Ako sa mám vyrovnať so smrťou otca

Ahoj anitka30

Je mi to velmi vlelmi luto co sa stalo.
Ja som si nedavno pisal s jednou pani, ona nechape preco ale ma taky zvlastny dar, ze sa pomaha ludom rozlucit. Ked som uvidel tuto temu hned som si na nu spomenul. Je to skor na tebe ak mas pocit ci jej vyskusas napisat, ked s tym ma skusenosti verim ze u nej najdes pochopenie. Kontakt na mna je ateven@azet.sk, ona ma ucet na facebooku.

Je mi to ozaj luto :-(

Vzdy je to ine zalezi aj od psychiky cloveka mne to trvalo velmi dlho no pomohli priatelia, rodina a pekné spomienky

Ako to ze niekto sa vie so smrtou vyrovnat pomerne rýchlo a inému to trva roky :(

Tak toto vidim prvý krát na jednej strane je to super pre pozostalých ale starsia generacia asi tomu nepochopi,či?

dakujem velmi pekne :) aspon nieco je zadarmo :)

Nie je to uplne zadarmo

platí sa nieco za tu živu spomienku?

Mne sa preto páči živá spomienka lebo všetci možu pridat fotky a spomienky na neho. velmi nam chýba bol to super clovek :( takto si ho pripominame

Vyrovnať sa so smrťou blízkeho človeka je vždy ťažké a to ťažšie ak sa s dotyčným nevieš rozlúčiť.
Ja sama mám za sebou takúto trpkú skúsenosť a to dvojnásobnú.
Začiatkom novembra mi zomrela mamka po dlhej, ťažkej chorobe a pre ňu bola už smrť vykúpením, ale my sme jej stratu znášali veľmi ťažko. Mali sme veľmi pekný vzťah a do poslednej chvíle sme boli s ňou a hoci sme vedeli, že niet nádeje, dúfali sme.
Pred dvoma týždňami mi zomrel otec. Nebol chorý, do poslednej chvíle pracoval, nikto nemyslel na smrť, ale žiaľ vinou nepozorného vodiča sa stal obeťou dopravnej nehody. Je to ešte krátka doba, ale veľmi ťažko sa mi spamätáva z toho, že už nie je a ani nikdy nebude medzi nami. Kebyže nemám priateľa a jeho úžasnú rodinu, tak asi som na dne.
Viem, že smútok musíš prekonať ty, ale určite máš na okolí blízkych, rodinu, ktorá Ti pomôže prekonať tie najťažšie chvíle. Ja osobne som si myslela, že ak budem žiaľ dusiť v sebe, tak to pôjde ľahšie, ale práve naopak. Skús sa o ňom rozprávať s takými, ktorí ho poznali a mali radi a nedusiť všetko v sebe.
Ja sama mám 21 rokov a nebolo mi najlepšie, tak som to riešila takmer vždy plačom a vo mne sa striedali hnev a žiaľ, ale tým to bolo horšie. Cez víkend som si založila album kde pridávam len fotografie, ktoré mi zostanú ako spomienky na spoločné chvíle a každý jeden deň si ho prelistujem. Skús si aj ty nájsť niečo čo Ti bude ocka pripomínať a hoci aj spomínanými živými spomienkami si na neho spomenúť.
Drž sa!

Ked to jeho rodicia videli plakali od dojatia nevedeli ze to niekto urobil a boli vdacny ideme mu tam poslat nejake fotky, bol to super chalan a vzdy pomohol