Ahojte. Bude to tu dosť pomotané, presne tak, ako v mojej hlave, ale snáď ma niekto z vás aspoň s časti pochopí. Už vyše pol roka sa trápim premýšľaním o zmysle života. Viem, že niektorým to pripadá detinské a smiešne, tak ako to kedysi bolo u mňa. Hovorí sa, že ak budete hľadať zmysel života, nikdy nebudete žiť. A je to pravda. Neustále, pri každom kroku si kladiem otázku \"Načo je to dobré, aj tak sa to všetko raz skončí.\" Verím v reinkarnáciu (nie som budhistka) a myslím si, že ide len o nekonečný kolotoč, bez akéhokoľvek cieľa. Veľmi ma to deprimuje, ale nedokážem o tom s nikým hovoriť, lebo viem že by ma nepochopili a pokladali za blázna, čím by som stratila aj posledných priateľov. Snažím sa správať normálne, usmievať sa, byť milá, no vo vnútri cítim obrovské prázdno. A práve to prázdno ma vedie aj ku ďalšej hroznej veci, pre ktorú som iných ľudí v minulosti odsudzovala. Sebapoškodzovanie. Keď si porežem kožu, konečne cítim aspoň bolesť. A tá je lepšia ako nič. Každý deň sa snažím prebudiť v sebe to šťastné, bezstarostné \"ja\", ktoré sa akoby vyparilo. No nedokážem to a naozaj neviem, čo robiť. Ku psychológovi/psychiatrovi nechcem ísť, lebo by mi určite stanovil akúsi diagnózu a predpísal antidepresíva, či podobný, návykový hnus. Okrem toho mám príznaky sociálnej fóbie. Pri komunikácii s ľudmi ustupujem dozadu, nepozerám sa do očí a mám chuť ujsť. Vždy sa mi zdá, že všetci na mňa hľadia a povrchne si ma premeriavajú. Tak a to je asi všetko, čo som potrebovala povedať. Budem vďačná za akékoľvek rady, prípadne, ak by si chcel nikto písať, dajte do komentáru svoj mail a ja sa ozvem.
Zmysel života
caute..ja sa nad zmyslom zivota zamyslam stale, zacal som to vnimat asi tak od 15r, vtedy som si vravel ze ked dospejem ze to prestane alebo tak..ale zatial sa nic nezmenilo..stale si kladiem otazky na rozne veci, ze preco je to tak, namiesto toho aby som to riesil..
Velmi sa mi pacil prispevok od "kkaffika" a to jak napisal ze "naučiť sa život cítiť, vychutnávať, vnímať.." to ma takmer rozplakalo, pretoze tak velmi by som to chcel vediet,ale neviem ako..tiez citim casto prazdnotu, teraz mam aj po rozchode s priatelkou,takze mi je uplne nanic, ale aj to jak pise "Vypustiť hlavu a nechať ju prázdnu, vnímať svoj dych, počúvať žblnkot potôčika" je tak krasne napisane, jednoduche a zaroven tak tazke...velmi by som chcel nebyt zavisli na niekom,ale toto je moja najvacsia slabina..v 15r som mal prvu frajerku a odvtedy neviem byt sam..neustale mi chyba laska, resp.s niekym byt, neviem ci to je chyba, ale akonahle som sam, som hotovy..neviem ci to neni treba aj nejaky psychicky problem..vzdy ked som sam citim taku prazdnotu, hlavne ked je vecer a najviac ked sa blizi vikend...mozno to je smiesne,ale vikendov sa bojim najviac,namiesto toho aby som ich mal rad...neviem naplno zit, mam pocit ze len prezivam, proste som stale neobjavil krasu zivota alebo urcity zmysel..stale mam pocit ze vela veci nema vyznam a neviem v nicom najst pozitivnu energiu
Mala by si navštíviť psychiatra. A neber to v zlom, chcem ti len dobre. Môžu to byť príznaky duševnej poruchy, ktorá sa však dá liečiť. Ak nebudeš svojvôlne vysadzovať antidepresíva či antypsychotika, tak je velká šanca na vyliečenie. Nové lieky sú omnoho menej návykové a netreba sa ich obávať. Samozrejme, vhodná je aj psychoterapia. Psychiatri v nemocniciach stoja za hovno. Najlepšie je zájsť za súkromným lekárom. Síce nie je zadarmo, no má na pacienta času, koľko len treba. Hlavne sa neboj o tom rozprávať. Nedus to v sebe, lebo je to to najhoršie čo môže byť. Hovor o tom s osobou, ktorej veríš a uvidíš, že to bude lepšie.
nuž, nie si ďaleko od pravdy. Zmyslom života je, podľa mňa, cítiť. Ale cítiť radosť. Prázdnota svedčí o tom, že nerobíš nič, čo by ťa bavilo, napĺňalo, tešilo.. tak hľadaj čo je to TO, čo ťa baví. Ono sa to časom mení, takže celý život si vlastne stále v pohybe a stále ideš za niečim, čo chceš, čo ťa teší a keď to dosiahneš, ideš ďalej. Tiež je dobré byť si istá sama sebou, uvedomovať si svoje klady i zápory, byť uvoľnená, spokojná, vďačná.. dáko bolo dáko bude. Veriť si. Odsunúť strach, smútok, neistotu mimo svojho zorného poľa a viac sa zamerať na aktivity, sny, ktoré si chceš splniť, dobrú hudbu, jedlo.. naučiť sa život cítiť, vychutnávať, vnímať..
Prebudiť v sebe to šťastné bezstarostné ja.. neviem ako si sa o to pokúšala. Skús môj tip - vezmi si pero, A4 papier a každý deň zapíš celú jednu stranu, za čo si vďačná, čo ti spravilo radosť, čo by si rada zažila, čo sa ti páči na sebe, na druhých.. Skvelé je chodiť do prírody, vyvaliť sa kdesi a len tak tam BYŤ. Vypustiť hlavu a nechať ju prázdnu, vnímať svoj dych, počúvať žblnkot potôčika..
www.youtube.com
www.youtube.com
Toto sú moje obľúbené videá, nechávam si ich zapnuté ako podmaz, keď visím na nete. Nájdi si nejaké svoje, preklikaj sa k tomu, čo robí dobre TEBE.
