Mňa by zaujímalo, že čo mám spraviť, ak niekomu by ste chceli pomôcť, ale vidíte, že sám nemá absolútne žiadnu snahu zmeniť svoj život. Predstavte si, že vám na niekom záleží, ale ten človek sa bude rútiť dobrovoľne do záhuby. Čo v takom prípade?
Čo spraviť?
no2
B.Z
Pokiaľ ten dotyčný nemá vôľu sa/to zmeniť, ty nič žiaľ nezmôžeš.Viem to z vlástnej skúsenosti.
no2
Vždy sa nájde niekto, kto chce človeka dodrbať. Už sa mi to stalo asi štyrikrát. Takých ľudí treba mať na háku.
no2
Áno, to som potreboval počuť, proste sa to nedá, viem to už teraz, akurát neviem prečo ma to nenapadlo.
Keď si to aj zvnútorním, tak nebudem zrelý na psychiatriu, čo momentálne som.
sewie
no2, neviem o co ide...ale mala som v okoli vela ludi s roznymi problemami..u niektorych pomohlo ke som do blba ich pocuvala, radila im z triezveho pohladu "nezaujatej osoby"...ale u niektorych som to nakoniec musela vzdat v zaujme zachovania si vlastneho psychickeho zdravia a jedna osoba sa dala dohromady uplne a druha-tak nejak...pre tu druhu som chcela lepsiu budcnost a snazila som sa jej v tom pomoct, ale dala sa dokopy tak ako vlastnymi silami zvladla...
niekedy sa proste neda...
knaja
Super, ze ich mame a preto sme ludia, sme zranitelni, ale vieme lubit az do krajnosti. Bude dobre!!!!!!!
no2
Keby človek nemal aj emócie, tak by bolo všetko ľahšie...
knaja
Vsak aj ja som myslela, ze skolabujem ci infarkt, ale nejakou vyssou silou sa tu drzim. Nastastie drogy v tom nie su, ale vyvolala to nejaka zavislost podla nas. Aj vyhrazky v tom boli, ze koniec, nasledna patracka. Tak viem, o com pises a viem, ako to boli. Musis tvrdo, lebo dobrym slovom to neslo, lebo nie je v tom uprimnost, ale lzi a manipulacia. Musis fakt tvrdo, to jedine ucinkuje. Je to tazke, ale musis zatat zuby a ak mas moznost, pytaj si rady kade tade. A vies co, ked tak sa clovek rozprava s dalsim, vsade to je naokolo, nie sme sami, vsade, snad v kazdej rodine. Nevzdavam to a dufam.
no2
Len tak zjednodušene povedané, keby sme mali sociálku sedemsto eur ako v Rakúsku, tak by to asi inak všetko vyzeralo. Keby to bolo aj u nás, tak by asi štát skrachoval, čo je logické.
U nás ak má človek trochu vyšší príjem, tak to môže rovno odovzdať na charitu, či už priamo alebo nepriamo.
no2
Žiaľ, nemôžem konkretizovať, v záujme zachovania anonymity.
Ide o to, že ten človek má tak pozitívne vlastnosti, ako aj negatívne (sú očividné, asi si budeš vedieť domyslieť). Proste má problémy a nemá záujem ich riešiť. Mňa to vnútorne strašne frustruje, lebo to nedokážem pochopiť. Keď toho roku nedostanem infarkt, tak už asi nikdy.
Fakt nechápem, prečo sa na to nevyprdnem, keď som sa dokázal vyprdnúť aj na podstatnejšieho človeka v mojom živote.
knaja
Neboj, bude dobre. Napis aj do tej detskej linky....presne toto mame a k tomu ma male dieta. Nechali sme toho cloveka ist, ked sa mu nepacilo, az kym asi nebol na ulici s dietatom, az vtedy si asi uvedomil postupne a asi vyhladal nejakeho kamosa alebo fin. poradcu a asi postupne splaca vsetky mozne dlzoby, my ani nevieme ake a kolko. Ja viem, ze je to tazke, ale treba to vydrzat hlavne pre toho cloveka. Ak je aj pozitivny, tak sa z toho dostane. Treba najst fin. poradcu, tiez som vyvolavala kade tade, pisala, az mi naj ta kamoska radila, celkom obycajna ale zivotom skusena zena, presne tak aj osoba reagovala. Presne. Cize zmen postup, uvidis, ze to funguje. Velmi drzim prsty!!!!
