branit sa pri pocite krivdy), tak ludom davas najavo, ze ta respektovat nemusia. pretoze ani ty sama seba nerespektujes. Takze zacni tym, ze si budes budovat viac sebaucty. A kasli na to, ze sa niekomu nebude pacit tvoj nazor alebo postoj. To hned neznamena, ze na to nemas pravo. mas pravo nesuhlasit, mas pravo sa ozvat, mas pravo povedat dost. Nemysli si, ze ludia ta budu mat radi, ked s nimi budes vzdy nekriticky suhlasit a usilovat sa o ich priazen, plnit ich potreby a potlacat svoje. je to presne naopak. stoj si za svojim.
Ano, mali by sme vedieť počuvať.,a dobre počúvať. Ja radšej počúvam ako rozprávam., lebo takto ma človek možnosť nahliadnúť do ľudskej duše.
Ešte by som sa vrátila k tomu, ako sa stať prirodzeným, sám sebou. Byť sám sebou znamená aj napr..nepotláčať v sebe to čo nám vadí. Proste niekedy aspoň ja to robím tak, že..ak príde niečo čo mi vadí...potláčam to v sebe,len preto, aby nebolo zle, aby som tým napr.dotyčného/u nenavodil k tomu, že počkaj teraz ti ukážem..a podobne.,proste aby bol kľud, radšej to vezmen na seba a idem s tým a vo vnútri to potláčam a zároveň tým dotyčnému/ej nedavam možnosť, aby si uvedomil/a, že to nieje správne...
A to potláčanie potom vypláva na povrch..vo forme kadejakých nedúch.
A možno aj toto je istý blok, prečo nejdu veci tak, ako by sme chceli...
Na jednom workshope nam vraveli, ze pri pocuvani sa pozera do oci viac, pri rozpravani menej (max 2/3 casu).
prednaska na temu (nie je zo spominaneho worksopu): www.how-know.sk
Ano som. Sú dni, ked som šťastná, hoc ich je pomenej, ale sú. Niekedy možno len malé chvíľky,okamihy.A ake zvláštne, že prídu práve v čas, vo chvíli, ked ich potrebujem najviac. Toje úžasné.
Stisk ruky..pevný a silný s pohľadom do očí. Taký je môj.Sú ľudia, čo majú ľahký stik s pohľadom mimo.Ano aj toje rozhodujúce pri prvom kontakte.
A byť sam sebou, t.z.,robiť veci, ktore ma bavia, hobby, koníčky..ktoré ma robia šťastnou., ale ako byť sám sebou a nebyť pritom sám?
samozrejme vela robi stisk ruky, priamy pohlad do oci pri komunikacii, atd., sympatickost, ak je dany clovek prirodzeny, prirodzene sa teda aj usmeje a je SAM SEBOU, to si vazim a cenim najviac
problematicke je väcsinou, ked ma dany clovek problem s pristupnostou, komunikaciou alebo sa citi nadradene a Co., tam nastava hned blok, lebo citime, ze sa mu nemozeme ani zverit, ani vsetko povedat (napr. lekar)
ked vojde do miestnosti clovek, ktoreho vidim prvy krat, bez ohladu na jeho postavenie, funkciu, vzdelanie, prve sekundy a minuty rozhodnu vlastne skoro o vsetkom
ono to citit a vidiet z drzania tela, z vyrazu tvare, no najmä z VNUTORNEHO VYZAROVANIA, s kym mam tu cest
niektori ludia maju v sebe tzv. prirodzenu autoritu, ini posobia velmi silno, hoci su mimoriadne empaticki a ludski, vsetko to je velmi citit....to su podvedome veci, ktore vnimame, vnimame vyzarovanie daneho cloveka
ako pozitivne, tak i negativne
máš komplexy? si niekedy aj šťastná? si sebaistá? ak nie, žiadna vonkajšia forma spôsobu komunikácie ti nepomôže, stále budeš pôsobiť neprirodzene a nasilu a nezaujímavo. A keď bude tvoje vnútro v pohode, budeš sa baviť s ľuďmi ani nevieš ako a oni uprednostnia tvoju spoločnosť pred hocikým druhým. Tvoje vnútro je oveľa výrečnejšie a viditeľnejšie ako maska úsmevu, snaha zaujímať sa o druhého, pekné ale prázdne reči. Rešpekt druhých.. neviem neviem či sa to dá získať či budovať, ale myslím si, že vážiť si a rešpektovať samého seba je o kus dôležitejšie.
Čo je príčinou tej bolesti, ktorú spomínaš?
