Ahoj ľudkovia. Už dlhší čas bojujem s istým problémom, a hoci neviem prečo to sem píšem, asi z čistého zúfalstva, snáď sa tu nájde niekto, kto mi poradí, pretože už fakt neviem ako ďalej.
Pochopiteľne ide o problém v láske. Mám 23, nie som žiadny looser alebo tak, myslím že v spoločnosti som obľúbený, mám kopu kamarátov, pracujem a študujem v brandži kde sa mi darí, ale proste od mladého veku som si hovoril, že sa nezamilujem, lebo to nespôsobí nič dobré. Roky som fungoval bez priateľky, s občasnými „one night stands“, a bol som spokojný. Postupom času však všetci kamoši z partie začali s niekým chodiť, tak som si povedal, že by sa už aj mne patrilo. Postupne som totiž začal pociťovať prázdnotu, videl som ostatných ako si s priateľkami a spriaznenými dušami užívajú každú chvíľu, tešia sa aj z banalít, no a ja nie a nie nájsť tú pravú....nemyslím si, že by som mal nejaké extra nároky, proste sa mi žiadna nepáčila, alebo mi nesadla tým správnym spôsobom. Potom však prišla ona....
Zdala sa perfektná, vyznala mi lásku, ja jej tiež, a robil som veci, o ktorých som predtým nepočul. Problémom bolo, že ma celý čas docela klamala, dokonca to ťahala na dve strany, a nikdy mi nepovedala pravdu do očí, ked som sa opýtal na isté vecí, hoci som vedel pravdu....stále len o tom, ako ma miluje, atd...cítil som sa ako idiot, sklamaný že som naletel...už sa to ťahá takmer rok, a som psychicky v koncoch. Už spolu nie sme, ale občas si píšeme, a stále niečo vo vzduchu proste visí....všetc kamoši, rodina a známi mi povedali, nech sa na ňu vykašlem, ale ja nie....napriek všetkému čo mi spôsobila, ma to k nej stále ťahá, a poriadne. Problémom je, že sa s ňou stretávam pravidelne a neviem sa tomu vyhnúť, takže to robí tú vec ešte ťažšiu. Bolo to fakt hrozné, myslel som si že je tá pravá, a oklamal som sa....a viem že sa ľuďom dejú aj horšie veci, ale toto ma proste zmenilo kompletne. Bojím sa, že sa už nedokážem dalej zamilovať, navyše sa cítim hrozne sám...
.
Som dosť citlivý a umelecky založený človek, a napr. keď som vonku s partiou je to v pohode, ale potom ostanem doma večer sám, a zase chytím stavy úzkosti....ťahá sa to už príšerne dlho, a neviem čo ďalej. Rozmýšľal som aj nad návštevou psychológa, ale nechcem platiť nemorálne peniaze za 45 minút sedenia.....viem, že potrebujem začať odznova s niekým iným, ale tá osoba nie a nie prísť. No a každý deň je ťažší a ťažší, snažil som sa rozptýliť prácou, koníčkami a podobne, ale nič nepomáha. Zistil som, čo je láska, bohužiaľ s nesprávnou osobou, a teraz bez nej trpím....dúfam že sa mi nevysmejete alebo čo, lebo fakt netuším, čo robiť. Pomohlo by mi ak by som stretol niekoho nového, ale ako som povedal, v okolí žiadna, ani tie netzoznamky ma nelákajú, nachádzam sa akoby v bludnom kruhu, z ktorého niet úniku. Viem, že niekto nový by mi pomohol zabudnúť, ale nikto taký nejestvuje. A medzitým sa stále mysľou vraciam ku osobe, ktorá ma sklamala najviac na svete. Stalo sa dokonca, že som nevládal jesť, nespal som a podobne. Mnoho známych sa s problémami obracia na mňa, pretože im viem pomôcť, ale sám so sebou poriadok urobiť nedokážem.
Mal niekto z vás podobný problém?
