urcite si kazdy z nas obcas povie ,,je mi to jedno",,,ale co ak mate taku ignorantsku povahu ktora vam brani doslova zit?mam 22 rokov ale este nemam ziaden ciel,ze co by som chcela dokazat,strasne vela veci mi ju uplne jedno,len mavnem rukou a poviem si ,,ved ono sa to nejak vyriesi",,ale nevyriesi,chcela by som s tym nieco robit ale moja maximalne flegmaticka povaha mi to nedovoluje!!!obcas ma chyti amok,,uz sa zmenim,musim uz konecne konat,spravim hento spravim tamto" ,ale svitne novy den a zas mam vsetko na haku,ale takto to dalej nejde,nemam pracu,ale zato velke dlhy,zachvilu uz ani nebude za co jedlo kupit,ale ze by ma to nejak stresovalo neda sa povedat!!uz to zacina aj mojmu okoliu vadit!!ved neda sa cely zivot prelehnit v posteli a spoliehat sa na nahody!!
potrebovala by som poriadne nakopnut,aby som sa prebudila,nemate niekdo nejaky sposob ako sa presvedcit k aktivite?????
Totalny flegmatizmus
Ak na mňa prídu stavy (depresia) tak buď som až veľmi hyperaktívny alebo flegmatický ale skôr by som to nazval totálnou ignoráciou :) Ak sa človek na všetko vy.... tak od neho nebude nikto nič chcieť a nebude mať toľko stresu. Vôbec to nie je lenivosť!!! veľmi dobre poznám tento pocit.
Ale do istej miery je to v pohode, pokial ma clovek zasady, ktorych sa drzi. Napriklad nezadlzovat sa.. Nebrat nezistne laskavosti.. Nespoliehat sa na rodicov.. Co sa tyka skoly, clovek nejak prehupne, praca sa vzdy najde nejaka, len sa clovek musi nastavit tak, ze ina moznost neprichadza do uvahy. Kazdy by sa mal vlozit skor do niecoho, co ho naplna, aj ked to pre ostatnych nedava ziadny zmysel.
bol som na tom podobne ... od kedy sa somnou rozisla priatelka je to este horsie ... nic ma nebavi .. na nic nemam chut ...a je mi to absolutne jedno, aj ked prelezim cely den ... tyzden som nevysiel z domu ...
nemyslím, že si flegmatik... skôr si lenivá. Flegmatik by si neuvedomoval, že má niečo zmeniť.. bol by spokojný s tým čo je...
ako spieva HK: "nezodvihnú svoje r*te, kto to kedy, kto to videl? Každý by najradšej ležal doma na lehátku pekne na lehátku. Veď načo by aj behal, keď všetko je v porádku, doma na porádku...."
L E N I V O S Ť sa dá premôcť! Do toho!
Toto povazujem skor za lenivost ako za flegmatizmus. Keby si bola flegmaticka, tak ti to je jedno.
Ja som spokojný, že som flegmatický a apatický. Zažil som dosť negatívnych vecí. Musel som sa naučiť nebrať ich vážne. možno som pripravený o radosť z maličkostí alebo neprežívam šťastie ako niekto iný, ale aspoň nepoloží takmer nič negatívne a som stály, nemám výkivy v náladách, som pokojný atď. Lenže ja som si povedal, že sa chcem stať flegmatikom.
jeanny ale to, ze vies co by si robila keby si sa nemusela ucit na skusku a rozmyslas nad tym je typicka studentska lenivost. spln si povinnosti (sprav skusku) a potom sa mozes kludne venovat veciam nad, ktorymi si rozmyslala. niekedy sa staci naozaj len donutit. viem o com hovorim. alebo si spokojna so situaciou?
soren: ten tvoj pesimizmus sa naplno prejavil v tvojom prispevku.
Niet nad názory vychádzajúce z toho dnešného arogantného pseudointelektualizmu.
Jedinec má svoj vnútorný svet, možno ho nazvať aj ilúziou. Je daný našim prirodzeným charakterom a hlavne vonkajšími podnetmi. Tam patrí rodičovská starostlivosť samozrejme, prostredie a sociálne skupiny, v ktorých sa pohybujeme. To, čo vnímame u jedinca navonok je jeho správanie. To však vychádza vnútorného sveta jedinca a preto práve jemu treba venovať pozornosť. Keď človeku, ktorému sa nechce robiť nič užitočné poviete aby to zmenil, je len veľmi malá pravdepodobnosť, že sa tým niečo zmení.
Napríklad moja mama a otec sa vzali za nie celkom ideálnych podmienok pre dlhodobo fungujúci vzťah a tak to aj vyzerá. Odmala som bol extrémne precitlivelé dieťa a veľmi mi chýbalo porozumenie a láska, vlastne doteraz mi to chýba lebo zo mňa ostal uzavretý človek, ktorý len bojuje so svojim vnútrom. Uvedomujem si, že by som mal niečo so sebou robiť, ale premáhajú ma depresie, zlé nálady a pesimizmus.
V dnešnej dobe ľudskej stránke nik nevenuje pozornosť, každého odsudzujeme za jeho vonkajšie správanie ak nie je v súlade so spoločenskými normami či konvenciami. Neodsudzujme slabých, labilných, odlišných, chorých, fanatických a neviem akých ešte. Neodsudzujme ani tých, čo odsudzujú - ešte neboli prinútení k tomu zistiť, čím vlastne človek je.
ja to mam tak - ked mam vela prace, nic nstiham, napr ucim sa na statnice tak by som dala vsetko zato aby som mala uz volno, vtedy ma napada tisic veci ktore by som mohla robit namiesto toho a mam pocit ze jedine co mi brani v stasti je ta skuska. Ale ked ju spravim a mam zrazu cas navsetko tak upadnem do akejsi melancholie a apatie voci vsetkemu a zrazu ma nenapadne ani jedina vec ktoru by som mohla a chcela robit...proste stres vystrieda depka a ja len cele dni lezim v posteli a cakam kedy to skonci, kedy ma zas nieco tak zamestna ze budem uz len stresovat a nedepkarit. cize fasa
ja to nemozem pochopit...ked som nestastna, prip. obcas v depresi tiez nenudim sa prave preto ze placem a neviem ako dalej rozmyslam co budem robit dalej. inak nemam cas na nic zamestnava ma cele dni studium...no ked sa niekto nudi...preco sa nezacnete venovat niecomu co by vas naplnalo? napriklad jedna baba tu raz pisala ze nemala priatelov a nudila sa ale uz sa vobec nenudi lebo sa zacala venovat "kruzku" kde sa venuju ludom s postihnutim a to ju naplna, nasla tam aj priatelov kolegov a je stastna...bolo uzasne citat jej reakciu ako ju naplna pomoc druhym..nehovorim ze hned neico taketo ale nieco uzitocne teraz je vela moznosti...hladat a najst to svoje. ci problem je tam ze nic vas nenaplna a nebavi?
