Nebavi ma žiť...

Príspevok v téme: Nebavi ma žiť...
bez_duse

Ahojte,

asi ma tu veľa ľudí skritizuje, ale aj tak to skúsim..predsa len negatívne odpovede môžem odignorovať a za každú podporu či dobrú radu budem vďačná.
Takže môj problém je, že už niekoľko rokov ma nebaví žiť, stále si hovorím, že sa to zmení, že niečo vymyslím, že sa niečo stane, ale nič, je to len čoraz horšie...
Som zdravá, mám kde bývať, mám čo jesť...mám vlastne toto všetko, ale nemám nič :( a uvedomujem si, že za všetko si vlastne môžem sama, no neviem to nijak zmeniť ani sa nijako postaviť na nohy, pretože moje myslenie je už na bode mrazu a totálne zlenivelo...a môžem si povedať čokoľvek, odpoviem si, že na čo keď aj tak ma to nebaví...
No takže čím môže byť ovplyvnená moja nechuť žiť: v prvom rade je to určite nezamestnanosť, ďalej vo vzťahu tiež nie som šťastná, mám len jednu kamarátku, žiadnych iných priateľov, ak bola aj príležitosť, nemala som chuť, radšej sa ľuďom vyhýbam, nemám žiadne záujmy, nič čo by ma bavilo...chcem sa zamestnať, ale nič neviem, školu mám, ale tá bola len z donútenia, takže je to len papieri, jazyk som mala niekoľko rokov, ale všetko som zabudla...a jazyky všade potrebujú...ale ja už nemám silu sa niekam prihlásiť, zase sa začať učiť...celé dni by som prespala, môžem spať 4,6, 8 alebo aj desať hodín, no som stále unavená a spala by som, z toho mám najväčšie potešenie, keď si lahnem a viem, že za chvíľku nebudem vedieť o živote...neviem sa už tešiť z ničoho....
keď výdem von a obzriem sa okolo seba, všetci sú na mňa až priveľmi dokonalí, všetci vzdelaní, rozumejú svojmu odboru, vedia minimálne dva jazyky a ja?? pripadám si ako keby som vyšla len základnú školu...a neviem ako ďalej...prihlásiť sa na nejaký kurz by možno bolo riešenie, ale čo dovtedy??? čo dovtedy kým sa ho naučím?? a aj to s odporom, lebo vôbec to nie je to, čo chcem, ale len preto, že musím...preto, že táto doba to vyžaduje..:( tak je to so všetkým...robím všetko len preto, že musím, nie, že chcem....a aj to je problém, čo ja vlastne chcem? zomrieť, to by som si najviac želala...psychológovi určite nepôjdem ani predpisovať si nejaké tabletky....ale ja naozaj neviem ako sa z tohto vyhrabem, je to už priveľmi dlho, aby som sa z toho dostala jedným šupom :( pomaly každý deň len plačem...je mi z toho zle...prosím dobré duše o rady, ale asi som beznádejný prípad :(

sam_som

citim sa podobne :( uz 4 mesiace rozmyslam ako to spravit,kazdy vecer stym pocitom zaspavam a vtlkam si do hlavy ze uz to musim spravit..uz som bol natolko odhodlany ze som nechal list na rozlucku v skrini a isiel nato..nedokazal som to,,pretoze to chcem urobit bz lkoholu inak opity by som nevahal uz ani sekundu

Slovenka123

:-( boze, tak potom to je obycajny chudak ked ti toto vykrikuje... ved keby ta miloval, tak by to bral ako samozrejmost... ja neviem, nevidim do vasho vztahu, ale kazdopadne ta to ubija... nechces sa s nim rozist, ale chces radsej trpiet pri nom cely zivot? Pochybujem ze sa pokusi zmenit. Ja som bola napriklad z predchadzajuceho vztahu taka sklamana, ze som si povedala, ze nechcem dalsi vztah a ze sa uz nedokazem ani zalubit. Preslo par mesiacov a stretla som mojho terajsieho partnera a odkedy ho poznam, tak mam pocit ze az teraz som pocitila skutocne co je byt zamilovana a lubit niekoho... maj oci otvorene, nikdy nevies kde ta caka prave ten niekto kto si ta bude vazit a opätovat ti tvoju lasku, lebo si to ozaj zaslusis!

nada5

Ahoj, si presne moj pripad.. ja sa zas vnimam trochu ina ako ostatny..na nieco ine nastavena v tomto zivote,..nemam rada hadky, nenadavam..atd.. ale chcela som o tebe..chapem to co citis. presne som na tom aj ja tak len som uz matka no ale akoby mi nieco uslo. ako pozeram tu su vsetci ,,priatelsky,,, je to len pc ,forum ale v skutocnosti by si ta asi nik nevsimol-ako mna.. az na par výnimiek..hadam- .)a tak..hm

bez_duse

jajaa fuu 7 rokov? tak to je už naozaj dosť, obdivujem ťa, že si našla na koniec silu to skončiť...pretože ja by som to potom nechcela ľutovať....a môžem aj vedieť koľko máš rokov? lebo ja sa si myslím, že by som si ani nikoho nenašla v tomto veku, každý je buď zadaný alebo neexistuje v blízkom okolí :(

jajaa

7 rokov a cca 9 mesiacov nie sme spolu. ja ťa úplne chápem, bola som na tom dosť podobne...ani teraz to u mňa ružové nie je, ale aj tak lepšie ako s ním...

bez_duse

jajaa a koľko ste boli spolu a koľko si už sama?? ja aj keď viem, že trpím a som nešťastná, aj tak sa mi nechce rozchádzať :( možno sa bojím, ja neviem naozaj...