Ahojte ,som s priateľom 2,5 roka,od začiatku vieme ze chceme byt spolu do konca života.ja mam 29 a on 33 .sem tam sme sa rozprávali o budúcnosti hlavne on niekedy pred polrokom ze ide kupovať prsteň ,jeden mii dokonca aj zmizol aby vedel veľkosť.no ale ja stale cakam a on nic,minule som sa o tom začala baviť ze uz by som aj chcela babo ,rodinu ,proste ze uz ma to nebavi raz uňho ,u mna sme rozletany ,prácu mame stabilnú ,bývať tiež vieme kde by sme chceli,,,len proste on nejako sa o tom nechce baviť ,povie mi len ze teraz nema náladu ,ze nabudúce sa o tom budeme rozprávať ,....no a stale nic.vztah nám funguje super ,vsetko je v najlepšom poriadku,len by som sa uz chela pohnúť niekam vpred ,predsa uz mame aj roky,neviem za čím on čaká ,....viete mi to niekto povedat?raz som si spravila z neho srandu a napisala mu ci si ma chce vziať?odpoved znela ze zlatik ja by som sa ta mal to opýtať ,,,,odpísala som mi ze ano a on srandicky ta berú????proste nechapem za čím čaká ????
Ako mu to naznačiť?
spring, je dosť chlapov (alebo aj žien), ktorí sa ženiť nechcú a nechcú ani dieťa. Vyhovuje im život s partnerkou tak ako je. Ale priateľke to na rovinu nepovedia. Tak sa dohodnú, že niekedy o 2-3 roky. A žena (chlap) čaká. Po pár rokoch, prídu problémy v práci, tak teraz radšej nie, potom treba dostavať dom, potom si užiť ešte spoločnú dovolenku... Mám kámošku, čo mala dieťa z prvého manželstva. V druhom deculo dlho dlho odkladala aj keď chlap po dieťati veľmi túžil, jej sa nechcelo ísť do toho. Teraz má jej dcéra 17 a partner má figu borovú. Príde mi to veľmi nefér voči komukoľvek, kto dá jasne od začiatku najavo, že chce dieťa/manželstvo a trpezlivo čaká kedy bude ten druhý pripravený. Podľa mňa je to tak vážna vec, že pokiaľ sa v nej pár nezhodne (nehovorím že hneď a okamžite, ale tak aby boli spokojní obaja a nie že jeden iba ustupuje a čaká. treba si stanoviť hranicu, časový limit ktorý sa nebude posúvať) je lepšie nech idú od seba. Aj spomínaný chlap, ak by bol ráznejší, vlastné deculo už mohol mať.
A napísala som to nižšie, čo má autorka robiť. Žiadne vyhrážanie a dupanie ako malé decko. Ale ani ustupovanie do nekonečna. Čakať 10 rokov? Porozumenie a kompromisy musia ísť z oboch strán. Ja osobne si neviem predstaviť, že by som bola šťastná vo vzťahu, kde chlap chce dieťa, ale mne sa nechce "babrať sa" s deckom. Nechápem takéto veci. Ale spomínaný pár funguje ďalej. Možno sa chlap vyšantí na nevlastných vnúčatách a bude úžasný dedko. Len je to škoda, ak si človek nesplní jednoduché sny a túžby. Určite NEpodporujem nikoho, aby ustupoval do nekonečna. Nechať priestor áno. Ale stanoviť si hranice.
ja by som to tak nerozoberala.. a potom 2,5 roka nie je az tak vela aby si sa musela znepokojovat ze co tolko caka .. podla mna je za tym ovela menej ako tie dva clanky hovoria. nie vsetci chlapi su stotozneni s tym, ze budu "vystupovat" pred celou rodinou a ukazovat sa... naozaj by som riesila to dieta a ostatne pride .. a mozno aj on sam pride na to bez toho aby ho niekto tlacil, ked sa dohodnete na dietati - resp. zacnete, ze by ste sa mohli zobrat ..
Kiks, našla som tu 2 články, v ktorých muž - psychológ vysvetľuje, prečo sa niektorí muži ešte necítia byť pripravení na svadbu a na manželstvo. V tom druhom článku radí ženám, ako sa v takých situáciách k partnerovi správať. Ak chceš, tak si to môžeš pozrieť, ten psychológ to vysvetľuje z mužského pohľadu. Pridávam sem odkazy na tie články psychológa:
haha :) poznam teraz dvoch chlapov, co sa po dlhorocnom vztahu nevedeli k nicomu odhodlat a dokopat, uz mali kupeny prsten akoze prekvapko a stale cakaliii a cakaliii a baba sa medzitym rozisla..teraz kade chodia, tade vyplakavaju a ozieraju sa, lebo sa im zrutil zivot..tolko k tomu..
o spolocnej buducnosti sa treba rozpravat, uplne otvorene..nenatlakovat, nedavat ultimata, ale poznat predstavu toho druheho o napredovani vztahu je uplne legitimne..boze, keby vsetky cakali kym si chlap romanticky klakne, tolko svadieb by veru nebolo..manzelstvo je vecou oboch, nie len chlapa, ze kedy si on zmysli, tak vtedy bude..hladala by som nejaky kompromis, kt. by vyhovoval obom stranam..
btw. to s tym otehotnenim nie je zas taka pravda..vo vseobecnosti sa sanca pocat vyssim vekom u zien znizuje..ale poznam kopu zien, ktore maju problem aj v 22 rokoch (PCO, endometrioza..) no a netreba zabudat ani na muzov..lenive, pomale, nezivotaschopne spermie v dosledku stresov, zlej zivotospravy, prekonanych chorob liecenych antibioticky..no s tou plodnostou to nie je dnes veru ruzove..a tak ako tu je zenska neplodnost, tak je tu v zvysujucej sa miere aj muzska..
s tym dietatkom by som tiez necakala
Ahoj Kiks, práve som prečítala celú diskusiu k tvojmu problému s tvojím priateľom. Chcem najprv napísať, že ťa úplne chápem, že túžiš po dieťati, po vlastnej rodine, a po krásnej svadbe s milovaným mužom.
Zamýšľaš sa nad tým, prečo sa tvoj priateľ nejako nemá k činu ? Osobne tvojho priateľa nepoznám a myslím, že nikto z nás mu nevie čítať myšlienky. Ale skúsim ti napísať moju skúsenosť z minulosti.
Mne sa niečo podobné stalo pred pár rokmi s mojím bývalým priateľom, až na to, že u nás to bolo úplne naopak - ako teraz u vás. Môj ex-partner už veľmi chcel mať deti - čím skôr, dosť sa s tým ponáhľal a ja som mala celý čas pocit, že ma do toho tlačí, aj keď ja som sa na to vtedy ešte vôbec necítila vnútorne pripravená. Nebolo to o tom, že by som sa nechcela nikdy vôbec vydať, alebo že by som nikdy nechcela mať deti. Ale ja som chcela mať deti až po tridsiatke, chcela som si najprv dorobiť doktorát a venovať sa svojej práci a až potom som chcela mať deti. Ale on bol skalopevne presvedčený, že deti musí stihnúť mať už pred tridsiatkou. Keďže bol odo mňa starší, tak naše plánovanie, kedy mať deti, sa diametrálne líšilo. To, že ma do toho tlačil, aby som s ním mala čím skôr deti, vo mne vyvolávalo vnútorný blok a zábrany, lebo ja som sa vtedy na to jednoducho ešte vôbec necítila osobnostne zrelá, aby som čím skôr otehotnela a vychovávala už deti. Do takých vecí by človek skutočne nemal byť nikým nútený. Mala som vtedy 26 rokov. Ja viem, že mnohé ženy rodia omnoho skôr, ale ja som sa na to jednoducho vtedy ešte necítila dostatočne osobnostne zrelá. A myslím, že vychovávať dieťa je veľká zodpovednosť, na to človek musí dozrieť po osobnostnej stránke.
Píšem ti to celé preto, aby si možno trocha viac pochopila, aj ten pohľad z druhej strany, ako sa možno cíti tvoj priateľ, keď pravidelne rozprávaš o svadbe a o dieťati, možno skutočne ešte potrebuje na to osobnostne dozrieť, aby sa odhodlal na to - mať s tebou dieťa.
Podľa mňa je dôležité, že ti viackrát povedal, že plánuje s tebou zostať do konca života. To znamená, že s tebou ráta do budúcnosti. Ak by to tak nebral, tak by ti také veci zrejme nehovoril. Moje kamarátky mi často vravia, že nie je dobré chlapa do niečoho tlačiť a nútiť, lebo to môže potom brať ako psychický nátlak.
Na druhej strane ťa úplne chápem, že si už netrpezlivá a bola by si rada, keby ťa už konečne požiadal o ruku. Súhlasím s tebou, že deti by mali mať ľudia až po svadbe - teda v manželstve. Takisto chápem, že by si chcela mať čím skôr deti, lebo ti už tikajú biologické hodiny.
Ale nič ešte nie je stratené, ja osobne poznám niekoľko žien, ktoré mali prvé dieťa až vo veku 35 rokov a viac a nemali problém otehotnieť a dieťatko sa im narodilo úplne zdravé. Takže neklesaj na duchu... ešte nič nie je stratené. Máš 29 rokov, si ešte stále mladá a máš celý život pred sebou :)
kafe .. neviem.. to clovek vie po viacerych rokoch ci je len rozptylenim, alebo buducnostou a ked sa chlap na to momentalne neciti, ale tu buducnost tak vidi nebudeme tu dupat do zeme ako rozmaznane cupky. Nemyslim, ze by chlap musel hned skocit ked si zena rozmysli sa vydavat. co ma robit autorka? ma sa mu vyhrazat, alebo robit sceny? alebo aka to je zasadovejsia a raznejsia? . ver tomu ze ked clovek sa sprava k druhemu s porozumenim a vie robit kompromisy tak sa mu to aj vrati. a aj cely vztah potom vyzera inac.
to je pekné, že vás chlapi chcú stráááášne prekvapiť. Len im akosi nedochádza, že keby ste mlčali, mohli o vás prísť nadobro. jednoducho by vás to čakanie prestalo baviť. Ak by ste boli ráznejšie a zásadovejšie, tak sú chlapci už singl a môžu si tak labu lízať. To by ich asi vôbec nepotešilo. Chlapa robia chlapom skutky, nie to o čom premýšľa a čo plánuje. A keď skutkov niet, ako má žena vedieť, či neni pre chlapa len príjemným rozptýlením?
nie nie. ja vravim, len ze nepocuvaj co ti radia ultimata a pod. ... inac akokeby som seba pocula.. ja som si to vzdy vravela, ze svadba a potom dieta (este donedavna som ine nechcela pocut, tiez som tak vychovana a to bolo proste NIE), ale roky ubiehaju a ja nechcem uz cakat kym sa odvazi na svadbu - biologicke hodiny tikaju .. moj tiez presne toto povedal :D .. ze teraz keby ma poziadal, ze to uz by nebolo "prekvapenie" .. budem ti drzat palce aby sa tvoj rozhybal, ale radsej sa skus nejako vnutorne zmierit s tym, ze to nebude vsetko v tom poradi a tak ako sme si vysnivali a potom to mozno pride fakt samo .. :) ale to dieta by som riesila uz ..
Neboli žiadne vyhražky ani nic pod z mojej strany.,žiadne ultimatum....proste som mu vyklopila co mam na srdci a ako si to dalej predstavujem,nepotrebujem prstene a pod,nechcem dieta pred svadbou,tak som bola vychovana,jasne keby k tomu doslo,vsetko by sa urychlilo,ale takto to nechcem,.. a on to tak isto nechce takto,lebo to vravel od zaciatku vztahu.byvat mame kde,len treba prerabku,vrajže už rozmysla ako a co,a kolko nam na to bude treba penazi.Vrajže ja mu nevidim do hlavy o com on rozmysla.......ja som sa len ho opytala že dokedy chce rozmyslat,že prerabka sa nespravi lusknutim prsta,že treba to riesit ,mame už dost rokov.Tak isto som mu vysvetlila v dnesnej dobe problemy s otehotnenim a pod.ved viete ako to je...vsetko vrajže vie a vie že mam pravdu a nakoniec povedal len to že aj ked ma už požiada o ruku napr.o mesiac alebo tyžden tak už to nebude pre mna prekvapenie,že už dlhsie nad tym rozmysla....tak som mu povedala že este mas cas kludne rozmyslaj dalsie 2 roky :)
ach ti chlapi. ja som v podobnej situacii a mam aj tolko rokov co ty.len sme spolu este dlhsie. a viem, ze nepomoze NIC. a je to o nervy.. urcite mu nedavaj ultimata - to by sa zlakol, ze ci chces byt s NIM alebo ze ci len nechces ostat stara dievka... viem presne ako sa citis..ak chces deti tak si naplanujte dieta - povedz ze chces do 30 dieta lebo ti tikaju biologicke hodiny (co uz mozte zacat:) a potom pride aj svadba. klise, ale tak co uz..a skus to neriesit - je to tazke, ale ver ze nie si sama v tejto situacii :) a take ze ho ignorovat a podobne detske zartiky nechaj bokom alebo pre zufale pipky.
