Kamoska si ma "vyhodila" z friends na fb

Plán, ktorý si si stanovila, znie rozumne. Hádam časom nájdete spoločnú reč aj obojstranne vyhovujúcim spôsobom. Držím palce.

no momentalne mi to vyhovuje tak ako to je - mam naozaj vela roboty a teraz mi dost setri cas resp skor energiu, ze sa nemusim s nou "hadat", ze preco zas nejdem von a podobne. az koncom juna budem mat konecne volno, tak dovtedy min to necham tak. uvidime, ako to bude, no som rozhodnuta si s nou potom sadnut a prebrat co mi vadilo a co by som chcela zmenit na nasom kamaratskom vztahu, ak sa s kontaktujeme potom. pokial s tym nebude suhlasit, resp nenajdeme spolocny kompromis, tak potom je to koniec aj ked po tolkych rokoch. co sa fb tyka, to naozaj naozaj neriesim, mam tam ludi, kt poznam a chcem tam mat lebo by mohli byt aj napomocni a ludi kt poznam a osobne sa s nimi stykam a potom je tam aj zoznam len znamych, tych preriedujem, ak sa vazna vazne nudim (raz za rok mozno si na to spomeniem).

udivenykvet, ide o to ze si vravela ze ta otravuje. Ze mas co robit cely mesiac a nemas potrebu sa jej ozvat. Takze sa jej chces ozvat len raz za cas. Pripadne ju mat len na fb naoko. Vies, vela ludi mava na fb ludi len tak, lebo akoze, sak sa pozname. Keby si ludia radsej vyberali s kym sa naozaj budu kamaratit. Len to ma udivilo, ze ona ti zjavne nechyba, mas jej dost ale zrazu ti vadi, ze si ta vymazala na fb. Ona bola mozno na teba viac naviazana ako ty na nu ale nemusis zato hned na nu kydat. Skus sa vzit do jej koze, mozno nema vela priatelov a kedze vy sa poznate dlho, tak dufala ze to tak ostane. Pokial ta ale mala len ako butlavu vrbu, chapem tvoju nechut. No nikdy nevies, kedy budes na jej mieste. Nehnevaj sa na nu a chod dalej, obzvlast preto, ze ta jej kamaratstvo otravovalo. Ako som pisala, vsetci ludia maju hrdost a jej hrdost sa zjavne ozvala a da ti pokoj. Nevycitaj nic sebe ani jej. Nechaj tomu volny priebeh, ono sa to same vykrystalizuje.

LMarika prebohaaaaa, zacni pisat radsej knihy, len neviem, kto ich bude citat, kazda tema zavalena tvojimi predlllhymi prispevkami, asi nemas vela priatelov, lebo by ta museli len stale pocuvat a dokola to iste, tvoje stare krivdy.

sutaz v pocte friends??? ja si ich priebezne sama mazem, raz za rok mozno, ked tam mam kopu ludi, co ma otravuju spamom (statusy kt ma nezaujimaju) alebo s ktorymi si uz nemam co povedat. takze o nejaku trapnu sutaz mi v ziadnom pripade nejde. kludne si necham aj len minimum ludi na fb. mne na tom nezalezi. mna len udivuje ze ona je jedina osoba, mimo rodiny, kt poznam 20 rokov a sme stale v kontakte! a za tie roky je toto nasa prva vacsia hadka, nepamatam si na nic podobne. ale ono to suvisi aj s tym, ze ludia mi hovorili, ze sa jej asi bojim, ked jej nevykricim ze nech ma tolko neotravuje.
asi som sa bala ze to takto dopadne. ona nema rada kritiku. alebo slova, ze na nu clovek nema cas.

Tazko povedat ci ma dotycna osoba hranicnu poruchu. Mozno sa viackrat sklamala v ludoch a kazde dalsie odmietnutie len prehlbuje jazvy na jej dusi. Ak ti jej priatelstvo naozaj nic nedavalo, potom bud rada, ze si ta vymazala. Ono aj ti ludia co akoze otravuju, raz prestanu lebo hrdost ma kazdy aj ked v inych vyskach. Takych vymazavaciek z fb este bude. Ludia sa s fb prilis zzili. Zivot ide dalej, fb nefb. Okrem toho ludia sutazili vzdy v pocte friends, tak ak ta to stve aj preto, ze mas menej friends, tak to potom ozaj ani nebolo kamaratstvo z tvojej strany ale len znamost. Tvoja exkamoska si bez teba urcite poradi, tak ako aj ty bez nej. Cesty ludi sa vzdy niekde stretnu a v istom bode minu.

niekto zerie a zerie a niekto pise a pise pise a piiiiiise :)

Udiveny kvet, tvoj prispevok z 21:04 - presne toto som ja zazila s tou mojou kamoskou na ZS. Normalne som jej ako tatarovi aj tisickrat povedala, ze s nou nejdem von a ona mi zvonila pri dverach, to ked citam, co si sem napisala, akoby som o tej mojej kamoske citala, to je nieco neuveritelne. No nastastie uz v dospelosti som takeho cloveka pri sebe nemala. Ako to povedat? Kazdy clovek ma urcite potreby. Primarne a sekundarne. Primarne su tie, ktore keby sme si nesplnili, zomreli by sme. Patri sem jedlo, pitie, dychanie. Sekundarne su tie, ktore potrebujeme a aj vyhladavame, ale keby sme ich nemali, nezomreli by sme. Patri sem napriklad potreba komunikacie. To nebolo z mojej hlavy, povedala to pani ucitelka na opatrovatelskom kurze a prave som si na to spomenula. A teraz k veci: takito dotieravi ludia nedokazu dlho, respektive dokazu len velmi kratko, asi tak par sekund, vykonavat taku cinnost, pri ktorej vykonavani su uplne sami. A to dokonca este aj dnes, v dobe pocitacov, smartphonov a tabletov. Ty proste ked normalnemu 4-rocnemu zdravemu decku das do ruky tablet a povies mu, nech sa hra, ak chce, tak ono ti pri nom stravi aj 5 hodin a ta cinnost, cize hranie sa pocitacovych hier, ho uplne pohlti a v tej chvili nielen, ze nevyhladava spolocnost a komunikaciu, ale este by sa citilo byt aj rusene a bolo by podraznene, ak by sme mu tablet vzali. Ale dotieravy clovek sa nebude hrat pocitacove hry, pripadne ak aj ano, mozno pri takej hre vydrzi minutu a uz ho to nudi, takyto clovek ako keby mal v sebe nejaku psychicku vadu, alebo co, lebo normalny clovek tiez potrebuje komunikaciu a spolocnost, niekto tej komunikacie s ludmi potrebuje viac a niekto menej, ale kazdy sa z casu na cas potrebuje utiahnut aj do samoty a pozriet si film, precitat noviny, ci clanky na internete... rovnako ako je to aj s jedlom, ze niekto zozerie trojnasobnu porciu a iny toho spapa len malicko a ten, kto ma Prader Williho syndrom, ten nevie, kedy ma dost a vyzral by aj celu chladnicku, az kym nepraskne, lebo mu mozog nikdy neda signal, ze uz je syty a on uz naozaj syty je, len o tom nevie a mozog mu nonsotp dava signal len, ze je hladny, tak zerie, zerie, zerie a zerie... az kym nezomrie a ani dospelosti sa nedozije. Ja by som to oznacila ako Prader Williho syndrom pre komunikaciu. Ako keby mozog nedal tomu clovekovi najavo, ze tak dost bolo komunikacie, teraz sa potrebuje utiahnut do samoty, ale on potrebuje len 24 hodin denne byt na niekom nalepeny ako pijavica a len kecat, keca a kecat, necitit, ze treba trosku aj do samoty ist a od tej komunikacie si pre zmenu teraz aspon na nejaku tu jednu, dve hodinky denne aj oddychnut... a normalny clovek sa takto nesprava, ale takto "chory" ano.

udiveny kvet, ja ta chapem, presne viem, ako sa citis, presne, lebo toto som ja zazivala 5 rokov na zakladnej. Bola som sice este decko, ale na zaklade skusenosti s touto osobou som pochopila, co je to maximalne dotieravy clovek. Aj som chvilami na nu skusala byt zla, nevrla, nech sa urazi a nahneva a nech ide odo mna prec, ale ona sa nevedela hnevat dlhsie ako dve, tri minutky, pripadne dve, tri hodinky a potom uz zase bola na mne zavesena ako nejaka pijavica. Neustale len rozpravala, ako sa len ona strasne, prestrasne nudi a co bude robit ked nebude so mnou... davala som jej rozne navrhy, nech vylusti krizovku, 8 smerovku, malovane krizovky, nech si pozrie telku (pocitace v tom case este neboli beznym javom v slovenskych domacnostiach a mobily v tom case este ani neexistovali), nech si precita nejaky casopis, nech sa uci (bola priemerna, mala trojky, ale nebola hlupa, bola by si vedela vydriet jednotky, kebyze chce, len bola leniva), nech sa rozprava s rodicmi, nech sa hra, nech si kresli, nech s navlieka goralky, nech skusi nieco namalovat, este aj moje atramentove farby som jej darovala, len nech mi da pokoj... KADZA RADA BOLA MARNA. Hovorim, vyriesilo sa to mojim preradenim do inej skoly, potom som uz od nej mala pokoj. Preto je aj dost tazke v takomto pripade davat radu, lebo moja skusenost je moja a tvoja skusenost je zase tvoja, my sme boli deti a vy ste dospele a vies, co? Uzi si tu kratku chvilu, mozno to bude par dni, co ju nemas na FB medzi priatelmi, aspon uz konecne mozes volne dychat a potom sa uvidi...ona sa ti zase vrati, mozno uz zajtra tam od nej uvidis ziadost o priatelstvo :D :D :D Mozno sa odstahujes do ineho mesta, najdes si pracu v Bratislave... a to ta od nej oslobodi :D Snad sa ti ten problem s nou nejako vyriesi, drzim palce!

Ja som mala na ZS kamaratku, ktora bola strasne, strasne dotierava. Ja som mala viacerych surodencov, ona bola jedinacik. Mala tak uzasne dobru pamat na ludi, ze koho raz uvidela co i len na 5 minut (povedzme nejakeho psickara z vedlajsieho cinziaku, a podobne...), toho meno a priezvisko si zapamatala raz a navzdy, mala take bystre, velke ociska, ze neunikol jej pozornosti veru nikto a ked uvidela niekoho znameho, tak uz zo 100 metrovej vzdialenosti vonku na ulici nanho hlasno kricala, ze vsetci sa obzreli, no toto som ja este nezazila. Chodievala som sa ako decko hravat von medzi deti, kazdy den som bola vonku a uz som jej nevedela vysvetlit, ze ja chcem byt aj s inymi kamaratkami, ze vsak s nou som v skole (sedeli sme spolu) a s tymi ostatnymi budem zase vonku, ze s rodicmi musim chodit cez vikendy k babke (tam som chodila velmi rada), ze ked je prikazany sviatok, tak rodicia ma zenu do kostola... Ona den, co den, ze a potom pridem pre teba, dobre? A ja, ze nechod pre mna, vsetky kamaratky od nej utekali a povazovali ju za dotieravu, ona ale v skutocnosti vobec nebola zla, mala dobre srdce, no strasne tuzila po surodencovi, ktoreho jej rodicia nedopriali. Mala iba jedneho jedineho bratanca, ktory sa narodil, ked mala ona asi 10 rokov, ci tak nejako, neustale o nom basnila a ked zacala recnit, huba sa jej nezastavila a ja som ozaj nechapala, co ju na tom dokaze tak nadchnut, ze vidi nejake babo, co vkuse reve, zatial, co ja som priblizne v tom case zacala odmietat chodit k babke, lebo tam vikend, co vikend revali tri babatka maminej sestry a ja som ten rev uz nemohla pocuvat, tak mi siel na nervy a ona nonstop chodila navstevovat to malicke, jedine jedno babo v sirokej dalekej rodine a bohuzial ten maly chlapcek sa nedozil ani pol roka, este v babatkovskom veku zomrel. Nehchapala som... Zase len nemala nikoho a zacala rozpravat, ako jej je z toho smutno a bla, bla, bla... Ona fakt nebola zla, ale bola tak strasne dotierava, ze to sa uz fakt s nou nedalo. Ono ked ju stretnem v meste raz za rok (nahodne stretko), opyta sa, ci mam cas, lebo ona akymsi zazrakom vzdy ma cas, sadneme si a pokecame, to je fajn, ale dost mam z nej a hovorim, ju stretnut raz za rok je super, ale to je tak asi taka norma, ktora mne z nej uplne staci. Medzi nami, ale to sme este boli deti, to dopadlo tak, ze rodicia ma dali preradit na inu zakladnu skolu, ktora bola blizsie k nasmu bydlisku, pricom ta, do ktorej som chodila predtym, kde som s tou dotieravou kamaratkou bola spoluziacka, ta skola bola blizsie k maminmu pracovisku a mamicka ma ako prvacku, druhacku, tretiacku...nosila do skoly a od siestej triedy sa povedalo, ze pojdem na tu druhu skolu a potom som s tou kamoskou uz nebola. Vzdy som jej zelala, nech si najde kopu kamaratov a nech je stastna, len mne uz preboha nech da pokoj, citila som, akoby zo mna vycicala vsetku energiu a neustale mi hucal v usiach ten jej prenikavy hlas, jej rozpravanie ma na smrt unavilo, ja vazne neviem, no bolo v nej cosi, akesi vyzarovanie... ludia rozumejuci ezoterike by na takehoto cloveka asi povedali, ze je to energeticky upir.