Ahojte, neviete mi poradiť ako namotať kamoša, ktorý všetko, a najmä city a emócie rozoberá, analyzuje a rieši hlavou? Poznáme sa už možno rok a pol, stretávame sa tak pravidelnejšie možno 6 mesiacov a posledné 3 mesiace to vyzerá medzi nami ako vzťah, len si to nechce priznať. Rozumieme si v podstatných veciach, aj chémia tam je celkom. Ale mám dojem ako keby všetky ženy porovnával so svojím vysneným ideálom. Možno problém je aj že má inú povahu než ja (ja som skôr sangvinik/cholerik a extrovert, on melancholik a introvert, mnohé veci vníma negatívne). Nemáte niekto skúsenosti s partnerom/partnerkou, ktorí by sa vo vzťahoch viac riadili hlavou než emóciami a citmi, že by mi poradil ako sa mu dostať do hlavy? Je to trochu hard-core level, lebo je ajťák.
Prosím, nepíšte komentáre ako \"vzdaj to s ním\" a pod. Chcem vidieť návrhy na pozitívne riešenia problému. Až keď skúsim všetky možnosti, potom si môžem povedať, že sa vzdávam.
