Mám svoj príbeh a zaujíma ma váš názor na to. Mám priateľa, strašne dlho (zopár rokov), vo všetkom si spolu rozumieme, knihy, filmy, športové záujmy, je na mňa strašne dobrý a vôbec asi povahovo "najkrajší" chalan. Problém je, že ja k nemu prechovávam "kamarátske" city. On to vie. A stále dúfa, že by mohli byť niečo viac. A ja by som aj vedela byť v tomto vzťahu spokojná, nakoľko láskou som bola sklamaná a viac nechcem byť. Mám teda teraz vzťah z rozumu. Kameň úrazu : Prišiel mi do života človek, do ktorého som sa na prvý pohľad zamilovala - nikdy predtým sa mi to nestalo. Neviem na nič iné myslieť. Len naňho. Teda zraňujem priateľa tým, že prechovávam city k inému ( aj keď to nevie). "láske" neukazujem city, aj keď viem, že je to obojstranné. Nepodviedla som a ani nemám v pláne. Ale zožiera mi to hlavu. Otázka : Ostali by ste radšej vo vzťahu bez lásky, ale zo všetkým ostatným - porozumenie, zhoda, plány alebo nasledovali srdce- neistá budúcnosť, málo spoločného, ale predsa- srdce nepustí...?
Zdravý rozum vs. láska
Dnes sa ľudia neberu z lásky, ale z priateľstva.A to je chyba. Hľadaju podobné koníčky, podobné záujmy, ale nedoplnuju sa, a ani sa nepriťahuju. po časa zistia že sa nudia. Potom náhle stretnu jeden znich človeka, kde sa im zakliesňa očí v stl,a idu sa rozchádzať spredošlým partnerom, lebo stretli toho pravého. Ale aj ked sa zoberu zlásky, nie su na tom oveľa lepšie prečo? Pretože v lásky tiež nedokážu žiť, lebo v láske žiť znaméná žiť v protiklade, a tam treba občas niečo odpšťať,- a to dnešní mladí ľudia nevedia že to treba. Tak že aj vláske sa rozchádzaju,tiež a potom sa trebars znova daju do kopy , resp.sa nedaju do kopy ale celý život ľutuju ten krok . Prečo? lebo zistia že ten človek ich naozaj miloval. Tak že si vyber. ja som si vybral lásku preto že niet nič krajšie a lepšie na svete.Že láska môže niekedy veľmi bolieť, ale aj tak sa oplatí riskovať lásku ako v priateľstve žiť. Priateľstvo patrí povedal by som medzi hetero- sexuálou muž- muž žena- žena a to nie je vzťah, ale normáílne kamaráctvo.
to Bibbbbbs : Pretože nemám 5 rokov a už som ľúbila. A na prvý pohľad je môj odhad, možno to bolo na druhý, ale viem, čo k nemu cítim. Nie som si istá tým, čo on ku mňe a aj tak pre istotu nič neskúšam, ale intuitívne cítim, náznaky, gestá, správanie, zatiaľ som sa v tomto nemýlila. A nie, zatiaľ sa s ním nijak extra nepoznám, ale pokiaľ viem, toto ani láska nevyžaduje. A ja netvrdím, že ho idem hneď chňapnúť, proste som predniesla poslednú vetu za mojím príbehom pre priblíženie. Tak prečo hneď "prosím ťa..."?
ale prosím ťa a ako vieš, že si sa do neho zamilovala na prvý pohľad? a aj on do teba? ty sa s tým dotyčným nejak bližšie poznáš? ak nie, tak ti len jednoducho zblbli hormóny...
Janno : A ako skončila tá mne podobná situácia?
ahoj. áno, máme intímny vzťah. A pre mňa je podviesť človeka aj pobozkať druhého. Nemám to v sebe, bolo by mi zle zo seba a vtedy by som trvala na rozchode. Lebo by som sa mu už nevedela do očí pozrieť a cítila by som to ako zradu.
Áno, láska je dôležitá, veľmi, avšak dosť často sondujem fórum a vidím aj na okolí, že koľkým ľudom láska reálne vydrží? A ak sa aj hneď nerozídu, ostanú priateľmi, láska prerastie do niečoho podobného, ako mám s terajším priateľom. S ktorým mám všetko. Keby neexistovala táto láska...Je to najkrajšie na svete čo cítim a zároveň sa cítim tak mizerne...
Ahoj, tak určite to nemáš jednoduché. Ja som zažil niečo podobné a poviem ti pravdu, že pokiaľ niekoho neľúbiš na stopro, pokiaľ k nemu prechovávaš iba nejakú náklonnosť alebo kamarátsky vzťah, nikdy to nebude dobré a môže to dopadnúť zle. Aj keď samozrejme nemusí, ale nebudeš šťastná tak, ako by si si to želala. V podstate ti to tu už zhrnul Delete. Samozrejme, to neznamená, že sa musíš s terajším priateľom hneď rozchádzať, ale ak by to malo s tým novým človekom nejakú perspektívu, resp. bolo by to aj z jeho strany opätované, tak by bolo vhodné nad tým pouvažovať.
Ja by som isla za hlasom srdca. Je super mat pekny vztah, ale bez lasky by som taky nechcela.
Vy aj spolu intimne zijete, ked pises, ze ho nechces podviest?
Ďakujem za reakciu. Za hlasom som srdca som išla raz...a bolestivo som sa sklamala. A zaprisahala sa, že nikdy viac. O to viac ma táto situácia zožiera, cítim že som beznádejný romantik a túžim po láske (srdce), ale zároveň sa jej bojím a odmietam ju (rozum). Ani ja v tejto situácií nechcem byť. Najradikálnejšie ma napadá potrhať všetky zväzky s "láskou" , ale tomu sa moju vnútro teraz strašne vzpiera...
Vo svete je to teraz biedne a čo sa týka vzťahov tak nie sú trvácne..
Ale za hlasom srdca by som išiel určite...ale....
vždy tam bude to ale...
Budeš myslieť na toho ktorého ľúbiš...toho pocitu sa nezbavíš aj keby si ostala v tomto vzťahu, ktorý máš...naozaj neviem...
nechcel by som byť v podobnej situácií
Dostatočná sviňa nie som - práve toto je riešenie, čo by som nikdy nikdy nespravila. Nepodvediem je moja zásada, nikdy by som sa nevedela pozrieť do očí... Radšej by som bola s tým "istým" aby bol spokojný, srdce po čase prejde...Mňa skôr zaujímalo, či by ste išli za hlasom srdca alebo ostali v istote.
