s priatelom sme rok. prvy polrok som bola ako v nebi, zalubena, stale sme sa objimali..časom toho bolo menej a menej. vždy mi ale povie že ma lubi, večer ma objime ked ideme spat, len..nejak mi je smutno za tym čo bolo.teraz si poviete, že by som mohla byť rada, ale ja naozaj nechcem skončiť tak, že sa za 5 rokov nebudeme poznať....V poslednej dobe sme boli stále spolu, žiadna nejaká spoločná aktivita, viacej sme sa rozpili, ked som mala vypité, vždy ked bol nejaký nevyriešený problém medzi nami, po alkohole som to na neho vysypala aj s vyhrážkami, že sa rozídeme - uvedomujem si, že to nie je správanie rozumného človeka. Takto to išlo ďalej polroka, sem tam sme si vypili a ja som skoro vždy na neho vysypala to zlo, ktoré som nepúšťala za triezva z úst keď sa ma volačo dotklo alebo nahnevalo. Naposledy som mu povedala, a vôbec si to nepamatam, že on nie je ten, ktoreho som hladala. Ked mi to rano povedal, verila som mu to, lebo už sa mi to stalo párkrát. Rozhodla som sa vyhybat sa alkoholu, mam strach odvtedy piť. Muselo to byť pre neho hrozne. :( Vadi mu že fajčim (fajčim od 13tich on je nefajčiar) snažila som sa prestať, zatial sa na to necitim, vždy ked to preženiem s cig. nebavil sa so mnou pol dňa, otočil sa mi v posteli chrbtom a ja som potichu revala jak male decko. S milovanim to bolo davnejšie naozaj super, milujem sa s nim milovať. Mám na neho chuť stále, stále by som ho hladkala, bozkávala sa s ním..asi je v tomto chyba vo mne, že naozaj to nie je také dôležité? teraz nasavil pravidlá sex raz za 3 dni. Dala som mu za pravdu, že ozaj si to viacej vychutnám, než ked je to denne. Ale je tu dalšia vec, že sa nesnaží ma uspokojiť, alebo teda tak to vnímam, pretože kým si to nevybojujem nechá ma na pol ceste a ide sa spať. A odvtedy čo vyriekol raz za tri dni, je hotovy do 30 tich sekund a mna pokušaju myšlienky, či on nie je v tomto sebec a potom sa citim ako použita handra. Povedala som mu to ako som mala na srdci, velmi sa urazil, asi som zhodila chlapske ego, po chvili som ho utešovala, vysvetlovala svoje pocity, davala ho ,,hore,, chvalila som všetko čo je dobré.ale aj tak ostal odmerany chladny.. Chcela som aby mi povedal, že sa posnaži albo aspoň sorry..Asi som hnusna, že riešim sex, aj mi povedal, že mu pripadám, že ma len to zaujíma a cigareta a že ked to neni, všetko je zle. Mali by sme tento rok vyriešiť spoločnú hypo a spoločné bývanie. A ja si posledné týždne snažím predstaviť náš život. A som smutná a bojím sa čo bude dalej, vykašlala som sa na zaluby, nepodporoval ma v nich nebolo to pre neho dôležité, skor som mala ja pocit, že si vymyšlam hluposti (chodila som cvičiť), nikam nechodime, ešte som naozaj mlada a asi aj nezrala, rozmyšlam dlho do noci, čo na sebe zlepšiť, snažim sa aj komuniakciu upraviť, lebo nie som zrovna asertivny typ, ale viem že moje reči možu zranovať. rozmyšlam stale ako čo povedať, aby som neznela že ho chcem uraziť alebo hlupo, ale aby ma počuval. Zmena ide pomaly možno teraz je tak 1%...Vyčitam si, že to ochladenie vo vztahu som sposobila ja svojim chovanim, tym čo som nechcela povedať a ide to haja. Strašne sa bojim, že to tak je, že ma už nemiluje a preto stale spominam rozchod či už mi nepovie ok rozidme sa. pripadam si ako masochistka, sa mi tlačia slzy do oči, ked si predstavim, že od seba odideme, ja asi nie som zrala a nie som typ pre partnersky vzťah neviem alebo som proste,,,musim sa zmeiť...lenže on už je odo mna tak pozráňaný, že už nikdy sa ku mne nebude mať tak pekne ako na začiatku... Bola som 100% uprimna, napisala som asi všetko, prosim nejake nazory, rady, budem vďačná
Všetko kazim
anjelik vysvetlil/a si mi to perfektne, ďakujem, dám na tvoje rady :)
Ak sama nenávidíš svoju slabosť, je viac ako pravdepodobné, že ju budeš rovnako nenávidieť u toho druhého. Pokiaľ nie si spokojná sama so sebou, očakávaš, že ti spokojnosť poskytne ten druhý. Lenže ten je na tom podobne ako ty, a tak výsledným efektom sú nikdy nekončiace hádky, kde chvíľu má navrch jeden, a chvíľu druhý. A tak sa potom celý krásny láskyplný vzťah mení len na boj, kto z koho. Chvíľu tlačí jeden, chvíľu druhý. Ak nechceš dospieť do takéhoto štádia, platí, čo som napísala. Musíš zosilnieť a potom až dokážeš tvoriť *rovnocenný* vzťah. Skôr nie. Bude to len doťahovanie sa, ktoré načas môže zmeniť trebárs dieťatko, ktoré vnesie do vzťahu vlastnú silu. Keď sa aj tá vyčerpá, vďaka aktivite oboch rodičov, je na svete *milá* rodinka. Preto, dievča zlaté, makaj na sebe, nepremárni si život, uč sa žiť vo vzťahu, ale nenechaj sa ním ovládnuť. :o) Chyby má každý, víťazstvom je už to, že si vôbec schopná ich vidieť. Len treba s nimi aj niečo robiť, hlavne nie sa utešovať tým, že aj ten druhý je nedokonalý. To ti je tak na dve veci. Keď sa najbližšie uvidíš, že sa opäť púšťaš do zbytočnej hádky a výčitiek, stopni to už v zárodku s tým, že nie je bezpodmienečne nutné vrieskať po niekom. Že sa to dá vysvetliť aj pokojne, nenásilne a vtedy, kedy ty sama budeš dostatočne pripravená ROZUMNE to odargumentovať. Potom to bude mať aj nejaký efekt. :o) Stále ale platí, meniť môžeš len a len seba a to za podmienky, že vieš, čo máš meniť. V tomto prípade je to spôsob uvažovania, správania sa a najmä, treba budovať v sebe oooobrovskú toleranciu a pochopenie pre tých druhých. Až keď budeš mať krásu v sebe, až potom uvidíš, aký je tento svet v skutočnosti krásny, Keď nie je skrytý za mrakmi beznádeje zo vzťahu a nespokojnosti so sebou. :o)
anjelik tak ďakujem, pekne si to napísala, budem sa snažiť podľa tvojej rady, si milá
Niečo vo mne ma stále núti hľadať v ňom chyby a štve ma to, môže to byť preto, lebo sama sa za svoje chyby odsudzujem?
Achromat, vzťah vždy tvoria dvaja. Ty si popísala váš vzťah z tvojho pohľadu, ale chýba priateľov. Ťažko sa dá potom zhodnotiť, kto z vás dvoch chybuje viac. Neopísala si sa nijak lichotivo, skôr ako niekoho, kto síce má možno snahu vzťah vylepšiť, ale robí to prinajmenšom nešikovne. Keďže stále atakuješ priateľa s nejakými výčitkami, vyhrážaním sa rozchodom a výlevmi pod vplyvom alkoholu, potom to skúšaš cez sex, a zaklincuješ to cez tak obľúbené *rozoberme náš vzťah*. Bohužiaľ, celé zle. Takže moja rada, musíš sa zmeniť ty, ak chceš byť tou, s ktorou chce ten druhý prežiť celý život. Viac si sama sebe dôverovať, zaoberať sa sama sebou, je strašne veľa kníh, ktoré si ešte neprečítala, priateľovi sa venovať, ale nie sa vnucovať. Snažiť sa reagovať pokojne na každú situáciu. Naozaj si nepotrebuješ každú sekundu dokazovať, že ťa miluje. To sa cíti, to si nemusíte dokola opakovať. Držať si primeraný odstup. A milovanie si užívať...čím príťažlivejšou budeš pre neho, tým častejšie to bude chcieť. Len netreba z toho robiť niečo ako povinnosť. Ber to trošku viac ako hru..zabávaj sa s ním, veď si ešte mladučká. Nestratila si sa predsa ešte v tých všetkých starostiach. Každý je sebecký, ale to neznamená, že ty sa budeš pre to trápiť. Miluješ ho, tak sa na neho tak pozeraj, ako na niekoho, na kom ti záleží a nie na niekoho, kto má byť taký a taký, a až potom ty budeš spokojná. Možno nie je on ten pravý, ale ty tou pravou byť môžeš. Je toho tak veľa, čo si ešte nespoznala, tak prečo sedíš a trápiš sa? ;o) Určite máš priateľky, venuj sa im, načerpaj podporu od nich a potom uvidíš, že budeš pokojnejšia. Rovnako hudba, filmy, cvičenie, je leto, tak behaj, plávaj, korčuľuj, relaxuj. Ty sa musíš dať sama dokopy a potom môžeš niečo dolaďovať. Slabá, vystresovaná, otrávená, to dopadne zase len tak, ako to dopadlo toľkokrát. Zbytočnou hádkou, aby si si aspoň cez ňu doplnila vlastný energetický deficit. Výsledkom ale bude len to, že sa budeš cítiť ešte horšie. Tak pekne hlávku hore a švihaj niečo robiť. :o)
ďakujem dievčatá za názory.
len ja ho ozaj milujem, asi je sebec, ale tiež nie som dokonalá, viem o svojich chybach. On sa snaži vačšinou...na 80% mi vyhovuje a zvyšok sa musíme doladiť, veď žiaden vzťah neni dokonalý na 100%. poradte mi, aké postoje mám zaujmúť keď prejaví sebectvo?
Všetko bereš na seba a to je veľmi zle. Nič zlé na tom nevidím ked chceš aby sa ti partner venoval. Aj my ženy predsa potrebujeme uspokojenie. Možno mám len 19 rokov ale s priateľom som už 2 a pol roka a je to ešte krajšie ako na začiatku. Mala by si porozmýšľať či je to partner s ktorým si vieš predstaviť celý život
Blaznis, s tymto chlapom si chces zobrat spolocnu hypo? Ako si budete potom delit ten byt ked sa rozidete? Podla toho co pises to vyzera byt na riadneho sebca, zo vsetkeho obvinuje teba ale sam na sebe nevidi ani chybicku. Co je to za chlapa co je mu jedno ci si spokojna v sexe, vytrase sa za 30 sekund a obrati sa na druhy bok? Takeho chlapa som ja teda este nemala. Snazila si sa s nim porozpravat, snazila si sa mu vysvetlit ako by si to chcela, jemu je to sumafuk, nic nechce riesit, zo vsetkeho obvinuje teba. No keby mne nejaky povedal keby som mu povedala ze ako to chcem v sexe ze mi ide len o to a este sa aj ofucal a nebavil so mnou, v zivote by ma uz nevidel a nie nejake planovanie spolocnej hypoteky a buducnosti!
A ty si už naozaj hlúpa? Ešte sa ďalej obviňuj a rovno celý život za to, že si v opitosti povedala niečo, čo si nechcela. Veď si sa mu ospravedlnila a snažíš sa napraviť to, byť mu dobrou partnerkou. To on to už preháňa - že nastolil pravidlá v sexe - no koniec. Ak sa nedokáže povzniesť nad to čo si v opitosti povedala, mal by to riešiť inak a nie že ti bude ešte viac ubližovať! To už kde sme, že ked si to nevybojuješ v sexe, nechá ťa na pol ceste? To je snáď len vtip, alebo si sa zle vyjadrila ...
Rozdiel medzi vami je, že ty si si uvedomila svoju chybu a snažíš sa ju napraviť, ale on si nie je schopný asi uvedomiť ako ti ubližuje! Otvorene sa s ním o tom porozprávaj, lebo jeho chovanie nie je normálne ... váž si samu seba, maj sa rada! Ako ťa môže milovať on ked ty sama sa ku sebe chováš ako handra? Je to možno klišé, ale je to tak - musíš si samu seba vážiť! Jemu vadia malichernosti a drobnosti a vyčíta ti ich a ty sa nevieš ozvať, ked on sa chová oveľa horšie?
