Sklamala som ho a neviem, ako to mam napravit

Keby to skoncil neozyval by sa viac. Hlavu hore

Vcera sa mi ozval az vecer. Spytal sa ma aky som mala den a tak..drzal si odstup no potom mi aj to povedal, ze sa na mna hneva. Viem a chapem ho. Dufam, ze mi a nam da este sancu. Musim sa asi viac otvorit svetu (myslim ludom okoliu a tak, lebo malo chodim von a medzi ludi). On bol dosial celym mojim vesmirom svetom a preto som nanho tak naviazana, privelmi na nom lipnem az ho tym vlastne dusim. A to nie je o tom, zeby som nemala co robit, nepoznala inych ludi, nemala zaujmy ci povinnosti. Len proste laska je pre mna priorita, to najdolezitejsie, gro a podstata. Nechcem ho stratit. No tym, ze som samotarka a som stastna, ze sme sa konecne nasli, ho tym vsetkym asi prilis obtazujem. Budem sa musiet od neho asi trosku odputat oslobodit, aby ho prave tou svojou privelkou laskou naviazanostou neodohnala. A to nechcem. Vravi sa, ze je lepsie vo vztahu ak o nieco viac miluje muz nez zena. Asi je to tak. Aj ked najlepsie by bolo lubit rovnako silno. No idealy neexistuju

V case, ked sa spraval "inak", proste mal svoje dni tak sa odo mna odtahoval (chcel mat sukromie, pokoj odo mna, cas len pre seba) a ja ho v tomto sice na 1.strane chapem (snazim sa vtedy vydrzat bez neho, otravovat ho co najmenej) - ale na 2.strane sa vo mne bila tuzba potreba po nom, ze mi nesmierne chybal, bolo mi tak velmi smutno bez neho..
No a vtedy som urobila taku hlupost. Napisala som nieco - o niecom, co som vsak nechcela, nemienila urobit. Aj som logicky vedela zeby som to neurobila uz len kvoli peniazom, zeby som na to nemala, ale tym, ze nemam kamaratky, som dost uzavreta (mne sa ini zdoveruju, vylievaju, ale ja to iste nedokazem tak ako oni) som o tom aspon napisala. Tym, ze som to napisala v tom mojom case beznadeje to aj pre mna skoncilo. Dostala som to zo seba von a bolo. Pre mna to uz bolo tym padom zabudnute. Uzavrete. Minulost. Lenze on to - co som napisala - nasiel, precital si to a bolo. Nahneval sa pravom na mna. Viem, ze som ho sklamala. Boli ma to a velmi mrzi. Asi to chce len cas. Mozno mi este da sancu.. Uvidim

Alebo nezasahujem do toho pokým to nejak výrazne neovplyvnuje môj život alebo prípadne náš vzťah. To si treba asi prebrať v sebe

To je individuálne. Nebudem to z teba tahať, nepíš o tom ked nechceš, nemusíš takto verejne. Ale možno to ani nebola tvoja chyba. Možno jeho reakcia bola prehnaná. Ale naozaj ked ste partneri tak to súkromie sa stáva súčasťou, takže byť príliš uzavretý sa nedá, ani to nie je dobré. Samozrejme záleží o čo ide pretože do určitej miery to možno treba rešpektovať.
Teraz tak zovšeobecním, ale ja sa držím toho že pokým mi niekto nechce čosi chúlostivé povedať, a môj život to nejak neovplyvňuje, tak to z neho neťahám. radšej sa spytujem samého seba že prečo to vlastne potrebujem vedieť.

artist2, dakujem, asi mas pravdu. Asi musi najskor vychladnut. Neslo o neveru nic take, ale ze som urobila nieco take, co narusilo jeho doveru ku mne. Ze mu zasahujem do sukromia, co sa mu vobec nepaci. Vidis..a ja som si myslela, ze aj ja som uz sucastou jeho sukromia, jeho zivota. On mojou je. Asi az privelmi a to je ta chyba

Možno musí vychladnúť. Záleží o čo išlo, ale možno ak uvidí že je ti to lúto a záleží ti na vzťahu tak to nevzdá

artist2, dakujem ti. My sme si uz tie veci vysvetlovali. Do rana som vobec nespala. Hneva sa na mna. Najviac ma trapi, ze som ho sklamala. Ked ja som k inym ludom tak zhovievava. Inym odpustam a sebe neviem. Som na seba prisna. Vzdy som sa snazila zit a robit tak, aby som nerobila prilis chyby (ci aspon sa ich vyvarovala, eliminovala). A pri nom robim jednu chybu za druhou. Fakt som ako nenormalna.

A možno nie. Možno si len musíte nejake veci vysvetliť. Možno to tak vnímaš iba ty.