sme spolu niekoľko mesiacov, zo začiatku v pohode, na rande chodil buď načas, alebo meškal max. pár minút - keď som napr. šla za ním vlakom a mal ma prísť počkať na stanicu - to som brala v pohode, býva od tej stanice dosť ďaleko, občas to nevyjde s MHD alebo je zápcha, tak som to nejak neriešila. neskôr ma to ale už začalo pomaly štvať, keďže ja sama sa snažím byť vždy presná a pripadá mi to ako základná slušnosť, nenechať nikoho vyčkávať. tak som mu to aj povedala, že na to nemám trpezlivosť a že sa ma to aj dotýka, keď ma niekde nechá mrznúť a vyčkávať ako na veličenstvo (teda, povedala som to trochu miernejšie, možno to bola chyba). ale potom sa celkom snažil a zasa nejaký čas zvládol chodiť načas. no potom to znova začalo, najprv zmeškal spoj a prišiel o hodinu neskôr, ale to sme sa mali stretnúť u mňa doma, takže mi to bolo viacmenej jedno, kedy príde... ale naposledy, keď sme sa mali stretnúť vonku a zavolal mi, že bude meškať asi polhodinu (nemal na to žiaden vážny objektívny dôvod), tak som mu rovno povedala, že toľko sa mi čakať nechce, a šla som domov... proste už ma to fakt štve, ľúbim ho, ale toto by som celý život nevydržala, má poslednú šancu s tým niečo robiť...
a tak by ma zaujímalo... poznáte niekoho, kto bol takýto, ale potom "dospel" a naučil sa presnosti (a zodpovednosti, keďže to podľa mňa spolu súvisí)? alebo radšej nemám veľmi dúfať? bo on aj do práce často chodí neskoro, horšie ako malé decko, tie skôr vedia, kedy majú prísť do školy... inak má plno dobrých vlastností a o tomto si aj sám uvedomuje, že je to chyba, ale že by s tým niečo urobil... ach jaj. vec pre mňa nepochopiteľná...
