Ahojte,
síce mám len 23 rokov, ale mám dosť dobre vybudovaný vzťah so svojím priateľom, takže pomaly začíname rozmýšľať nad spoločným bytom a aj životom.
Moji rodičia akceptujú jeho, majú ho radi, ale aj tak k nemu neprejavujú také city ako napr. jeho rodičia ku mne. Neviem čo je skôr normálne, takže si chcem vypýtať váš názor.
Keď prídem k nim, tak jeho otec ma berie akoby jeho dcéru a takisto bude objímať, bozkávať mňa ako vlastného syna resp. dcéru. Nešetrí citovými prejavmi, čo sa u nás nedá povedať a ja som z toho zmätená. Niekedy sú mi tie citové náklonnosti až prehnané aj voči môjmu priateľovi, lebo mi je to také čudné, že dospelého 25 ročného chlapa otec pobozká pri každej príležitosti aj viackrát denne. Čo si myslíte ako zareagovať?
Vzťah s budúcim svokrom
Tiež si myslím, že je to normálne, takže nemusíš mať obavy.
Ja som vyrastala tiež v podobnej rodine ako píše Zuzka a moji svokrovci mi v tomto smere pripadali dosť divne. Môj manžel bol na to zvyknutý, mal veľmi blízky citový vzťah s oboma rodičmi a ku mne sa správali rovnako od prvej chvíle.
Ja som svojich svokrovcov poznala dokonca skôr ako môj manžel mojich rodičov a už som bola u nich ako doma. So svokrou si mám vždy čo povedať, sme ako kamarátky a mám tiež takého svokra, ktorý ma vyobjíma, vybozkáva a beriem to už normálne.
Manžela vyobjímajú taktiež pri každej príležitosti, dodnes sa nehanbí prejaviť svoje city k rodičom.
Jednoducho ich ber takých ako sú a aspoň vieš, že Ťa nechcú sformovať a majú Ťa úprimne radi.
Ivvka, to je v pohode (pokiaľ ťa sexuálne neobchytkáva) , ja som zažila to isté, domáce zvyky sú proste rôzne, moji rodičia sú v tom tiež takí chladnejší, žiadne bozkávanie či objímanie, iba na sviatky a svokrovci tí ma tiež vždy vybozkávali, vystískali, obaja, najprv mi to prišlo divné, niekedy až nepríjemné, keďže som na také blízke prejavy náklonnosti nebola zvyknutá, potom som to prijala ako pozitívny fakt, že ma majú radi, takže ako píše tuacitam, ber to v pohode a buď rada, že nemáš iné problémy. :)
Nechci vedieť čo Turci robia ggg
Ahoj urcite si nelam tak hlavu.Lepsie takto vychadzat,ako pocuvat ze ta chcu mat podla svojho obrazu.Kazda rodina je ina.Len to sa mi nechce vidiet ze sa takto sprava aj ku synovi...ktohovie...ale vravim...kazda rodina,zvyky,spravanie je ine
