Ani neviem ako začať ale už mi to lezie na nervy ako sa ku mne správa vlastná matka..žijem s matkou,otcom a sestrou, o mesiac budem mať 19 rokov a moja matka ma stále kontroluje.. keď idem niekde von, pýta sa s kým idem, do kedy budem atď stále mi hovorí aby som nepila, nefajčia, nedrogovala..dokonca nezaspí pokiaľ niesom doma a čaká ma až do rána. niekedy mi volá či som v poriadku, keď jej nedvihnem doma hysteričí, vyplakáva, myslí len na to najhoršie..vôbec mi neverí, vždy ma upodozrieva napríklad keď prídem domov a nemám dobrú náladu, myslí si hneď, že som brala drogy, začne sa ma vypytovať na dosť nepríjemné veci naopak keď prídem šťastná, vysmiatá, myslí si že som opitá..neviem už čo mám robiť nemáme spolu dobrý vzťah a to ma dosť trápi neviem sa s ňou normálne porozprávať vždy ma len poučuje, dáva príkazy.. niekedy ani neviem či k nej cítim hnev alebo skôr ľútosť..prosím poraďte mi, čo s tým mám robiť
Čo mám robiť s matkou?
No a prave to vsetko co pisete pouzivate pri manipulacii hahaa
maju dovod matky aby vam neverili?uz ste ich v hlavnych veciach sklamali?treba sa na to pozriet takto.tiez oco nespal kludne kym sme s bratom neprisli rano domou,ale nikdy nam nevyvolavali.mozno preto ze pred 15 rokmi neboli mobily;-))mne vzdy oco povedal prid vtedy ked pojdu kamosky domou,ked pojdu o 5 chod o 5tej.len nechod sama.alebo si vezmi taxik .tak znela nasa dohoda.a ak som povedala ze pridem o 3 tak som dosla o tretej.a hungovalo to normalne.je na smiech ked 25 rocnemu vyvolava mama,je to neprijemne ako pre neho tak pre spolocnost kde travi chvile.kamosi si s neho mozu robit srandy.asi by som nabuduce vypla mobil..
Ja som nikdy detom patologicky nevyvolavala, ked boli vonku. Skor sme mali dohodu, ze ked dcera niekde bola dlho do noci, tak mi dcera dala vediet kam mam pre nu ci ine dievcata prist. Ale vam, co ste take kriticke k svojim matkam mozem povedat, ze je to fakt tazke mat dceru po pol noci niekde na akcii a vydrzat nezavolat, vydrzat nez sa ozve a verit, ze ste si ju dobre vychovali, ze nebude robit hluposti. Tie predstavy co sa vam prehanaju hlavou, to ako sa clovek prehadzuje v posteli, to ako caka na akykolvek zvuk, no kto ma rad svoje deti, musi toto prezivat. Lebo realita je taka, ze obcas veci naozaj nedopadnu dobre. Vy budete mozno este horsie ako vase matky
Chapem ta presne. Tiez mam taku mamu. Mam 25 a vyvolava mi, kedy pridem od priatelky. Ked som vonku, tak najstarsi v partii a volala mi mama kedy pridem a to boli 4 hodiny rano. Neraz som sa s nou pohadal. Ide o pochopenie a aj treba dat dychat detom a nie ich neustale kontrolovat. Treba im verit
S tymi telefonatmi sa to da poriesit uplne v pohode.staci si sadnut a dohodnut sa trebars ze sa jej raz za dva tri hodinky ozves cez sms ze si v poriadku.vies si mlade dievca a dnesnej dobe sa dievcatam kedykolvek moze prihodit nieco zle.a cmo to rozpisovat nemusim.snaz sa ju chapat a dohodnite sa
pocuvajte matky a sroby... je rozdiel lubit a rozdiel obmedzovat osobnu slobodu.. ak niekoho mam rad, tak ho nebudem dusit... treba povedat na rovinu, opakovat dokola ako papagaj.. az pokym nepochopi... hadam raz :)
Vsetky co sme tu ako matky sa zhodneme v tom, ze ked boli deticky male, tak sme boli stale unavene a bolo to fyzicky narocne, to ale nie je nic proti tomu, ake je to psychicky narocne, ked su velke. Clovek to riesi z kresla,nemusi behat, neprebaluje, ale je casto bezradny a zisti, ze sa vlastne stale trochu alebo velmi o svoje deti boji. Stale im nieco hrozi. nehovoriac o tom ked idu vecer von. No, ale musime sa vsetcia naućit so svojim strachom zit a pracovat. Skuste urobit dohodu, ze ti nebude vyvolavat ale poslete si SMS, tak to zvyknem robit s mojou dcerou a funguje to. Dohodnite sa,ze bude medzi vami dovera, ked vecer prides, v kratkosti jej povies ako bolo a ci bolo dobre a ona sa ta nebude uz moc vypytovat s tym, ze keby si mala nejaky vacsi problem, povies jej sama, aby ta nemusela strapnovat vysluchom. proste urobte si pravidla dospelych ludi a bude to ulava pre obe strany. Ono problem je ten, ze matky si niekedy neuvedomia, ze ich deti su uz dospele a treba zmenit sposob komunikacie s nimi. Ale ty si uz tiez dospela, tak sa nauc veci formulovat a tatne mamu upozorni, ze sa uz kludne s tebou moze bavit bez prikazov a vysluchov ako s dospelou osobou. Aj pre nu to bude ulava
cim som starsia, tym viac zacinam chapat moju matku, i ked ide o ine veci
tvoja mama ma o teba strach a nevie to riesit inak, ako to riesi
skus sa s nou o tom porozpravat, ale hovor v JA-verzii, ako to vnimas a citis TY, nie v style obvinovanie jej osoby
tym bude pripustnejsia rozhovoru (dufam) a nepojde hned do obrannej pozicie
nezabudni sa jej opytat na JEJ skutocne dovody, o ktorych mozno nevies
vies, za ludskou fasadou sa skryvaju veci, ktore väcsina ludi nepovie, neprizna (zo strachu z odmietnutia, odsudenia, nepochopenia atd.)
skus sa s nou porozpravat tak, ze akko ty, tak aj ona budete tu vec riesit ako osoby, ktore sa maju rady, matka mozno ani nevie, ako obmedzena sa jej spravanim citis - mozno si to ani neuvedomuje...
a najdite potom kompromis, urobte presne dohody...
napr. ked niekam pojdes, ze jej das vediet sms-kou, ze si OK a pod.
Ja som presne taka ista matka, velmi sa bojim, aj ked su akoze dospele. Ale dospele su az vtedy, ked su zodpovedne. Byt milovany je to najkrajsie, ale to dieta nechape, ako som to ani ja v ich veku nechapala. Teraz sa o nich bojim, lebo viem, co je za dverami domu, ake nastrahy cihaju, ako svet klame a ludia su naivni a niektori na to doplatia. Uvidis, ze ked budes matkou, budes sa bat omnojo viac, ako ona teraz o teba. Lubi ta. Drzim vam prsty!!! Bud stastna, ze mas taku mamu, nie kazdy ma to stastie, aj ked ti to teraz tak nepride.
Možno máte pravdu..určite som rada, že sa o mňa stará ale chýba mi voľnosť a sloboda.. som už predsa dospelá mala by mi dôverovať a vedieť, že mám svoj vlastný rozum a viem čo môžem a čo nie..niekedy keď si predstavím aké rady mi bude zase dávať keď pôjdem von, strápňovať telefonátmi a robiť výsluch keď prídem domov až ma to odradí niekde vôbec ísť
