Som vzduch

Ahoj. Vôbec nezufaj. Neviem sice koľko máš rokov, ale ja mám 24. Takže to ber, že ti to hovorí tvoj starší brat, alebo len náhodný okoloidúci ktorý vidí, že máš problém. Takže vidíš, mohol som robiť úplne iné veci, ale práveže ma zaujalo ako si vlastne mohla k niečomu takémuto prísť, že si ťa nikto nevšíma. No ale teraz k veci. Vieš niekedy v živote čelíš skúškam (nie takým na vysokej škole, ale tzv. životným). Tie su zväčša kruté, ale prídu aj pekné chvíle. Dôležité, je sa z toho poučiť. Keď máš pocit, že si ťa nikto nevšíma, tak sa opýtaj, či si aj ty všímaš druhých. Vieš, ako či si si náhodou dneska niekoho všimla pri nieakej aktivite, jedno akej, ale či si si ho vôbec všimla. Mamu, otca, surodencov, susedu ako venčí psa alebo smetiarov ako berú odpadky atď. Ak je tvoja odpoveď áno, tak sa nič neboj, je to len dočasné a všetci v tvojom veku si takouto skúškou nevšímavosti od okolia prešli. Ver mi, je to len tvoja vlastná predstava, ktorá nie je zlá, ale má ťa niečo naučiť. Teraz prichádzame k druhej možnosti. Keď tvoja odpoveď na otázku ktorú som ti predložil pár riadkov dozadu bola NIE, tak potom rýchlo otvor oči a pozeraj sa. Uvidíš ako je na každom človeku niečo zvláštne. A toho sa drž. Začni hľadať na ľuďoch také zaujímavé drobnosti. Potom zistíš, že v podstate aj ty si úplne rovnaká ako oni, v niečom lepšia, v niečom horšia ale v podstate si človek rovnako ako tvoji kamaráti. Keď si teda rovnaká, ako tvoji kamaráti o ktorých sa okolie zaujíma, neexistuje možnosť aby sa aj o teba aspoň jeden človek nezaujímal. Dúfam, že ti toto trošku pomôže. Ešte však pár slov na záver. Keď zistíš, že si ťa niekto predsa len všíma, tak buď mu za to vďačná a tráv čas s ľudmi, ktorých máš rada. Ten zvyšok, ktorých rada nemáš, alebo ti nieako nesedia, tak s tými vôbec nestrácaj čas. Uvidíš aké zaujímavé veci si po čase možno aj na tých menej sympatických ľuďoch všimneš a nakoniec prídeš na to, že aj medzi nimi môže byť skutočný priateľ/kamarát, ktorý sa nepretvaruje. Tak sa drž a žiadne somariny...dnes je trestná zodpovednosť od 14 rokov a už v žiadnom prípade telesné ujmy na vlastnom tele za to nestoja. To len tak aby si nad tým radšej ani nerozmýšľala a radšej sa pozerala okolo seba a hľadala tých správnych ľudí. Maj sa a drž sa.

Je to akoby som bola nazive ale nezila...ako by som bola iba telo bez duse

Každý človek má svoju hodnotu. Aj ty ju máš. Aj keď to teraz tak necítiš. Tvoja rodina, rodičia by si na 100% všimli ak by si odišla a si pre nich určite veľmi dôležitá:-) Myslím si že v živote každého človeka z času na čas príde chvíľa skôr alebo neskôr keď sa cíti presne ako ty teraz. Ale nebuď z toho smutná. Práve naopak. Začni sa viac usmievať, rozdávať okolo seba lásku a radosť. Veselých ľudí si okolie všíma a pamätá viac ako zarmútených. Držím palce.

ahoj _meno, obdivujem to ako sa vyznáš v ľuďoch :O. Ja mám problém, že učenie mi nejde a kamaráti mi akosi nedokazujú nijak, že by si moju prítomnosť vážili. Keď niesom v škole niekedy ma dokonca ani nezapíšu, lebo si ani len nevšimnú, že ta niesom :/

Ahoj hodnota

Si velmi sikovna. Totizto si prisla na to, ze najvacsim hnacim pohonom cloveka, jeho najvacsou tuzbou je 'uznanie'.
Ze ta ludia chvalia za to ake mas znamky, ze ludia ocenia ako pekne spievas, ze kamarati su ti vdacny za cas straveny s nimi.
Jednoducho 'kompliment' je najvacsi dar cloveku.
Len prespekulovane pomahanie ma jeden hacik - ze ocakava navratnost. Napr. umyjem riady, ale v skutocnosti som to robil preto, aby ma druhy clovek pochvalil. Alebo kupim si motorku, aby mi ju vsetci zavideli. Akonahle vsak neprichadza nas prespekulovany zisk, obvinujeme druhych ze si nas necenie a cinosg povazujeme za hlupu (naco som umyval riady, naco mi je motorka).
Ono ked pomozes 10 ludom, mas sancu ze z tych 10 ti mozno niekto podakuje, ale nemusi!!!!
Ale ked pomozes 0 lidom, mas 100% sancu ze ta nikto nepochvali.
Ludia co nedakuju a nechvalia druhych ludi, nevedia ako-totizto nikto ich to neucil. Ucili ich ze city su prejavom slabosti, aby ludi rozdelili a tak ich mohli lahsie ovladat.
Mozes ich to naucit TY :-)
Ludia opakuju co robia druhy ludia. Zacni ludi chvalit, ocenovat co si na nich cenis, ich zmeny k lepsiemu ale aj silu prekonavanie neprijemnosti. 'Co sadis to znes'. Ale ako pisem, pomahat z druhym z vypocitavosti je vlastne pomoc sebe samemu a druhy ludia su zneuziti ako nastroje pre svoj pozitok.
Je ale naozaj mile, ako vnutorne citis ze chces aby ta ludia viac poznali aka v skutocnosti si.

Vela stastia s prezentaciou samej seba, drzim palce a este pekny vecer Ti prajem slecna 'hodnota' :-)

mozno to je preto, ze sa aj ty sama tak vnimas
skus sa zacat venovat nejakej aktivite, v niecom vynikat aby si ta druhi vsimli alebo rob nieco pre svoje vlastne potesenie, ty sam sa musis citit vynimocny, dolezity