Asi budem panic do konca zivota. Da sa s tym vobec zit? Teda mne osobne by to az tak nevadilo, ale ten tlak okolia je obrovsky. Ked sa ma kamos spyta kolko zien som mal, co mu mam odpovedat? Mam klamat? Lebo keby som povedal pravdu tak asi budem na smiech. Je tu niekto starsi co takto zije? (a neni knaz, mniska, zdravotne postihnuty, alebo nieco podobne)
Panic do konca zivota?
many333
many333
To je vysoko nepravdepodobne, pretoze so zenami sa skoro vobec nestykam, do spolocnosti chodim len do skoly/prace. Budem sa s tym jednoducho musiet zmierit a zit s tym.
wreck
na zaciatok by bolo najlepsie zacat zit svoj zivot tak ako to vyhovuje tebe a tlak okolia sa postupne naucit ignorovat. ako dalsi krok by bolo rozumne obklopit sa skutocnymi kamaratmi, nie takymi pred ktorymi mas strach sa otvorit. no ani vtedy nie si povinny odpovedat na uplne vsetky otazky; pokojne odpovedz hoci aj 'tato informacia je doverna a podlieha vysokemu stupnu utajenia'. trvaj na tom a nedaj sa zlomit. co ak by sa ta to spytala zena? aj vtedy by si chcel aby to cislo bolo cim vyssie? uvazujes typicky stadovito pre tuto dobu a teda uplne zle.
ked budes sebavedomejsi, sam sebou istejsi, skor alebo neskor sa najde deva, ktora pred tebou rada roznozi. len aby si potom vedel co a ako. ;)
