Par - subor jednotlivcov?

ukulelele
Dnes 01:32

teoria je jedna vec a prax, zivot je ina. To, ze viem objektivne zhodnotit vlastnosti partnerky este neznamena, ze je to zly clovek, alebo ju zneuzivam nejakym sposobm. Len ju poznam dobre a viem, aka je. Teoretizovat o tom, co sa ma robit je pekne, ale aby sa nieco zmenilo, nestaci len o tom hovorit. Treba aj pocuvat, po pocuvani rozmyslat, situaciu prehodnotit a prisposobit sa jej. No a tento proces musi byt obojstranny. Ak to jedna strana flaka, alebo ma na to nazor, ze to netreba riesit, tak sa clovek musi zariadit po svojom. Predsa nenecha padnut rodinu na hubu pre nezodpovednost druheho.

Co sa tyka studia - v minulosti bolo zadarmo, ale za 15-20 rokov, ktovie. To je jedno, ci je to na skolu, alebo na start do zivota pre dieta, ked bude dospely.

Btw, u nas nebola ani ziadna tema na spolocny ucet, nikomu nechyba a obom to vyhovuje.

a este dovetok na zaaver :) Je to tak preto, lebo si to tie zeny nechaju, mozno im to dokonca vyhovuje. Asi im to pride normalne.

ukulele, co myslis, preco to asi tym zenam vyhovuje a nesvieti im kontrolka, ze do riti, tu je nieco sakra zle? Hm? Jednoducho, z nejakeho dovodu im vyhovuje pohodlie, ktore si sami nie su schopne zabezpecit. Alebo sa im nechce vybavovat si svoju hypoteku, hladat si svoj bytik, stavat.. tak sa len vezu a hraju druhe husle. A nemaju nic, pripadne sa nechaju vyuzivat. Neuvedomuju si, alebo NECHCU VIDIET riziko, ktoremu sa vystavuju. Zial. Je to ale ich vlasne rozhodnutie, hlupost. Normalna zena sa predsa nenecha vyuzivat, vychcanost prekukne a nezostane s chlapom co skreckuje pre seba a nemysli na rodinu. Musis uznat, ze tvoje kamusky su bud strasne naivne, alebo makke, pohodlne, ci lenive.. a pritom to stale mozu byt uzasne, dobre zeny. Ale normalne, rozumne a sebavedome nie su. Takze ja sa vobec nedivi, ze nechaju chlapa, aby na nich oral a vyuzil ich. Co si vybrali, to maju. Preco si to nechaju.. vedia len ony.

bella - ja sa stotoznujem s Tvojim nazorom, podla mna kalkulovanie do lasky nepatri, lebo potom to je vztah zalozeny na vychcanosti a parazitizme.
dalsi - a o tom to je, ak sa citi jeden nadradene nad druhym(som sikovnejsi,vzdelanejsi), tak to nema s laskou nic spolocne a takyto vztah urcite nema perspektivu..Partneri sa maju vzajomne potiahnut, motivovat sa, mat spolocne ciele, vzajomne sa kreovat a podielat sa spolocne na blahobyte.. Dolezita je komunikacia..Ty popisujes vzor absolutne nekompatibilnej dvojice,ktora by v reale sapokratkomcase rozisla(jeden vsetko rozhajdaka a druhy je az prilis sporivy, ked chce sporit na vzdelanie deti, ked su VS skoly zadarmo/vychodila som VS a ako studenka som bola sebestacna a bolo by mi trapne od rodicov si pytat na skripta a pod./).
Ovecka - ja som popisovala situaciu, kde muz sice dal do domu peniaze zo svojho predaneho bytu a svoje vyplaty, ale vyplaty partnerky - 600eur mesacne isli na prenajom bytu s garazou/ona auto nema/, kde niekolko rokov si ona nic nemohla nasporit, lebo on daval peniaze na dom, kde budu "raz" byvat. Teraz presla z materskej na rodicovsky a posiela ju do roboty, aby mohla dalej platit prenajom a mal viac penazi na vystavbu domu..

myslim ze je dobre ked je cast majetku spolocna a cast rozdelena.. v pripade ze niekto stavia barak so svojho tak mi pride normalne ze v pripade rozchodu chce aby mu aj ostal... ine je pripad ked je zena na materskej lebo tam by jej mal ist automaticky polovica platu jej partnera (vydavky na dieta by sa mali rozdelit)...

ale inak je vela pripadov ked zena alebo aj muz bez nejakych objektivnych pricin skratka menj hromadi ten majetok a pri rozvode si namasti vrecka z "cudzieho"

ukulelele Včera 23:34 - jeden ma vsetko a druhy nic....

No a co narobis, ak je niekto vzdelanejsi, alebo sikovnejsi, priebojnejsi a ten druhy je lenivy a nechce sa mu, alebo sa len rad vezie ?

Ma ten zodpovednejsi sa divat na to, ako tazko zarobene peniaze premrha jeho draha polovicka a keby nechal napr. hospodarenie na nu, tak im deti nebude mat hadam ani za co dostudovat ?

Ak su partneri zhruba na rovnakej urovni a vedia, ze sa mozu na jeden na druheho spolahnut, tak nevidim dovod nemat spolocne ucty. Ak vsak viem o svojej drahej, ze na to nema absolutne vlohy a len by to viedlo k hadkam, pravdepodobne aj rozpadu vztahu, tak sa mam zbavit zodpovednosti voci rodine ? Tu sa nejedna uz len o partnerov, ale aj o deti.

Dnes sa z ludi vychovavaju individualisti. Ak viem, ze partnerka nema na to, aby uspesne prevzala riadenie financii rodiny, tak jej ich neodovzdam. Na druhu stranu nemusim od nej chciet, aby sa vzdavala ona svojho prijmu, alebo sa nemusim zaujimat, ani co si s nim robi, ak prispieva nejakou pomernou castou - financne, ci nefinancne.

Na spolocnych zalezitostiach sa da predsa vzdy nejak dohodnut, ale vysvetlovat niekomu, preco si nekupime toto, alebo hento, pretoze chcem miesto toho sporit detom na byvanie, alebo nam na dochodok - moze byt zlozite v situacii, ked draha polovicka ma zivotanazor, ze ona si chce uzivat.... a miesto fondu na vysoku skolu by mal clovek o chvilu pred barakom nove auto na leasing /ktore by mozno o 2 roky naburala/, alebo inak rozflakane peniaze nakupmi.

Dolezite je vzdy zvazit dobre situaciu a moznosti a nie sentiment, ze musime tie financie riadit spolocne. Pretoze to, co nema jasneho pana, nepatri nikomu a zaroven patri kazdemu. Hold uz neni socializmus... a jeho istoty.

ukulelele, máš pravdu, to o čom tu všetci píšete je vzťah ako súbor dvoch jednotlivcov. Sejla to vystihla najjednoduchšie - ľudia si neveria a nie sú si blízki. A predsa spolu žijú v jednej domácnosti, spia v jednej posteli a tvária sa, že tak je to OK. Ani jeden z nich nedáva tomu druhému záruku, že budú v tom byte či posteli aj o rok či mesiac. Je toto láska? Skôr kalkulovanie. A strach zaviazať sa a riskovať ozajstný vzťah.

Prečo si nie sú blízki? Veď keď tak veľa času trávia v jednej domácnosti, mali by mať dosť času spoznať sa dokonale, čas rozprávať sa o tom, čo prežívajú, čo cítia, čas prehĺbiť svoj vzťah, čas naozaj sa zamilovať. Ale o to asi nestoja. Veď už majú, čo chcú. Podelené náklady, rozdelené úlohy v domácnosti a hlavne sex. Na čo sa snažiť viac? Veď keď by to nevyšlo, nie sú ťahanice s rozvodom a nájsť si nový, na rovnakých princípoch založený vzťah by nemal byť problém.

Stačí vám to? Nechceli by ste zažiť pocit, že ten druhý vás ľúbi bez podmienok? Že si je tak istý, že si ten pravý/pravá, že nebude hľadieť na zadné vrátka? Že vám daruje srdce, svoj život a všetko čo má? A o čo krajšie ešte je, že aj ten druhý urobí to isté? A budú dvaja v jednom tele. Jedna domácnosť, jedno srdce, jeden spoločný život, jedna kasa. V dobrom i zlom. Spolu ako jeden tím. Existuje to ... len či máte odvahu po tom túžiť a za tým ísť?

No ja som hovoril o inom - ze kazdy ma svoje vlastne rezervy. Cize obaja su financne samostany ale zaroven si buduju aj nieco vlastne. Nemat vlastne rezervy a spoliehat sa iba na "nieco spolocne" mi nepripada ako istota do zivota. Hocico sa zomelie a bez vlastnych rezerv to ma potom clovek dost tazke aby sa opat postavil na nohy.

Mojpohlad, myslim si, ze moj vek nie je podstatny, ale uz pred 8-mi rokmi som vyletela z rodicovskeho hniezda. Ved prave preto, ze som mala skvely rodicovsky vzor, snazim sa o to aj ja a v podstate som mala stastie na partnera, s ktorym si budujeme spolocny domov. Nas dom nie je ani jeho, ani moj, ale je spolocny a preto nechapem, aky to ma zmysel, ked jednotlivci si idu za svojim, ked kooperaciou je mozne dosiahnut synergicky efekt(ak by sme boli individualisti, mali by sme mensie byty na hypoteku, takto sme si mohli dovolit dom - financii je viac a mame jeden v druhom oporu, ze ked jeden prijem vypadne, druhy ho zastupi a reciprocne si pomozeme). Ale teraz je asi moderne ist si vlastnou cestou a pokial mozno parazitovat na partnerovi.. Mne to len pride nefer voci tym polovickam, ktore partneri vyuzivaju(jedden ma vsetko a druhy nic) a zda sa mi to, cim dalej, tym viac bezne v mojom okoli.

Ukulelele:

Kolko mas rokov ? Zijes uz samostatne ?

Pouzijem moju oblubenu vetu - "Peniaze az na prvom mieste" - toto tvrdenie je proste fakt.

Pokial chces spokojne zit (a prezit) v civilizovanej modernej krajine, tak NEVYHNUTNE potrebujes peniaze. Cim menej penazi mas, tym horsie sa ti v takejto krajine zije. Ak mas penazi uplne minimum, ocitas sa v existencnych problemoch a mas vazny problem.

Od penazi predsa totalne zavisi kvalita tvojho zivota - bez penazi nemas kde byvat, nemas co jest, nemas kam chodit, nemas sa ako socializovat, atd.

Takze je uplne logicke, ze najdolezitejsou potrebou kazdeho cloveka zijuceho v modernej civilizovanej krajine je MATERIALNE SA ZABEZPECIT. Na tom nie je nic zle, proste to UROBIT MUSIS, ABY SI PREZIL A ZIL SPOKOJNE.

Nieco ine je ak si napr. budhista a rozhodnes sa zit duchovnym zivotom, alebo si clovek ktory odchadza zit niekde do divociny kde sa budes starat sam o seba a nepotrebujes sluzby a vyrobky inych. Tak v tomto pripade naozaj nejde o potrebu zabezpecit sa majetkom a honba za peniazmi je uplne zbytocna, kedze takyto clovek peniaze skutocne NEPOTREBUJE, lebo DOKAZE ZIT BEZ NICH.

Co sa tyka toho ako to kedysi bolo. Tak v socializme sa zadupavala schopnost jednotlivca zit po svojom, sam na seba a riadit si zivot podla seba. Snahou bolo aby vsetci zili podla spolocnych vzorcov ktore urcoval za nich niekto iny - stat, spolocnost.
Ludia teda nepremyslali ako zit, model zivota uz bol dopredu dany.V tej dobe bolo ovela tazsie, mozno niekedy az nemozne, menit svoje zivotne rozhodnutia, alebo ist cestou ktora sa nezhoduje so vzorcami spolocnosti. Skratka v sociku SI MUSEL ZIT tak ako sa zit malo, ci si bol spokojny, alebo nie.
Ludia neboli vedeni k samostatnosti - zo zamestnania si vystupit tak lahko nemohol pretoze si vedel iba to co ta naucila skola ktoru za teba vybrali rodicia a pokial by si v praci nebol prisla by po teba STB. A podobne. Zivot ti skratka nalinkovala spolocnost a snazilo sa o to aby si v tomto stave zotrval bez ohladu ci nieco chces zmenit. Mala existovat akasi jednota kde vsetci slusne pracovali a zili v usporiadanych rodinach. Na oko to asi vyzeralo ze kazdy bol uspesne zacleneny - pracovne a rodinne zvazky fungovali (lebo museli) ale ako to bolo v skutocnosti ? Kolko tich ludi bolo nestatnych pretoze pracovali tam kde nechceli a zili s niekym kde to proste nefungovalo ?

Na jednej strane teda v sociku nebola sloboda a nemohol si o sebe rozhodovat tak ako dnes, na druhej strane ale vysledkom tohto zajatia bola istota - musel si byt niekde zacleneny, nehrozili teda existencne problemy pokial si poslusne splnal normy socialistickeho zivota.

V dnesnej dobe je sloboda a kazdy si moze zivot riadit po svojom. Nevyhoda tohto ale je, ze ten kto nedokaze zit a zabezpecit sa samostatne, tak toho postihne kruta dan - existencne problemy. Uz tu nie je socializmus, ktory za teba rozhodne a bude dohliadat aby si sa zaclenil.

V dnesnej dobe sa teda ludia musia naucit samostatnosti. Kazdy kto chce uspesne prezit, musi byt schopny zabezpecit najprv sam seba - mat teda tolko vlastnych penazi aby vlastny zivot nebol nikdy v ohrozeni kvoli ich nedostatku a aby bolo mozne zit na slusnej urovni.

Pride mi teda uplne prirodzene ze ak sa dvaja daju dokopy, tak obidvaja su aj samostatne zabezpecny a nespoliehaju iba na to, ze preziju iba v pripade ak budu spolu - v dnesnej dobe mi to pride jednoducho ako hazard - nikdy nevies ako sa spoluzitie s druhym vyvinie v buducnosti, z akehokolvek dovodu to moze skoncit - a nie, to nie je o tom ze by niekto dopredu rozmyslal o rozvode a neveril. Je to o tom ze stat sa moze naozaj vselico, buducnost nevyvestime. Preto je extremne dolezite byt schopny zabezpecit najprv sam seba a az potom investovat spolocne do rodiny.