Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Trpím psychickým týraním zo strany brata

Príspevok v téme: Trpím psychickým týraním zo strany brata
Allinvv

Mám 13 rokov a aj napriek môjmu veku som toho zažila dosť nato aby som vedela čo je takzvane psychické týranie. Nejdem tu zo seba robiť nejakú chudinku napr. ako som na dne z toho že mi nekúpili rodičia iphone ale nokiu. Myslím že toto sú oveľa vážnejšie veci aj keď si určite teraz všetci myslíte aké som decko. Ale myslím si že tým čo som zažila som aj oveľa viac vyspelejšia. Tým že som vyspelejšia nemyslím len problémy s bratom ale aj iné veci ktoré tu dnes rozoberať nechcem. Viem že nie som jediná na svete ktorá má problémy ale jednoducho to chcem zo seba dostať von aspoň prostredníctvom tohto. Asi vás týmto len oberiem o čas ale aj tak. Žijem v štvorčlennej rodine ktorá sa skladá z mojej mamy, otca, brata a samozrejme mňa. Nehovorím že sme boli odjakživa dokonalá rodinka ale takéto zlé aké je to teraz to ešte doposiaľ nebolo. Medzi mnou a bratom je 5 ročný vekový rozdiel. Niektorí hovoria že je to veľa, niektorí málo. Nám to aj tak nikdy nevadilo. Ešte predtým ako sme sa presťahovali do rodinného domu na dedine (mala som cca 4-5 rokov) sme spolu s bratom vychádzali veľmi dobre. Otec náš vždy učil že sa máme navzájom ľúbiť a ochraňovať. Tvrdí to až doteraz že ma stále ľúbi len že je v období veku kedy to proste nedáva tak moc najavo. Viete každý sa raz za čas poháda so súrodencom či pobije ale ja to zažívam každý deň. No keď sa vrátim späť k téme tak dokonca aj po presťahovaní do domu sme boli stále v pohode. Vždy som bola jeho malá sestrička. No časom sme rástli obaja a keď som mala cca 9-10 rokov a tým pádom on mal 14-15 sa to všetko zhoršilo. Začal byť strašný pedant na poriadok čo predtým nemal vo zvyku. Mama vždy upratovala dosť nato aby sme sa netopili v prachu. No jemu to nestačilo. Každý deň musel povysývať a umyť podlahu v celom dome inak by ani nezaspal. Ani jedna lyžička nemohla byť v dreze lebo už bolo zle. Ak som si ráno náhodou neustlala posteľ mala som hneď peklo. A prestavte si to že máme spoločnú izbu. Síce je veľká ale stále v nej bývame obidvaja. A za kopu ďalších vecí mi nadával stále, stále a dookola a takisto aj našej mame. Lenže čo si predstavíte pod slovom nadávanie. Slová ako vy*ebaná malá ku*va škuľavá p*ča mal normálne vo svojom slovníku. Za každý neumytý tanier či neposkladané tričko som bola p*ča atď atď. Myslím si že trpí nejakou chorobou ktorú neviem presne definovať pretože hneď potom ako všetko poupratuje sa upokojí a je milý. Alebo je milý len keď niečo potrebuje ale to určite všetci poznáte. Taktiež si myslím že to čo robí robiť nemusí pretože keby to neurobil on tak to urobíme my. Len sa bojí že by sme urobili o hodinu či deň neskôr. Nadáva väčšinou keď nie je nikto doma ale skôr keď nie je doma otec a keď mu mama volá alebo mu to hovorí nechce tomu veriť pretože ho takéto nepozná alebo si ho zastáva. A presne také je to aj vonku. Všetci si myslia aký je to dokonalý braček ale nikto ani len netuší čo sa deje za stenami domu. A ja som bola vždy taká hlupá že od malička vždy keď niečo potreboval som spravila ako nejaká slúžka. Najprv keď ma začal takto psychicky týrať som nadávala aj ja jemu alebo som sa rozplakala proste som to nezvládala. Teraz si dám slúchatká do uší alebo idem von proste sa držím čo najďalej. Ale stále mi to vadí a už neviem čo mám ďalej robiť. A ako som už spomínala presne takto nadáva aj mame. Žene ktorú by si mal vážiť nadovšetko pretože ona mu dala možnosť byť tu, ona mu dala život. Samozrejme že kresťania presadzujú svoj názor že svet stvoril pán Boh a takisto aj nás všetkých čo sme tu. Každý si uctieva a považuje za svojho stvoriteľa toho v koho verí. Ale náboženstvá tu teraz riešiť nejdeme pretože by som bola hneď stratená. Mamu to tiež veľmi trápi a veľa krát už aj plakala a nezvládla to. No ako som už spomínala otec vždy povie že je v puberte a tým to hasne ale myslím si že toto nie je riešenie mávnuť nad tým rukou že on dospeje. Nechápem ako môže byť tak nevďačný zato čo má. Jednoducho by som chcela vedieť váš názor alebo tip. Neviem ako inak to riešiť. Mám kamarátov ktorí majú dobré vzťahy so súrodencami a myslím si že by sa nevedeli veľmi vžiť do mojej kože. Ak aj vy máte ten istý problém čo ja napíšte mi čokoľvek. Mňa to už takto ďalej nebaví a hovorím STOP! Nie sme žiadne bábiky aby ľudia s nami takto zachádzali a v mojom prípade dokonca vlastný brat.

michalmmm

Ja osobne som sikanovanie na mojej osobe nikdy nezazil, lebo som nebol vynimocny, ani nadpriemerny a nemam ani VS. Ohodnotil by som sa, co sa tyka talentu na vacsinu veci ako priemer a co sa tyka snahy a usilovnosti, tak nadpriemer. Napriklad co sa skoly tyka, v diktatoch som bol dobry asi tak, ze na horsiu znamku ako dvojku si nespominam, aj ked vacsinou boli jednotky (moja najsilnejsia stranka) a tiez mi celkom dobre isli slohy. No moja sestra mala vsetky diktaty bez chyby. Na zakladnej som horsiu znamku ako dvojku na vysvedceni nemal a na strednej take dvojky, trojky - avsak nebolo to zadarmo, mnohe som si musel vydriet. Nadanych ludi si vazim a uprimne ich obdivujem. Moja starsia sestra studovala popri zamestnani VS a dnes je v Rakusku. Matika mi zase moc nesla, hoci som chodil na strednu elektrotechnicku (neviem, naco som sa tam trepal :)), ale vdaka usilovnosti a snahe som to zvladol, myslim maturitu. Sikovnejsich chalanov v triede som mal v ucte a nikdy som ich nesikanoval. Sme viacieri surodenci, tiez rozdielni a rodicia nas ucili, ze mame byt sudrzni a navzajom si pomahat a mat sa v ucte, aj ked jeden je lepsi v takej oblasti a druhy v onakej. Nie jeden druheho vysmievat a ponizovat, ale rasej si navzajom pomoct. Nikdy nevyzdvihovali jedneho a neopovrhovali druhym, citil som, ze nas maju vsetkych rovnako radi. Rozhodnutie, ci pojdeme na VS, ponechali vylucne na nas. Sestru si vazim, lebo mi v skolskych casoch dost pomohla, hlavne s matikou a s nemcinou, ktoru som ja moc nechapal. Ja som jej zase z Talianska z vdacnosti posielal nejake peniaze, ked studovala posledny rocnik vysokej, aby pred statnicami nemusela pracovat a mala viac casu na skolu a na pisanie diplomovky. Brat tiez nema vysoku. Vo vztahu k ludom som taky ten typ, ktory malo rozprava a vela pocuva, dokazem dlhe hodiny pozorne pocuvat zivotne pribehy ludi a z kazdeho si odnesiem urcity poznatok, nad ktorym potom premyslam a rad pomaham ludom. Tema medziludskych vztahov ma dost zaujima, preto som sa tak rozpisal. O sikanovani som sa toho uz napocuval veru dost a vyvodil som z toho zaver, ze pricinou na sikanovanie bola vzdy zavist voci niekomu, kto je lepsi. K psychologom a k psychiatrom nechodim, ale kamos nieco s psychiatrom zazil a dost podrobne mi o tom porozpraval, ako to funguje, no nechcem to tu rozpisovat, uz som o tom pisal v niektorej inej teme. No nepotrva dlho a skonci sa mi dovolenka, odcestujem do Talianska a znovu sa vratim k praci a na nejake vypisovanie na toto forum, ktore som objavil len pred par dnami, uz nebude cas.

lombardo1981

michalmmm, z tvojich postov mám pocit, akoby som bola jediný človek pod slnkom, komu psychiatrické lieky a psychoterapia pomohli. Ale v jednom máš pravdu. Šikanovatelia v podstate potrebujú omnoho väčšiu pomoc ako tá, ktorých šikanujú. Pretože svoju všeobecnú nespokojnosť a neschopnosť, spôsobnú čímkoľvek, prenášajú na svoje okolie. A to je najväčšia úbohosť čo poznám. No oni majú pocit, akoby boli tvorstvami sveta. Inak to žiaľ nedokážu. Ale len na východu zo strany rodičov by som nezvaľovala. Ani moja "výchova" nebola primeraná, ale aj tak nemám potrebu si to nejako kompenzovať. Ale o tom som nechcela. Ak niekto šikanuje, robí to s určitým zámerom. Okoliu sa to niekedy môže zdať iba ako chuligánstvo hodné pre polepšovňu či puberta. Ale mňa skúsenosti naučili, že v tom je potreba niekoho udupať. Mňa začali šikanovať už na škôlke. A Keď som sa v prvej triede na ZŠ spolužiačok spýtala, prečo to robia, jednoducho mi odpovedali, že nechcú, aby som bola vo všetkom najlepšia a aby sa chlapci som mnou prestali baviť. Preto ma musia zničiť, pretože nechcú, aby ma mal niekto rád. No dosiahli iba to, že som sa začala nenávidieť ja sama. N Osobnostne ma zlomili, psychicky zničili. A ony dobre o tom vedia. Prednedávnom som jednu z nich strela v potravinách, kde sa mi začala vysmievať, že sa zo mňa stala psychická troska, ktorá nič nedokáže. Ale ja usilovne pracujem na tom, aby som im všetkým dokázala, že som silnejšia ako ony. A bez svojho psychiatra si to nedokážem predstaviť. Ale zase na druhej strane dokážem pochopiť, že aj oni dokážu byť kontraproduktívni. Ale do jedného vreca by som ich nehádzala.

michalmmm

Ja viem, ze siahodlhy prispevok, ktory som sem dal, nema vela spolocneho s pribehom o sikanovani, ktory napisala zakladatelka temy, tak strucne - co tym chcel basnik povedat? PO PRVE - Ze ak je v nasej blizkosti clovek, ktory nas sikanuje a nevieme si inak poradit, zmiznime z jeho zivota! A PO DRUHE - Ak nas niekto sikanuje, nevlacme sa po psychologoch a po psychiatroch, lebo my tam nepatrime, ale patri tam ten, ktory sikanuje, lebo prave jemu by mohli psychologovia pomoct, aby sa stal psychicky vyrovnanym clovekom, schopnym prijat sameho seba takeho, aky je, so svojimi dobrymi, aj zlymi strankami, pripadne ak si mysli, ze ziadnu dobru stranku nema, nejaku u neho objavit a poukazat na nu, odstranit unho viazanie sa v spomienkach na pricinu, ci traumu z minulosti, ktora to, ze sikanuje, sposobila (odstranit nenavist voci sestre, ktoru sposobilo zlyhanie rodicov vo vychove), naucit ho zbavit sa chorobnej zavisti voci tym uspesnejsim a lepsim ludom, ako je on sam, naucit ho vyslovit uprimny obdiv najlepsiemu ziakovi, studentovi, pracovnikovi, uspesnejsiemu surodencovi... naucit ho mat krajsich a uspesnejsich ludi rad, vysvetlit mu, ale tak, aby aj pochopil, ze tito uspesni ludia nemozu zato, ze ich priroda v urcitej oblasti, napriklad v uceni, obdarovala viac a jeho menej, naucit ho nebat sa priznat si pred ludmi svoje chyby a slabe stranky a vediet ich prijat a zmierit sa s nimi, naucit ho byt samym sebou a v ramci toho prestat klamat a hrat sa na niekohoo, kym nie je, naucit ho pochopit, ze kazdy clovek je iny, jedinecny a ze neexistuju na svete dvaja rovnaki ludia, ze niekto je pekny, niekto skaredy, niekto je stihly, niekto tlsty a niekto je svalnaty a niekto napriek cviceniu v posilke kost a koza, niekto je nadany na ucenie, iny na sport, niekto na vytvarne umenie, iny na hudbu, niekto je usilovny, iny lenivy, niekto ma talentov viac, iny menej, ale nikto nie je dokonala bytost, najkrajsia a najmudrejsia na svete, ktora je najlepsia uplne vo vsetkom a tajomstvo spokojnosti so samym sebou spociva okrem ineho aj v tom, ze sa venujeme oblasti, na ktoru nadanie mame, ze si vyberame zamestnanie, na ktore talent mame a nesnazime sa ist hlavou proti muru, cize snazit sa o dosiahnutie uspechu v oblasti, na ktoru to nadanie nemame.

Agnes998

Michal ty si vychovu deti uplne presne vystihol, az mi je divne, ze takto zmysla chlap, ty raz budes dobry otec.
Allinvv no je to tazke, tvoj brat naozaj zrejme trpi nejakou formou obscesie plus je v puberte plus vase vztahy v rodine su pokazene, mama nema ziadnu autoritu a otec sa tym zaoberat nechce. Ty sama toho malo zmozes, zakrocit by mala hlavne vasa mamka, razne mu povedat a urcit mu jasne hranice, byt tvrda a prisna ak je to potrebne. Brat ma uz 18 tak snad vypadne coskoro z domu a necha vas na pokoji. Chuda bude jeho buduca manzelka ktoru bude len nicit a terorizovat, ma podradny vztah k zenam a berie ich ako nieco menejcenne. Zle ho vychovali. K nejakej psychologicke kludne mozes ist, ta ti lieky nepredpise (ani nemoze), vyrozpravas sa zo svojho trapenia a ona je na to studovana, skor ti poradi nejaku taktiku ako na brata, ako sa k nemu spravat aby sa aspon ciastocne ukludnil.

michalmmm

Mam kolegynu, ktora pracovala na Slovensku v restauracnom zariadeni s rychlym obcerstvenim a sikanoval ju kolega. Ona bola talent, studovala VS popri zamestnani, svoju pracu nadovsetko milovala a dokazala si aj velku objednavku zapamatat a pritom logicky mysliet, bola stihla, pekna a mudra, sikovna a obratna, vzdy usmiata a on bol antitalent, skaredy, tlsty, mal obe ruky lave, dat na colu umely vrchnak mu trvalo viac ako 120 sekund, zatial, co ona to zvladla za 3 sekundy a nedokazal si zapamatat ani objednavku, ktora obsahovala 3 produkty. Cize ak si napriklad zakaznik objednal hranolky, colu a hamburger, tak ona podisla k napojovemu pristroju, zapla gombik a zatial, co do pohara tiekol napoj, nabrala hranolky, cestou spät uchytila hamburger, polozila zakaznikovi na tacku, potom sa otocila k napojovemu pristroju, vzala pohar a polozila ho zakaznikovi na tacku, pricom bola vzdy usmiata, vesela, rychla a vedela pri praci aj logicky mysliet aj pri velkych objednavkach, zatial, co on sa pri tej istej objednavke pozrel na monitor pokladne, precital prvy riadok, ze hranolky, isiel nabrat hranolky, polozil ich zakaznikovi na tacku, potom precital druhy riadok, ze cola a cakal, kym mu cola natecie do pohara, dal zakaznikovi na tacku a potom precital na kase treti riadok, ze hamburger, tak ho isiel vziat... Proste ona dokazala obsluzit aj troch zakaznikov za ten cas, co on iba jedneho, zbytocne sa nachodil, lebo mu nefungovalo ani logicke myslenie, ani pamat a este bol aj pomaly, frustrovany, akosi citil, ze je toho nanho privela, praca ho psychicky velmi vycerpava a pretazuje, fajciarsku pauzu si pytal najmenej 2x za hodinu, zatial, co ona ako nefajciarka nikdy. Chodil od jedneho sefa k druhemu a pytal sa, kto je najlepsi pracovnik a vsetci sefovia svorne tvrdili, ze Lenka, kritizovali ho, ze nevie logicky mysliet, ze zbytocne vela beha, ze si nevie nic zapamatat, tak zacal Lenku sledovat, stal jej za chrbtom a snazil sa najst na jej praci nejaku chybu, ale ziadnu nenasiel, preto zacal klamat. Zacal teda pred sefmi Lenku, ktora do firmy nastupila skor ako on, ohovarat, tvrdil, ze nevie logicky mysliet, ze zbytocne vela beha a ze je zabudliva a klamal tak dokonale, ze ju sefovia casto kritizovali za chyby, ktore nerobi, verili mu kazde slovo, zrazu ho zacali povazovat za najlepsieho pracovnika, bystreho, vsimajuceho si chyby inych kolegov a Lenku za najhorsiu, kedykolvek prisiel zakaznik s velkou rodinou a objednal si 20 produktov, tak on na jej kase stlacil gombik na vymazanie objednavky, pozrel sa zakaznikovi hlboko do oci, ukazal posmesnym uskrnom na Lenku a vykrikol, ze je zabudliva, co sa opakovalo najmenej 30x za den, pred zakaznikom sa jej drzo opytal, preco je taka zabudliva, ze ked on si dokaze aj velku objednavku zapamatat a ona ani dva produkty, pricom opak bol pravdou. 4 mesiace ho ignorovala, potom povedala sefovi, co je vo veci a cakala, ze dostane vypoved, ale nedostal. Presvedcil totiz sefa ze on tej zabudlivej chuderke chcel len pomoct. Tak dala vypoved ona, co vnima ako pomstu hlupemu sefovi, ktory nevie, koho stratil, lebo lepsiu zamestnankynu nikdy nemal a ani mat nebude. Dnes ma Lenka prerusene VS-studium a pracuje so mnou v pizzerii, dokonca v zahranici, kam sa taky hlupak, ako jej byvaly kolega, co ju sikanoval, nikdy nedostane, lebo naucit sa cudzi jazyk je nad jeho sily, nas sef je s nou nadmieru spokojny, nevymenil by ju za nikoho ineho a je stastna, dokonca uvazuje o tom, ze si VS dokonci v Taliansku a zostane tu zit. Ak ten, kto sikanuje a je ignorovany, neprestane, tak vtedy je lepsie zvolit moznost uteku od neho, ako napchavat sa nejakymi antidepresivami, ktore nie su ziadnym carovnym prutikom, ktorym ked mavneme, tak sikanujuca osoba sa rozleje na kolomaz. Ten chalan pochadzal z viacerych surodencov, mal sikovne a mudre sestry, ktore studovali na vysokych skolach, zatial, co on nespravil prijimacky z matiky na SS s maturitou napriek chodeniu na doucovanie a trapeniu sa, nakoniec ledva zvladol 3-rocnu ucnovku s odretymi usami, rodicia ho so sestrami stale porovnavali a vycitali mu, ze je zabudlivy a sprosty, poukazovali na uspechy svojich dcer a porovnavali ich s nim, stale mu pripominali jeho neuspech, cize ho kritizovali za veci, za ktore on nemohol, lebo ak raz niekto rozumove, inteligencne a pamatove predpoklady ma iba na urovni hlbokeho podpriemeru, zatial, co jeho surodenci ich maju na urovni vysokeho nadpriemeru, tak ten clovek zato nemoze. Nakoniec nadobudol pocit, ze zeny su zle, nevazil si ich, podcenoval ich, ponizoval a sikanoval a toto bude pravdepodobne robit do konca zivota a verim, ze to bude robit aj so svojou buducou manzelkou. Chybu totiz urobili jeho rodicia pri vychove, ze unho neobjavili nejaky talent, napriklad na hudbu, ci na kreslenie..., nepodporovali ho v tomto talente a nutili ho byt uspesnym prave v oblasti, na ktoru bol totalny antitalent. Mozno mu mali radsej kupit bicie, po ktorych tuzil a ktore za trest pre zle znamky nedostal, nech sa strci niekam do kapely a zucastnovat sa na jeho koncertoch, pochvalit ho za hudbu a nechat ho na pokoji, nech zostane hoci aj so zakladnym vzdelanim, ak nema na viac. Ak mju rodicia dve takto odlisne deti, treba im povedat: "Deti nase, my vas mame oboch rovnako radi a sme hrdi na to, co ste dosiahli, ze ty, dcerka nasa, studujes na vysokej a ze ty, syn nas, hras v kapele... V dnesnej dobe sa az privelmi preferuje VS-vzdelanie, ak ho dcera dosiahne a syn nie, tak rodicia mu daju najavo, ze on je ten zly, ktory v niecom zlyhal a ona je ta dobra, uspesna... Pretoze rodicia trpia tiez akymisi komplexami menejcennosti pred svojimi kolegami a rovesnikmi, ktorym VS vystudovali obe deti a im len jedno. Ani jedno dieta by sa nemalo citit voci svojmu surodencovi menejcenne. Lepsie je chlapca, ktory nema rozumove schopnosti na ucenie, radsej motivovat k nejakemu hobby, napriklad k hudbe, k sportu... a ak ma k sportu kladny vztah, dat mu peniaze, nech si urobi trenersky, ci rozhodcovsky kurz, pripadne ak je napriklad dobry plavec, nechat ho urobit si plavcicky kurz a poslat ho na brigadu za plavcika, nech si vazi sam seba, ze si vedel cez prazdniny zarobit, ak je dobry v inom sporte, chodit s nim na sportove zapasy, pochvalit ho za medailu, za dobry vykon, za akykolvek sportovy uspech a nehovorit s nim o jeho skolskych vysledkoch, obzvlast ak vidime, ze sa naozaj snazi, len mu to nejde, cize nepripominat mu jeho slabu stranku a uz vobec nie povedat: "Ak nebudes mat ciste jednotky na vysvedceni ako tvoja sestra, zakazeme ti basketbal, plavanie...!" Takato vychovna metoda totiz k nicomu nevedie, len podlomi aj tak uz dost nizke sebavedomie citliveho teenagera - chlapca, ktory kvoli tomu strati tu poslednu a jedinu moznost vykonavat urcitu cinnost, v ktorej je naozaj dobry, cim sa mu sebavedomie znizi este viac, lebo zmizne z jeho zivota ten posledny clovek, ktory ho povazoval za dobreho a ktory ho za nieco chvalil - sportovy trener, rovnako, ako zmiznu z jeho zivota rovesnici, ktori mu za nieco dopriali uznanie - sportovci, kamarati z basketbaloveho timu. Takyto clovek sa neskor v dospelosti v pracovnom kolektive obrni "maskou vysokeho sebavedomia", casto trpi bezdovodnou samochvalou, ze sa chvali napriklad dobrou pamatou, hoci v skutocnosti ma pamat velmi slabu, lebo veri, ze ked bude klamat, nikto neodhali jeho slabu stranku, veri, ze ak bude vzdy a vo vsetkom klamat, ludia ho budu mat radi a na jeho klamstva mu nepridu, nakoniec klame vzdy a vo vsetkom, casto rozprava vymyslene pribehy poukazujuce na nejaky vymysleny uspech, ktory dosiahol, lebo citi, ze vtedy je pre ludi zaujimavejsi a oblubeny. Lenze za maskou vysokeho sebavedomia a bezdovodnej samochvaly plnej klamstiev sa casto skryva muz s citlivou dusou, ktory si velmi dobre uvedomuje, ze v porovnani s inymi ludmi, ktori su pekni a mudry, on je skaredy a sprosty a ak je sam doma, casto kvoli tomu aj place, pretoze trpi chorobnou zavistou predovsetkym voci zenam, ktore su pekne a mudre a zacne ich sikanovat a vlastnu manzelku tiez, lebo mu v podvedomi zostava myslienka, ze zena rovna sa zla mama, ktora ho trapi, zena rovna sa uspesna sestra, ktorej on zavidi a ktoru keby nemal a vyrastal by ako jedinacik, mali by ho rodicia radi aj s jeho chybami a slabymi strankami, lebo by ho nemali s kym porovnavat... Takyto clovek potom podvedome tuzi sa zenam pomstit zato, ako sa k nemu spravali mama a sestra, a preto ublizuje nevinnym bytostiam, ktore nikdy neublizili jemu, predovsetkym vsak sikovnym a mudrym zenam, v ktorych akoby vidi sestru, ktoru povazuje za pricinu svojho zlyhania, lebo trpi chorobnou zavistou, zavidi im schopnosti, ktore on sam nikdy nemal, nema a ani mat nebude. No cim tomuto chalanovi ublizila Lenka? Tym, ze je mudra a on je hlupy? Tym, ze vie logicky mysliet a on nevie? Tym, ze je sikovna a obratna, vie sa rychlo pohybovat a on je tazkopadny a mlandravy a pohybuje sa pomaly? Tym, ze pracuje s usmevom na tvari a s nadsenim, lebo pracu v gastronomii so zakaznikmi zvlada lavou zadnou, hoci nie je vyucena casnicka a on tu pracu nezvlada, hoci to vyuceny je? Tym, ze ma vynikajuce pamatove schopnosti a on nie? Tym, ze studuje VS a on uz na zakladnej ledva prechadzal z rocnika do rocnika? Tym, ze ovlada perfektne taliancinu a on nie? V skole a v pracovnych kolektivoch najcastejsie byvaju sikanovani mimoriadne nadani ludia, ktori urcitymi rozumovymi, ci pamatovymi schopnostami, usilovnostou, pracovitostou... vysoko prevysuju tych druhych, priemernych. A ak sa najde niekto, kto je v tychto schopnostiach v pracovnom kolektive podpriemer, tak prave u toho je vysoka pravdepodobnost, ze zacne sikanovat toho vynimocneho cloveka, najlepsieho pracovnika a klamat pred sefmi tak dokonale, ze mu vsetko uveria - len a len z cistej zavisti. Clovek, ktory sikanuje inych, je v skutocnosti iba obycajny slaboch a zavistlivec, ktory nedokaze prijat sam seba takeho, aky je, aj so svojimi chybami a nedostatkami. Velkost cloveka, mudrost a jeho psychicka sila a vyrovnanost so samym sebou spocivaju v tom, ze nech by uz bol akokolvek mimoriadne nadany v jednej oblasti, nie je namysleny, netrpi samochvalou, hoci aj ma na nu dovod, ale nadalej zostava skromny a nehanbi sa priznat pred ludmi aj svoje slabe stranky, ze je antitalentom v oblasti inej a ludom, ktori dokazu to, co nedokaze on, vie vyslovit uprimny obdiv bez jedinej stipky zavisti. Lenze to silno zavistlive, psychicky slabe a nevyrovnane osoby, ktore inych sikanuju, nedokazu. Myslim si, ze utek, ktory Lenka zvolila, bol najlepsou moznostou, ak uz 4-mesacna ignoracia nepomohla dosiahnut, aby jej kolega prestal so sikanovanim. Ked si predstavim, ze by nasa pekna a stihla kamoska, nad ktorou tu my - chalani zo Slovenska - drzime ochrannu ruku, zacala brat nejake antidepresiva, kvoli ktorym by sa za kratky cas premenila na tucnu apaticku gulu neschopnu vstat rano z postele, smradlavu a neschopnu osprchovat sa castejsie ako raz za mesiac, a tak dalej... tak mozem len povedat - vdaka bohu, ze to u nej dopadlo tak, ako to dopadlo. Ak nam je niekde zle, uniknime niekam inam, kde nam bude s najvacsou pravdepodobnostou lepsie, aj za cenu toho, ze riskujeme, ze nam tam moze byt aj horsie - RISK JE ZISK! Len nie k psychologom a k psychiatrom - tam totiz patria ti druhi, ktori sikanuju, lebo su to psychicky velmi slabe a nevyrovnane osobnosti s maskou vysokeho sebavedoma a chronicki klamari (nemal by som to ako chlap povedat, ale co viem z pocutia, tak vacsinou muzi:)), ktori nevedia v porovnani sa s uspesnymi jedincami prijat samych seba aj so svojimi chybami a nedostatkami, ktorych maju neurekom.

Sejla

Počuj, mohla si to výrazne skrátiť, kopa zbytočných informácii v tvojom článku, preto si to málokto prečíta.
Čo sa týka tvojho brata, pochopila som správne, že keď nadáva vašej mame, ona sa nezmože na nič, len sa sťažuje vášmu otcovi? Zrejme vaša mama nemá v rodine žiadne slovo, ani autoritu, tak si tvoj brat myslí, že ženy sú podriadené. Skús sa porozprávať s mamou, nech ho pošle k psychológovi, ale ak má už 18, tak to bude ťažšie. Ty s mamou sa ešte môžete obrátiť na otca, ktorý by mal rázne zakročiť, ak vás váš otec neochráni, problém je vo vašej rodine oveľa hlbší než puberta tvojho brata.

woo

myslim ze urcite trpi nejakou psychickou poruchou a je nespravne, ak to rodicia prehliadaju. mama si necha nedavat? to je tiez zvlastne. asi ma rovnaky pristup od otca. otec je asi hlava rodiny a co povie, to plati. to ze toleruje taketo spravanie je zle, ublizuje tym aj svojmu synovi,lebo sa to bude zhorsovat. ja byt jeho matka, v prvom rade mu zakazem nadavat, ked chce upratovat nech upratuje, ale vyzera to ako obsesivna porucha, a to treba riesit, plus mala by chranit teba. porozpravaj sa s mamou, pretoze riesenie je na nej. o svoje prava musis bojovat.

lombardo1981

Šikana je veľmi častý jav. A to je viac ako smutné. Niekedy mám pocit, akoby to bol u niektorých jediný spôsob sebarealizácie. Podľa opisu sa zdá, že by mohol trpieť obsesiou. Ale presnú dg by maj stanoviť odborník.
Nesúhlasím s tým, že by vonkoncom nemala vyhľadať pomoc. Treba si uvedomiť, že psychológ automaticky neznamená psychiater a doživotné užívanie liekov. So šikanou mám bohaté skúsenosti a bojovať proti nej nie je ľahké. A už nie, ak je človek na to sám. Pretože práve vďaka tomu rozhodnutiu si nielen zničí mladosť, ale pravdepodobne i celý život. Viem, o čom hovorím. Keby moji rodičia neboli takí akí sú a poslali ma ku psychológovi, môj život sa mohol uberať iným smerom. Ja osobne nevidím dôvody pre obavy.
Jedného takého brata mám doma. Psychicky terorizuje svoju rodinu. Už od puberty. A ani po tridsiatke ho to neprešlo. Takže spoliehať sa na to, že vyrastie je nezodpovedné. Je potrebné stanoviť mu hranice, pretože on si ich svojim správaním stavia. Ale na úkor zvyšku rodiny. Ľahostajný prístup by sa v budúcnosti mohol rodičom vypomstiť. Tým mojim sa vypomstil. Pretože teraz je brat nezvládateľný.
Ignorácia je veľmi účinný spôsob. Ale nie kvôli tomu, žeby vďaka nej šikana prešla. Ja som moje spolužiačky na ZŠ i strednej úspešne ignorovala, no no neprestali. Ale mne to pomohlo sa odosobniť od ich primitívnosti a ľahšie to spracovávať.
Tuho ti držím palce.

michalmmm

Moze to byt psychicka vada a moze to byt fakt len puberta. A myslim si, ze ak sa vcas nanho neuplatni nejaka spravna vychovna metoda, tak z toho nevyrastie a raz bude takto sikanovat svoju vlastnu manzelku. Kym s nim este byvas, tak ak ho chyti takyto amok, tak ty len flegmaticky kyvni rukou a vystruhaj nejaky posmesny provokacny uskrn, alebo si tukni prstom na celo, cim naznacis, ze mu sibe, pozri sa na mamu a ona nech urobi to iste, pozrite sa nanho, potom navzajom na seba a zacnite sa smiat, ale tak, aby vas pritom videl a aby citil, ze ho neberiete vazne a ze ho mate za blazna, ked sa takto sprava, to by mohlo pomoct, aby s tym prestal. Hlavne pred nim neplac a nekric a nijakym sposobom mu nedavaj najavo, ze si vyvedena z miery, lebo prave to je to, o co mu ide a co sa snazi dosiahnut. Dalsia moznost: ked ta niekto sikanuje, bez ohladu na to, co citis, ukazuj stale pokojnu tvar a ignoruj, ignoruj, ignoruj... trpezlivo ignoruj a on prestane. Blizia sa letne prazdniny, vymysli nieco, aby si nemusela byt s bratom doma... Ak s tym neprestane: Mas 13 rokov, co by mohlo znamenat, ze na zakladnu skolu budes chodit este jeden rok. Mozes sa rozhodnut pre taku strednu skolu, ktora je daleko od tvojho bydliska. Napriklad Cirkevne gymnazium Matky Alexie v Bratislave (pod podmienkou, ze v Bratislave nebyvas) by ti rodicia mohli schvalit, kedze su krestania, aby si mohla byvat na intraku a mat od brata pokoj. Hlavne nechod po psychologoch a po psychiatroch, lebo ty si zdrava a normalna baba, zacat sa od 13-tich napchavat antidepresivami, ktore ti poskodia pamat a od ktorych kazdy mesiac priberies 10 kil a budes len spat a unavena chodit, to ti naozaj netreba. Ak sa totiz raz dostanes na psychiatricke lieky, nikdy viac sa uz spod nich nevymanis a v najlepsich rokoch zivota si znicis svoje vlastne telo. Vela stastia!

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Trpím psychickým týraním zo strany brata - Fórum - ZDRAVIE.sk