Samotar

Ahoj,

čím budeš starší, tým ťažšie nájdeš kamarátov, zvlášť keď nechodíš do spoločnosti, resp. do nejakých záujmových skupín (krúžkov, klubov, zväzov, kurzov a pod).
Nad ustráchanosťou sa dá zvíťaziť, len treba chcieť. Existuje veľa poradenských webov, kde môžeš hľadať pomoc. Možno ťa trochu nakopne článok
o osamelosti ako probléme na
bachovaterapia-astrologia.sk.
Sú tam aj iné inšpirujúce témy.
Zamysli sa prosím nad konverzačnými témami, o čo by si sa vedel s niekým dlhšie porozprávať, alebo či by si vedel aspoň o sebe hovoriť súvisle aspoň 5 minút. Ak nie, treba sa cvičiť v komunikácii.
Želám veľa zdaru.

Samotar som aj ja... vsetci sa na mna vykaslali lebo medzi nich nezapadal.. prežil som nikdy som nemal kamarata chlapca ale čo už len sa chcem opýtat.. prečo si mysliš že si nechalanský, preco nešportuješ, prečo si obcaš nezacviciš aj vo fitku či doma ato ti zdvihne naladu ved si 26 rocný mlady muž prosím ťa..

Kamaráde..som na tom presne ako ty. :) šak keď tak, tak napíš stanley-rock@azet.sk

Cliattsi - ten link nižšie je môj popis problému budem rád ak prečítaš a budeš reagovať :)

Cliattsi - áno chodím sem www.zdravie.sk neviem či si čítal :)

Ahoj, neviem, či sem ešte chodíš, odpovedať ti dúfam budem, ale neviem odhadnúť, kedy príde na to čas. nerobím si srandu, ale tvoj príspevok bol podnetom k tomu, aby som napísal kvalitnejší článok, v ktorom sa nájdu viacerí ľudia.
Ak sem na fórum chodí aj kontrolOr, bude to aj pre teba a ďalších.

Ahoj Cliattsi,

ano, určite si rad precitam co napises...

myslis ze mi vies niekde poradit ak hovoris ze si v rovnakej situacii?

tomvien, len chcem vedieť, či sem ešte chodíš, aby som vedel, či sem mám dávať ten svoj príspevok. Zatiaľ ti odporučím, ak by ti to niečo dalo www.humanisti.sk , lebo práve aj z toho bude vychádzať čiastočne to, čo by som ti napísal.

Niečo o samotároch

Žijem sám, hospodárim sám. Sám si vyperiem, poupratujem aj navarím. Prípadne sa najem kdesi v reštaurácii. Mám síce aj partnerský vzťah, ale bývame každý osve. Budujeme svoje kariéry, radi cestujeme, nechceme sa viazať. Nad dieťaťom nerozmýšľame. Ak by naň aj niekedy prišlo, určite by stačilo jedno... Bude práve toto v blízkej budúcnosti pomaly najbežnejší obraz slovenskej rodiny?

Pravdepodobne áno. Takéto smutné vízie ponúka Prognóza vývoja rodín a domácností v rokoch 2014 až 2030, ktorú vypracovali odborníci Výskumného demografického centra Infostat, Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a Prognostického ústavu SAV. Dokonca najprudší nárast domácností samotárov predpovedá v regiónoch so silno veriacim obyvateľstvom. Napríklad v oravských okresoch Námestovo či Tvrdošín sa ich počet oproti súčasnosti má do 15 rokov viac ako zdvojnásobiť.

„Domácností jednotlivcov nám významne pribúda už od roku 1991. V súčasnosti predstavujú takmer tretinu (29,5 percenta) všetkých domácností,“ konštatuje Branislav Bleha z prírodovedeckej fakulty. Trend sa podľa neho nezmení, v roku 2030 ich má byť zhruba 32 percent a „single“ domácnosti sa stanú najbežnejším typom domácnosti vo väčšine okresov.

Jednočlenné domácnosti najčastejšie vznikajú úmrtím jedného z členov úplnej rodiny či rozvodom spoločne žijúcich osôb. Vtedy ich väčšinou tvoria ženy, aj vzhľadom na výraznú mužskú nadúmrtnosť v období 60. až 90. rokov minulého storočia. „V mladšom veku zasa tieto domácnosti vytvárajú slobodné osoby, pričom prevažujú muži do 35 rokov,“ dopĺňa prognostik Branislav Šprocha.

Najviac samotárov žije v okresoch Bratislavy a Košíc, ale aj v okresoch Sobrance, Veľký Krtíš, Rožňava, Krupina a ďalších. V roku 2030 by už bratislavské a košické okresy mali dopĺňať okresy Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Zvolen či Brezno.

Pozoruhodný je očakávaný nárast počtu „single“ domácností v religióznych regiónoch, kde je zároveň vysoká nezamestnanosť. Najvyšší, viac ako dvojnásobný vzostup sa napríklad očakáva v Námestove a Tvrdošíne. Tu sa zároveň očakávajú jedny z najvyšších prírastkov neúplných rodín, teda rodín, kde deti vychováva osamelý rodič.

Kňaz Róbert Neupauer zo Spišskej diecézy, pod ktorú patria aj zmienené okresy, vidí viac príčin tohto vývoja. „Láska sa dnes skôr chápe ako cit a pôžitok, pričom správnejšie je jej chápanie ako voľby a záväzku,“ uvažuje. Mladí ľudia podľa neho odkladajú vstup do manželstva a zakladanie rodiny, keďže súčasťou ich mentality je aj takzvaná voľná láska – bez viazanosti a povinností. Rolu zohráva aj biologický faktor, odsúvanie pôrodov za hranicu tridsiatky či užívanie hormonálnej antikoncepcie má negatívny dosah na plodnosť žien. „A takisto sú tu často aj sociálne príčiny, keď manželia z ekonomických dôvodov, napríklad v obave zo straty práce, uprednostnia menejpočetnú rodinu,“ uzatvára Neupauer.

Podľa sociológa Stanislava Buchtu mnohí ľudia v skutočnosti samotársky ani žiť nechcú, nútia ich však k tomu ekonomické, sociálne aj etické dôvody. „Zvyšuje sa napríklad percento vzdelaných žien, ktoré ťažko hľadajú partnerov na svojej úrovni. Majú od mužov neraz aj prehnané očakávania po ekonomickej stránke, ktoré ich odrádzajú. Nepreceňujem fámy o ,zlatokopkách', bolo by však zaujímavé urobiť sociologické štúdie na túto tému,“ uvažuje Buchta.

Postupný pokles sobášnosti v posledných troch desaťročiach, vysoká rozvodovosť najmä v 90. rokoch, neochota vstúpiť opakovane do manželského zväzku, to sú tiež javy, ktoré prispievajú k rozdrobovaniu tradičných rodín na menšie celky. „Zvyšuje sa počet osôb v reprodukčnom veku, ktoré môžu vstúpiť do manželstva, no nevstupujú,“ pripomína Šprocha.

Mladí napríklad čoraz častejšie volia voľný partnerský vzťah „bez papiera“, ktorý umožňuje rýchly rozchod bez úradných formalít. Uzavreté manželstvá sa rozpadajú aj preto, že ženy sú od manželov ekonomicky podstatne nezávislejšie ako v minulosti. A ľudia rozvedení či ovdovení čoraz menej vstupujú do ďalších manželstiev. „Nechcú sa už opakovane popáliť, preto aj prípadný nový vzťah radšej vedú ako otvorený. A vdovy či vdovci by zase sobášom stratili benefity v podobe pozostalostných dôchodkov,“ zdôvodňuje Buchta.

Do roku 2030 budú podľa analýzy pribúdať na Slovensku rodiny bezdetné či s jedným dieťaťom. „Naopak, poklesne podiel domácností so štyrmi členmi, ktorú tvoria aj klasické typy rodín s dvoma dospelými a dvoma deťmi. Tento podiel už od roku 1991 do roku 2011 klesol o päť percent, z 23 na súčasných 17,9 percenta,“ vyčísľuje Bleha.

Vplyv na znižujúci sa počet detí v rodine má podľa Buchtu aj zvyšovanie počtu „kariérnych“ partnerstiev. „Doba ponúka ľuďom bez záväzkov také zaujímavé možnosti, že sa neraz stávajú sebeckými a potlačí sa u nich aj základný pud túžby po potomkoch,“ mieni sociológ. Ako dodáva, na „málodetnosť“ vplýva aj výrazný pokles plodnosti párov, pod ktorý sa podpisuje stres a zhoršujúce sa životné prostredie.

Pokles počtu viacdetných rodín podľa sociológa úzko súvisí aj s úbytkom viacgeneračných domácností. „Kedysi sa vo veľkých rodinách o deti starali aj starí rodičia, čo zjednodušilo situáciu pracujúcim rodičom. Dnes je nová generácia moderná, mladí väčšinou chcú žiť sami a radšej volia menší počet detí.“ Predpokladá, že rovnako ako v celej Európe sa aj u nás budú ďalej približovať dva rodinné modely: prvý, typický pre mestské aglomerácie, kde je veľa domácností jednotlivcov, s jedným dieťaťom či neúplných, a druhý, vidiecky, kde sú ešte stále bežné mnohodetné či viacgeneračné rodiny.

Aká teda približne bude „mapa slovenských rodín“ v roku 2030? „Na severe stredného a východného Slovenska budú stále najpočetnejším typom domácností úplné rodiny so závislými deťmi. V širšom zázemí Bratislavy, na juhozápade, na severe Slovenska s výnimkou hornej Oravy, na Pohroní a na krajnom východe budú prevládať úplné rodiny bez závislých detí. A v najväčšom počte okresov budú najpočetnejším typom jednočlenné domácnosti – teda samotárskym spôsobom žijúci ľudia,“ sumarizuje Boris Vaňo z Infostatu.

som podobný prípad, mám 20, nemám kamarátov, ak sa niekto nájde tak sa aj tak na mňa zachvílu vykašle alebo ma podrazí, možno aj preto sa trochu bojím spoznávať nových ľudí
nakoniec som predsa len spoznal skvelé dievča, ani som nemal veľmi chuť na vzťah, chcel som kamarátstvo, ktoré aj tak prerástlo do pekného vzťahu, no ten skončil tak že ma dosť škaredo podrazila
buď stretávam stále len zlých ľudí alebo je chyba vo mne