Áno zabila dnes poobede a doteraz plačem a nedokážem sa s tým zmieriť. Omylom som totiž dnes pristupila mojej sestre potkana. Ach keby ste len vedeli aký to bol úžastný potkan. Ja som ho mala na starosti, pretože sestra ktorej potkan patrí je na internáte. Prirástol mi k srdcu, mal taký inteligentný pohľad a ja ho jednoducho zabijem :( síce nie naschvál, ale aj tak som ho zabila :( kôli mne sa trápil skoro celú pol hodinu. Bolo strašné pozerať na to ako umiera. Ešte o tom nevie, že keď sa zajtra vráti domov svojho potkana už neuvidí :( strašne mi to trhá srdce. Ona ho mala najradšej na svete, ešte dnes sa ma pýtala, či som ho vybrala z klietky von a nechala ho chvíľu pobehať práve vtedy keď už bol Tom dávno mŕtvy. Jasne, že som jej zaklamala, že je všetko tak ako má byť, ale neviem si ani len predstaviť čo to bude zajtra keď príde domov. A určite jej ani potom pravdu nepoviem. Keby som jej povedala, že za jeho smrť môžem ja tak by ma znenávidela dokonca života pretože ona bola na neho fakt naviazaná. Jednoducho sme sa s mamou a ďalšou sestrou dohodli, že jej povieme, že potkana zdulo, lebo zjedol veľa kapusty. Tú mal totiž veľmi rád. Ja viem, že mnohý tu máte omnoho vážnejšie problémy, ale toto teraz momentálne je pre mňa naozaj vážny problém. Pretože nikdy som nezabila žiadne zviera pretože ich mám rada aj napriek tomu sa mi to dnes podarilo a ja sa s tým akosik neviem zmieriť. je mi ľúto toho čo si musel potkan vytrpieť a hlavne ľúto to, že sestre som zabila jej spriaznenú dušu. :( No jednoducho neviem ako sa mám s tým vyrovnať. :(
Zabila som zviera
kkaffik, je trochu rozdiel, keď zvieratko zomrie prirodzenou smrťou, a keď príde o život predčasne kvôli tvojej vlastnej nešikovnosti, plus keď ho ešte potom sleduješ, ako trpí. a že skôr či neskôr by zdochol, no to je už len útecha...
ja som tiež už pochovala 3 psov (1. keď som mala 8 rokov, druhého v 16 a tretieho v 22 rokoch)a bolo to vždy ťažké. teraz máme 4., je to 7-ročná fenka. počítam s tým, že tu nebude večne, ale neviem si ani predstaviť, ako hrozne by som sa cítila, keby som ju napr. ja sama zrazila autom, alebo nejak inak zniesla zo sveta.
nuž, neviem si predstaviť aké hystérie budeš predvádzať, ak ti raz zomrie sestra. To sa budeš hádzať o zem? Tiež si tak drmaticky vítala do života potkana aj keď sa narodil? Niečo sa narodí a niečo zas zomrie. To je úplne normálny kolobeh života, aj ty raz zomrieš. Vieš vôbec o tom? Počítaš s tým? Ak smrť nevieš prijať ako normálnu vec, tak si toho ešte veľa v živote vytrpíš úplne zbytočne.
Rozumiem tomu, že je to zbytočná smrť a je to blízke zviera, ale zdochlo by skôr či neskôr. Alebo myslíš, že by žil večne? Moje osemročné deculo pochovalo už 4 škrečkov. Za tým prvým smútila roky, ale stále jej trpezlivo vysvetľujem, že tak to má byť. Že je to normálne. Že aj ľudia raz zomrú, aj dedko, nič strašné na tom neni. Idú do neba, lebo telo im už neslúži tak dobre a tam sa zas bláznia a vystrájajú inak - tak ako si to ani predstaviť nevieme. Že mali pri nej krásny život, raj na zemi - mali postarané o žrádlo, kde spať, chodili vonku, hrali sa.. proste na to tu ten škrečok je, aby ju potešil. A div sa svete, pri tom štvrtom škrečkovi si deculo porevalo, pomodlilo sa zaň a ide ďalej. Ak to dokáže prežiť decko, tak sa to nauč aj ty. Nič ťažké na tom neni. Len prosím ťa prestaň z toho robiť takú obrovskú tragédiu. Lebo to žiadna tragédia neni.
ach, je mi to ľúto, musí to byť hrozné... nejaký čas potrvá, kým sa s tým zmieriš, a aj sestra...
a nového potkana jej môžeš kúpiť, keď už sa trocha upokojíte a bude to sama chcieť, takže počkaj aspoň týždeň, dva, kým jej to navrhneš.
Joj ďakujem, že ma tu niekto pochopil :)...musela som na to čo sa stalo myslieť aj v noci :(
Vôbec si nemyslím, že tu dakoho s tým obťažuješ a určite je to vážnejšia téma ako 70 % z tých, čo sa tu denne objavujú.
Nemusíš to zľahčovať. Zabiť niekoho, i zviera je vážna vec, aj keď si to neurobila naschvál ani zo zloby, ale z nepozornosti. Tým skôr, že to nebolo len také zviera, ale člen vašej rodiny, ktorého tvoja sestra mala rada. To, čo vraví flexiplexi je odveci, veď to nebola plyšová hračka, že keď jednu roztrháš alebo stratíš, kúpiš si druhú, toto bol potkan, ktorý počúval na meno a mal svoje chyby a dobré vlastnosti..
Nuž nič. Spravila si chybu a teraz nezostáva nič, len sa s tým vyrovnať. Je to vždy lepšie ako hodiť nad tým rukou a povedať si "však to bol len potkan". Ak ťa to trápi, svedčí to o tom, že máš kus empatie aj voči sestre, aj voči tomu potkaníkovi. Časom to dáko prehltneš, a budeš opatrnejšia.
Tiež si nemyslím, že by bolo najmúdrejšie momentálne sa sestre priznávať, že si mu ubílžila ty. S kapustou neklamte, nevymýšľajte si, aby ste sa nezaplietli do ľží - lebo vám sestra na to určite príde a bude ešte horšie. Proste povedzte, že ste ho našli mŕtveho, veď aj také veci sa stávajú, že má zvieratko skrytú chorobu a stane sa to náhle. A ponúkni jej, že pôjdete spolu s mamou kúpiť jej druhého - alebo možno ešte lepšie, že si zoberiete nejaké zvieratko z útulku a tým ho zachránite, čo by mohla byť náplasť aj pre tvoju dušu.
Časom sa sestre, podľa mňa, priznáš, keď už to odoznie a nebude to také tragické. Držím palce.
flexiplexi tak áno ono to vyznie tak, že je to vymyslené, ale nie je...tak to ťažko niekto pochopí.Dalo by sa povedať no bóže kôli jednému potkanovi takéto výlevi, ale on bol jak súčasť rodiny..dobre viem toto tiež vyznelo trápne, ale tak ja to vnímam viac emocionálne...no moja sestra bude plakať určite celý týždeň za ním ani drúheho potkana by nechcela. Kto nezažije ten nepochopí
:D prepac, ale musela som sa zasmiat.
Vsetkemu rozumiem, ano, je ti to luto, neda sa to vratit spat.
Ale takato tragedia? VEd si to neurobila naschval, aj si to olutovala, tak uz sa tym netrap, aj tak to nezmenis.
A mozes kupit sestre druheho,ak to chces napravit.
... neviem sa zbavit pocitu,ze je to vymyslena tema :D
