Ahojte.Určite je tu veľa takýchto tém, ale chcela by som vedieť vaš objektívny názor na to. A nejaké rady lebo neviem čo s tým robiť.
...vôbec ma nebaví zit, stratila som všetku chuť a zmysel v živote.Posledné obdobie trpim depresiami, rozrusim sa s uplnych maličkosti hneď ich nafuknem jak bublinu a potom to sklza do ešte väčších depiek.
Napríklad začali prázdniny. A ja nemám šajnu čo mám podniknúť a hlavne s kým.Kamarátky nemám, priateľ sa išiel zabavit,malá som ísť s ním ale asi veľmi vážne zakomplexovana som abo ako to pomenovať. Znicoho nič ma chytili tie hnusne pocity že nemôžem ísť nikam lebo ma tam jeho kamaráti nechcú, som len na obtiaž, a s mojimi hlupymi naladami nechcem pokaziť ostatným náladu. Nakoniec ssedím zas doma a utapam sa vo svojich pocitoch.
Cítim sa mennejcenna než ostatný. Všetko to pramení s toho že som sama ako prst a maximálne koho mám je rodina a aj tam to skriepe. Ešte dokonca aj pri takých myšlienkach sa pristihnem, že nechápem prečo je vôbec priateľ somnou keď som asi chorá na hlavu, a je xy krajsich dievčata veselsich ako ja. Už sa neviem ani úprimne z niečoho tešiť a byť usmievava, všetko je to len pretvarka aby som nechodila stále zamracena.......
Prosím vás o pomoc
Som na dne...
joro: dakujem za úprimný názor, viem že by som sa s tým nemala zaoberať, ale nechápem sa vôbec stále niečo musím riešiť a analyzovať v hlave. Ani nepamätám kedy som sa bez pretvárky usmievala.
sponka:mňa to veľmi ubíja sedieť doma... Už akoby som mala zafixované že keď prídem domov mám depku a cítim sa zle.
Pred pár rokmi som takáto nebola,neviem čo sa mi porobilo.
Podľa mňa je veľmi dobre, že si uvedomuješ kde robiš chybu.Možno maš na viac ako kamarati a preto sa im nevieš prisposobiť.S prazdninami sa netrap,choď do knižnice vyber si zopar knih a leňoš doma pri čitani.Život nekonči a prazdniny ešte budu.....
Ked je toto pravdivy príbeh tak okamžite sa preataň zaoberať aka si pretože život uteká ako voda a ty budeš sama stará a zakomplexovana prepač ale tak to je a teraz sa už len usmievaj aj ked neviem kolko máš ale nikto nie je dokonalý USMEV lieči
napis odkial si, kolko mas rokov a nechaj tu svoj mail, mozno ti niekto napise.
Prosiiiim píšte takto..Už neviem ako ďalej, veľmi ma to trápi uvedomujem si to ze mam asi vážny problém len neviem čo s tým.... :( lepšie by bolo keby som už na tomto svete nebola. Ale nemám na výber tak aspoň nejaké rady.
