Ahojte.tak ani neviem kde zacat mam za sebou cca 2,5 rocny vztah kde vsetko celkom klapo az tak do polovice.potom nastali problemy. Asi najvacsi problem je ze moja matka ziarli na mna a nedokaze daako priat ze mi dosla do zivota zena ktora je mi dolezitejsia.a pre ktoru som zacal zit.zacala klebetit robyt nam napriek.dokonca uz zatiahla aj moju sestru.boli velke hadky medzi nami ale ja som vystal na boku partnerky.potom nastalo velke ticho.z ich strany.nakoniec sme sa zacali hadat mi sami natomto.boli samozjreme aj ine chyby z mojej strany.ale tie som uz ja pochopil neskoro.bol som nerozhodny.nakoniec nastal rozchod zo strany partnerky.a ja sa velmi trapim.mal som nehodu tak som bol v sadre a naozaj som mal cas nad vsetkym poriadne porozmyslat.pochopil som moje chyby.kde som to pokazil.a ze co treba a chcem zmenit.som pre tieto moje rozhodnutia pevne a uprimne rozhodnuty.a to som aj na 1000 sposobov dokazoval aj skusal vysvetlit doticnej dievciny.sancu som vsak nedostal.mam jej dat cas nech sa z toho ukludni? Ked ano tak kolko?popriade poradte co mam robyt.je to zena mojich snov a mojho zivota ja ju chcem na cely zivot.a som preto ochotny obetovat vsetko
Strasne mi je to luto
Tak toto moze povedat len cudzia osoba ktora nema ani sajnu aky bol vlastne cely ten vztah.takze tento komentar ani neriesim a beriem ho ako keby nebol.a ak neviete napisat nejaku normalnu radu.ci normalny nazor tak mi radsej nato ani nepiste.to ze vy ste mali taku zenu to je vas osobny problem.a nepresviedcajte ma oniecom co ste zazili vy.lebo to ma nezaujima.ja viem ocom to cele bolo.dakujem
mal si ako chlap buchnut po stole a dat jasne najavo,ze stojis po boku priatelky,a bud sa s tym zmieria alebo nech vas uz nekontaktuju.si dospely chlap preboha.co ak to bola ta prava??matka sa musi zmierit s tym ze uz nie je ta prava,ale az ta druha!!!
Tak co sa tyka mam 28 r.s vobec sa nepovazujem za slabocha ani zbalabelca ci nieco.ja som sa kvoli nej s celou rodinou pohadal a vystal za nazory nas dvoch vyse roka som sa snimi nebavil.priatelke bolelo ze ju moja rodina nepriala ze je to zly pocit ze od nich nedostavame podporu a pochopenie ako zo strany jej rodiny.ja som jej vysvetloval ze ja som stastny aj bez nich a ze ak oni takto tak ja ich ani nepotrebujem k zivotu.a ona len tolko ze nie sme ako normalna rodiny kde maju rodicia partnerov dobry vztah.takze ktomu tolko.nie som mamickyn synacik i ked mozno moja matka to tak berie ja nie.a je len na ej ci sa stym vyrovna ze som dospely ci nie.
A kolko mas rokov? Lebo ak mas viac ako takych 22 je nacase mat vlastny nazor, mat pravo vztah s kym chces mat, a nedovolit, aby ti matka kecala do vztahu so zenou, ktoru milujes. Toto neznasam na muzoch, ze daju na kecy rodicov alebo kamaratov, ktorym sa dana zena nepaci a hned ju opustia. Slabosi su takyto muzi. A ty si pravdepodobne jeden z nich. Tvoja matka nech sa laskavo uvedomi, ze vecne ti nemoze branit vo vztahu so zenou lebo matka raz zomrie a zomria pravdepodobne skor ako ty. Ty zostanes sam bez matky aj bez partnerky. Chces toto? Ona si uvedomuje, ze nemoze ta nutit, aby si sa viazal len nanu? Uvedomuje si, ze ti tym skodi? A ty si nevies prejavit svoj nazor a stat si za svojim? Ked niekoho milujem, tak o neho bojujem!
Zacne sa spravat ako muz, nie ako cicanec svojej mamicky!
Tak ideot ze moja matka nam nepriala.jednoducho ziarlila na nu.a ja sy myslim ze to nebolo osobne dosiel som nato ze je jedno aku zenu by som jej predstavil.dopadlo by to rovnako.v podstate ju bolelo ze ju moja matka neprijme a ze takto nevie byt somnou.ja som jej nadarmo vravel ze mna moja matka nezaujima a ze ja bez nej vydrzim a ze ju nepotrebujeme k stastiu.len ajtak som zato stale ja pocuval a uz ked bolo vela na mna nevydrzal som uz a nastali hadky.ja som pomerne kludny clovek a vyticit ma je fakt umenie.a uprimne ma aj bolelo ked som sa snou mal hadat.toto je jeden podstatny dovod na rozchod.a ten druhy je ze ona strasne silila aby sme kupili ci postavili dom.len ja som jej vzdy hovoril aby sme chvilu pockali a neunahlili sa lebo je to rozhodnutie na cely zivot a chcem pre nas to najlepsie.v podstate som bol nerozhodny.podobne veci boli viackrat ale nie taketo dolezite.tak nastal rozchod.v pociatku to bolo z jej strany tak ze ignoracia.po troch dnoch sa ozvala a pravdu povediat obaja sme vedeli ze nevydrzime bez seba.v podstate asi 2 mesiace sme chodievali von skoro kazdy den.vyzeral to ako skromnejsi vztah.ja som mal nehodu a vysledok zlomena ruka.tak som mal more casu aby som sa zamyslel .svoje chyby som pochopil.svoju rodinu tiez.rozhodol som sa ze co chcem od zivota.ze chcem byt snou.ozenit sa mat babatko.kupit domcek.a v podstate som jej to vsetko povedal zoci voci.problem nastal tym ze som jej to nevedel dokazat lebo sme neboli v normalnom vztahu.len tak vseliak.nakoniec som nej to tisickrat vysvetlil na 100 sposobov ze som uplne iny clovek.kym mi mozno uverila.a nastal brutalny zvrat v jej chovani.nehlada ma neodpise ked volam zvaca nedvihne.toto je v skratke ale keby ze vam to mam napisat podrobne tak to je tak na jednu knihu asi
Povedal si toho trosku malo. Hadali ste sa presne na tvojej mame? Alebo na com este? Ako si pochybil a ako ona?
Na dievca netlac. Neviem povedat kolko casu, ale ty uvidis ako sa bude javit. Ale ak sa tak rozhodla a nebude chciet zmenit rozhodnutie ani neskôr tak ju skus respektovat.
