Nikto mi nepomoze

Chcela by som sa strasne krasne podakovat vsetkym, ktori prispeli k mojmu prispevku. Stre velmi zlati, kazdy prispevok som si precitala niekolko krat. V kazdom boli super rady. Nie je to lahke so styrmi chlapmi v dome. :-) teda v 3 izbovom byte. Uvedomila som si, ze cas aj tie tazke chvile odnesie. Dnes som sa bavila so vsetkymi potichu, aj ked boli rozblazneni. A ked ma chceli pocut, muselo byt ticho. Dohodla som sa s nimi, ze kazdy den bude mat jedneho sefa, ktory bude riesit ich zvady a za mnou pridu v krajnom pripade. Dnes bol najstarsi, celkom to slo :-) uvidime v utorok, kedy bude sef nas skolkar :-) mali sme cas si pozriet DVD ked boli mali... Dlho sme nemali taky kludny den :-) teda v ramci nasej normy. Este raz vsetkym dakujem. Drzte mi palce. Vdaka, ze ste mi odpisali. To som ani necakala... Bol to taky zufaly pokus pohladat pomoc. Vdaka :-)

Neviem ako vystupujes pred detmi ty sama, ci si vacsinu casu nervozna, alebo sa snazis zachovat chladnu hlavu a s detmi sa bavis nie cez zvyseny hlas ale cez normalny, pokojny ton. Je to hrozne tazke, ked uz cloveku zlyhavaju nervy, nie je celkom schopny komunikacie aku mam na mysli ja....deti su z niecoho take ake su, treba preto hladat pricinu. Videla som to doma pri neterke. Ked sa okolo nej vsetci dospeli hadali, bola aj ona nepokojna, hadzala sa o zem pre kazdu malickost, vrieskala ako pavian, ked sa jej cosi nepacilo. Naopak, ako nahle prisla k nam domov, kde vsetci hovorili milo a vludne, kde neexistovali hadky, kde sa nezvysoval hlas pre kazdu malickost, bola aj ona ako vymenena. Posluchla ma vzdy na slovo, ked sa jej cosi nepacilo, stacilo, aby som jej milo vysvetlila ako sa veci maju a hned pochopila...
Velmi ich ovplyvnuje aj tvoja nalada, ver tomu. Treba ich zacat ucit, ze ak maju nejaky spor, da sa riesit aj inou formou, ako hucat po sebe. Vsetko postupne, nechci aby hned robili veci tak ako si prajes. V knihkupectve najdes vela knih o vychove deti. Chalani by mali jeden v druhom najst kamosa, nie medzi sebou bojovat...Skus si kazdeho osobitne zavolat k sebe a vysvetlovat im tieto veci. Skus im ponuknut ako mozu medzi sebou komunikovat, akym sposobom riesit spory. Opat, s kazdym osobitne :)

Mozno na chvilu by pomohlo kazdeho poslat na prazdniny niekde inde aspon na mesiac, najlepsie po sebe nech sa ani nestretavaju, nieco ako do pionierskeho tabora.

no myslim ze kto to nezazil tak nevie poradit. ja mam za sebou presne takuto situaciu. nastastie moji synovia su uz dospeli vsetci. ale bolo to o zivot, tiez som chvilami chcela od vsetkeho utiect. vsetci mali energie za desiatich, ani sporty nepomahali. chodili na dzudo, karate, futbal, tenis. ale aj tak doma vecne krik a hasterenie. teraz viem, ze keby bol mal kazdy svoju izbu, bolo by to byvalo jednoduchsie. ale byt sme mali trojizbovy, nedalo sa to tak vyriesit. dnes su uz kludni, maju svoje rodiny. teraz maju oni neposlusnych synov a ja im zavse pripomeniem ked su z nich nervozni, aby si spomenuli na svoje detstvo.
mat troch synov je velmi narocne, ale o par rokov kazdy z nich zacne viac chodit von, najdu si dievca a uz sa nebudu doma stretavat a hadat. teraz sa ti zda, ze si na dne s nervami, ale dockas sa aj vyslobodenia. len si myslim, ze by si ich mohla troska viac ignorovat. nech si svoje spory riesia sami. snaz sa nezasahovat, lebo tym len samu seba vycerpavas. proste na nich kasli, nech si poradia ako vedia. tvoj krik na nich uz aj tak neplati, lebo kde sa stale krici, tam clovek ohluchne. a pocuje len co chce. skus zmenit taktiku. pripadne skoc niekam do poradne za psychologom a porad sa ako postupovat. v praci nemysli na to co sa deje doma alebo co bude ked sa vratis. zacni mysliet viac na seba. to je jedina cesta zachrany. a uvedom si, ze to nebude vecne, naozaj to o par rokov vsetko odveje cas.

Ty by si nemala riesit ich problemy, zvady. Najlepsie urobis ak budes ignorovat vsetok ich krik a hadky. Aj tak bu si do nich zasahovat nemala a nemala robit sudcu. Ignoracia je najlepsia. Proste si sprav cas pre seba.

Ahoj smutnamatka

Ak môžem doplniť, nie je to ani všeobecná ani konkrétna rada, je to skôr prístup:

Každý v sebe nosíme nejakú túžbu "byť dobrý". Je to určitý, vzor, abstrakcia, morálne hodnoty. Nazvali sme to "hrdina". Keď vložíš do človeka nádej a svoje prekvapenie že nevie o tom, že je hrdina, daný človek zostane prekvapený.

Uvediem príklad: "Vidím akí ste silní, múdri, milí a poriadkumilovní, každá mamka by sa tešila z takýchto detí". Oni môžu oponovať že takí nie sme. A ty na to, že "samozrejme že ste takí, nejakých som Vás vychovala, dala som Vám všetko čo som sama ale vždy ste boli samostatní a učili ste sa sami, robili ste sami. Som rada že som Vám môžem pomáhať na ceste životom".

Ide o opak toho, aby si ich ovládala, čiže potláčala ich samostatnosť(slobodnú vôľu) a tým ich ponižovala..Ide o to navodiť v nich pocit samostatnosti a lásky. Ono každý človek zostane zahanbení, keď doňho vkladáme nádej a krásnu realitu akou ho vidíme..Pretože každý z nás chce byť takí.

Vkladáš do nich lásku, že už sú takí akí chcú byť :)

A buď k nim úprimná, že si ich obeť a že je ti veľmi ľúto, že napriek tomu koľko pre nich robíš, ti robia zle. Vysvetli im aj negativnu aj pozitivnu stranku veci : keď budu láskaví k tebe, o to viac lásky im môžeš poskytnúť (voľný čas, peniažky z práce, spoločné stravovanie) a naopak, ked budu k tebe zly, budete mat vsetci menej volneho casu, menej peniazkov, menej spolocnych chvil, viac hnevu, viac nenavisti, viac chorob, viac problemov).

P.S. To najhoršie čo človek pre deti môže spraviť je chrániť ich pred pravdou. To najlepšie je vychovať samostatných jedincov (žijúcich spolu) :)

Veľa lásky a porozumenia prajem tebe smutnamatka, manželovi aj ratolestiam :)

A nechces ich dat na nejaky kruzok, napr. Nejaky sport, tanec alebo nieco, co ich zaujme, budu si tam vybijat energiu a aj oni sa prestanu hasterit a ty budes mat trosku casu a kludu aj pre seba:)

ked chalani vela vystrajaju, znamena to ze maju vela energie, chodia na nejake kruzky/sport?

uf, no ja ti bohužiaľ veľmi neviem poradiť z vlastnej skúsenosti, teda len tak trochu.
Chlapci sú živí :) A verím, že to nie je ľahké pre teba. Kritika na nich nezaberie, a ak tak len krátkodobo.

Čo môžeš vyskúšať je jednak pozitívny postoj - skúsiť dajme tomu týždeň bez kriku a kritizovania, a skôr chváliť to, čo robia dobre, snažiť sa vo všetkom nájsť to pozitívne a to pochváliť, a keď niečo potrebuješ od nich, napríklad aby prestali behať, tak to sformulovať a myslieť pozitívne, teda napr. že by ťa veľmi potešilo a veľmi potrebuješ aby bolo teraz v dome ticho a potrebuješ ich pomoc. A tak sa spýtať, či potrebujú oni niečo od teba, aby ti to ticho mohli dať.
Chlapci sú radi hrdinovia, radi pomôžu, ale musia to vidieť jasne, že to čo pre teba urobia pre teba aj niečo znamená, inak na to zbytočne nebudú vynakladať energiu. Ocenením a tvojou lepšou náladou, resp. pozitívnym prístupom to pocítia.

A potom, ja verím, že je to ťažké, ale nejak musíš vymyslieť čas, ktorý budeš mať pre seba. Pretože väčšinou keď je žena na tom biedne, tak trpí celá rodina... Keď sa ty budeš mať lepšie, tak bude šťastnejšia celá rodina.
Takže či už poprosíš chlapcov, aby na pol hodinu strážili drobca, alebo susedov alebo neviem, skús hľadať možnosti, ako si nájsť chvíľu pre seba a tú chvíľu potom venuj tomu, čo ti najviac dodá pokoj a energiu.
A chlapcom skús dôverovať, že to zvládnu.
No neviem či som pomohla. Prajem ti veľa sily a rýchle nájdenie riešenia.