Ahojte. Mám 20 rokov. V 7 rokoch som prišla o otca (zomrel na rakovinu). Doteraz sa s tým neviem zmieriť, každý deň plačem, neviem sa vyrovnať so životom. Pred 4 rokmi som chodila ku psychológovi, nepomohlo mi to, skôr som mala viac depresívne nálady. Po nástupe na vysokú sa to vylepšilo, ale mám pocit, že ma najviac trápi, že som nikdy nemala vzťah. Akosi si nedokážem nájsť priateľa aký by mi vyhval. Mali o mňa záujem, ja sa bojím sklamania, tak radšej ani nezačínam s nikým. Rodina sa mi už vysmieva, že nikoho nemám a či si vôbec niekoho nájdem, keďže som taká vyberavá. Ja už som z toho smutná, stále som sama a aby som na to všetko enmyslela, tak sa stále len učím, aby som an to nemyslela. Keď ja by som chcela priateľa, ktoeý by mi aspoň v niečom pripomínal ocka :( Nie som si istá prečo som taká izolovaná a uzavretá voči chalanom, možno preto, lebo sa bojím.
Čo by sme robili na mojom mieste? Ďakujem Vám :)
Osamelosť
Dilin0: áno, veď ja sa bavím normálne s chalanmi...no, práve si nevyberám veľmi pekných (kamarátky sa mi aj čudujú, že čo prečo sa mi páčia typy, také nie veľmi pekné)...mňa len trápi skôr to, že ľuďom vo všeobecnosti neverím...už som sa veľakrát sklamala a beriem ich s rezervou..a keď aj nejaký chlapec niečo chce viac, prídu mi jeho slová falošné, len, aby ma namotal, využil a poslal k vode.....a myslím, že každý má právo si vyberať..baviť sa môžem s každým chlapom, ale milovať chcem len jediného..mne skôr príde povrchné to, keď niekto rád strieda ako ponožky.
Viem a veľmi dobre uplatňujem príslovie: čo z peknej misky, keď je prázdna...ale keď sa mi raz niekto nepáči, tak ostane len ako kamarát.
sweater*: kao si sa zmenil, mozes napisat?
sama:nehladaj v chlapoch potencionalneho partnera, bud rada ze mas skym byt,ze ma o teba niekto zaujem ,zi pre pritomnost...neviem preco ale cim dalej tym viac sa mi vidis ako povrchna vyberava zena (ten ma nepritahuje,tamten ma nepritahuje) ..skus si vsimat aj to ine nie len vzhlad..ja osobne travim cas aj s dievcatami s ktorimi si vztah nevelmi viem predstavit.
sweater: Musím však uznať, že som niekdy až príliš citlivá, ale to som bola už odmalička. Avšak čím som staršia zlepšuje sa to a už ma hocočo nezlomí.
Mám na teba otázku...chodil by si s dievčaťom, ktoré ťa fyzicky nepriťahuje? Už sa ti to niekedy stalo?
Tak som sa vobec netrafil a som rad. Tvoje predosle prispevky vyznievali utrapene a mi pripominali mna sameho nejaky cas nazad a bol to nestastny zivot co som viedol, tym viac ze to nestastie som si sposoboval sam. Vyzera to teda tak ze jedine co ti v zivote chyba je najst si to svoje miestecko kam 'patris' :)
sweater: Ahoj, ďakujem, aj tebe prajem všetko dobré :) No či som citovo labilná? Možno niekedy, uznávam. Tento príspevok sa ma veľmi nedotkol. Čo by som urobila, keby mi ublížil? AK by ma podviedol, dvojnásobne by som mu to vrátila. nenechala by som to len tak..pred chlapmi by som sa asi veľmi neuzavrela,ale určite by som bola oveľa oveľa opatrnejšia...a začala ic viac skúšať ...a v apríli si mi stalo, že ma jeden vymenil za druhú (ešte som s ním nechodila, ale vyzeralo to, že sa to k niečomu rysuje), tá ho potom k vode poslala...a minule mi opäť napísal, že či by sme to skúsiť nemohli..no nie nemohli..tak asi by som to dotyčnému vrátila.
SOm chalan tak sa mi asi tazko vcituje do zenskeho zmyslania, aj ked som prisiel o otca v mladom veku tiez, urcite ma to zasiahlo silno, asi ako kazdeho komu sa nieco take stane este ak je to uplne neocakavane ako to bolo u mna. No k veci, myslim si ze prilis citlivo vnimas svet a teda aj vsetky tie 'bezvyznamne' malickosti co sa v nom deju. Ako osoba sa beries prilis negativne. Ak ta niekto zavola aby si s nim stravila silvestra, urcite rozoznas ci je to len sozdvorilosti alebo by ti ludia naozaj s tebou cas stravili. Tteba si zbudovat sebavedomie aspon na tu uroven ze samu seba dokazes vnimat ako zaujimavu a spolocnosti hodnu osobu. K tomu frajerovi, nechcem byt hnusny, ozaj nie ale neda mi to nenapisat. Prides mi velmi citovo labilna, skus si predstavit ze by ti chlap s ktorym by si randila a prechovavala k nemu hlbsie city nejakym sposobom skaredo ublizil. Aky by bol vysledok? Neuzavrela by si sa do seba? Nezanevrela na cely svet okolo? Ak nie tak potom prepac zesa mylim. Ako zistis ci mam pravdu? Ak sa ta po precitani moj pruspevok dotkol, tak to na teba uplne sedi. Teda ak hej, urcite nevesah hlavu, tiez som byval rovnaky a zmenil som sa. Trvalo to nejaky cas sice ale slo to. Ked som to dokazal ja, tak aj ty mozes. Vsetko naj do noveho roku mimochodom
anosomtoja: bola som za psychologičkou..neviem, nebola som spokojná....aj by som vyskúšala ísť za psychológom...
Ak myslis, ze sa musis zmenit, tak psycholog ti moze poradit ako na to. A ak sa ti nebude pozdavat jeho pristup, nie je nic lahsie ako odist. :)
Ozaj, bola si za psychologom alebo psychologickou?
Kedze mas asi problem doverovat muzom, navsteva muza-psychologa nebude velmi produktivna.
anosomtoja: ďakujem ti, aj ti prajem všetko dobré do nového roku :) Uvidím pouvažujem nad psychológom, len či mi pomôže..chyba je len vo mne, ja sa musím zmeniť a to len a len odo mňa záleží...vďaka aj za tú stránku :)
Mozno ti to zlepsi naladu. :)
ps: tu vetu o zabijani si nevsimaj :D
Tak jasne, ze nejaka iskra musi preskocit. Nema zmysel ist do vztahu len aby si nejaky mala.
Mozno by este stala za uvahu navsteva psychologa. Predsa len si uz trochu ina osobnost ako pocas puberty.
Prajem vela stastia v novom roku.
