Dobrý deň.
Ani neviem ako by som začala.Mám taký probélém,že sa stále bojím,ale nieje to taký strach z uzavretích priestorov,alebo z pavúkov,skor sa bojím o svojich blízkych.O dcéru,ktorá v septembry nastupuje prvý krát na strednú školu,bojím sa,či si nájde kamarátov,či zapadne do kolektívu,či jej pojde škola.Bojím sa,keď muž niekam odíde na dlhšiu cestu,či sa mu niečo nestane,bojím sa chorob,aby som nedostala rakovinu,a čo bude potom s mojimi deťmi.Bojím sa niečo povedať,len aby som nevyzerala ako debil.Niekedy si pripadám ako 15 ročné neskúsene decko,ktoré nič nevie a stále čaka len na to,čo mu kto povie,že može urobiť,len aby som niečo neurobila zle.V robote to isté.Mám vedúcu,ktoej nikto nevyhovie,a nech urobíte tak,či onaa,nič nieje dbre.az mi povie,aby som danú vec urobila tak,a ked to tak spravím,tak mi zas povie,že to malo byť inak..a toho je viac..tak sa zase,,bojím"niečo urobiť,len aby som neurobila zle,alebo aby mi nepovedala,,načo si to robila"...bojim sa,keby som náhodou ťukla auto,abymimanžel nevynadal.Stretol sa už niekto s niečim podobným?Som vadná??Ďakujem za každý názor.
Neustály strach
..keď ja som taká sprostá,že aj tieto komentáre idem čítať so strachom,že kto mi čo napíše,nedajboh je tam niečo,čo by som nechcela počuť,respektíve čítať,a už som vyklepaná...ale vzápatí si poviem,že ma Tí ludia nepoznajú tak mi to može byť jedno.
Ja spím s otvorenými ústami (nikdy sa mi nezatvoria) a už som pojedol toľko pavúkov, jáj, jáj. Zaspím hladný a ráno sa zobudím s plným bruškom:-)
Mňamky hamky:-)
Mačičku si k sebe už nepúšťam, lebo radá chrumká potkaníky. Ja som od tom predtým nevedel, prisahám:-)
Trochu sa snaž vnoriť do seba a nelietaj kade tade a budeš sa cítiš lepšie.
Hviezda 01, ak myslíš tým osobnú, tak nie, nemám, ale poznám viac ľudí, kt. osobnú skúsenosť mali. Ako príklad Ti uvediem 1 zdravotná sestra, kt. mala vyše pol roka bolesti a odoslali ju tam. Psychiatri ju poslali späť s nádorom miechy, kt. jej zistili a zrazu sa z psychickej diagnózy stala neurologická a akútna operácia miechy,... V tej poznámke som mala na mysli prácu na sebe, zmenu myslenia, pochopenie určitých súvislostí, mne nemal kto poradiť, internet nebol, na všetkom čo viem, som musela sama a tvrdo makať, pomohli mi však knižky, viera, nádej, snaha a ochota robiť zmeny,... ale nič neľutujem. Radím preto, aby som pomohla a dúfam, že sa z toho dostaneš, čo Ti aj prajem, a raz budeš aj Ty rozdávať takéto rady iným. Uviedla som Ti aj iné terapie bez lekárov, môžeš ich vyskúšať, ale sú platené - regreska, skúsiť môžeš aj archetypologičku Somezedu,...nič však nemám odskúšané. Ja som si všetko skúšala sama na sebe systémom omylov, niečo si už vyber, veľa šťastia!
Ja si tiež hovorím,že čo sa má stať,že sa stane,či už sa budem báť,alebo nie.Aj negatívne články sa snažím nečítať.Neviem,či to má niečo spoločné s tým,že mám teraz muža preč,služobná cesta..budúci týždeň by sa mal vrátiť.Cítim sa bez neho ako bez ruky,aj keď ma niekedy dosť vytáča,ale to je asi všade.
Po večeroch som dosť sama,tak premýšlam o ,,somarinách".A čo sa týka strach z chorob,ten už je momentálne menší,ako v dobe,keď som písala ten príspevok predtým.Niekedy som úplne vpohode,a nemám problém povedať,čo na srdci to na jazyku...inokedy sotva odpoviem..:-(.Niekedy mám pocit,že som už ,,vypumpovaná"z tej mojej večne negatívnej kolegyne,ktorá len nadáva a s ničím nieje spokojná.A nedajbože jej oponovať,tak potom mám sprchu..čo sporchu..vodopád slov,ktoré nemám šancu zastaviť.Ale to je možno len alibizmus.
No..a teraz neviem,či sm aj neodbočila od témy..:-/
Kýčera...máš s tým skusenosť?
A..ďakujem
-Emaela, to čo Ty popisuješ je zdravý strach, a to je rozdiel, veď všetci ho máme a v určitých situaciách zachráňuje aj život. Je totiž strach a STRACH. Je tu na to, aby sme ho prekonávali, ale báť sa dopredu je BLBOSŤ, nič tým človek nevyrieší, skôr ohrozí svoje zdravie a takýmto myslením si privolá nejaké nešťastie. Negatívne myslenie poškodzuje naše zdravie /treba ho zmeniť na pozitívne/, oberá nás o energiu,...kt. nutne potrebujeme, aby sme mohli POMOCŤ, čo sa má stať, stane sa a "bánie sa nikomu nepomôže", situáciu treba riešiť vtedy, keď nastane. V Tvojom prípade ide o zodpovednosť, prevenciu,... intuíciu, počúvaj ju aj naďalej, bodaj by takých MAMIČIEK AKO SI TY bolo na svete čo najviac, tie detičky si to zaslúžia!!! Neviem, kto to zomrel? Ak Ti smiem poradiť, kašli na noviny, správy,... čítaj len to, čo Ťa môže rozveseliť, obohatiť, niečo nové naučiť, z čoho budeš mať Ty aj Tvoja rodina úžitok alebo si sadni, vylož nohy na stolík, urob dobrú kávu, pusti muzičku, rozprávaj sa s deťmi...Ty žiadneho psychológa ani psychiatra nepotrebuješ, ver mi! Si inteligentná babenka, vieš čo tie Tvoje stavy vyvoláva, tak zameraj myseľ iným smerom a na dovolenke si poriadne oddýchni.
- Hviezda 01, môže Ti pomôcť aj jedna jediná terapia a strach pošleš tam, kam patrí.
- Dievčence, viem, že mne sa dobre radí, ale čo myslíte, prečo to robím?
aj ja som čítala tie príspevky...no jednoducho máš obavy o svoj zdrav.stav! a kto ich nemá??? alebo si len viacej zodpovednejšia k sebe a k svojmu okoliu ako väčšina populácie....
Kýčera...ďakujem..a ano,máš pravdu,užsom tu nečo podobné písala..ohladom strachu z rakoviny
hviezda...strach o svojich blízkych...kapitola sama o sebe...mám 2 dievčatá /11 a 7 r./ a ten večný pocit neistoty...hlavne ohľadom zdravia a úrazov...už keď spomínam úrazy: som veľmi opatrná s deťmi pri všetkom: bicyklovanie, korčuľovanie, plávanie...preliezky...až sa mi muž smeje!! ale niekedy sa opaltí mať "oči na stopkách", napr. my máme na záhrade asi meter hlboké jazierko a keď je na záhrade tá mladšia dcéra neexistuje aby bola bez dozoru /má temperament za 2 chlapcov/!! stále ju dozorujem, radšej neumyjem riady /ha-ha výhovorka pre lenivú ženu/ no a táto krpatá na svoje 7me narodeniny padla do toho jazera /komplet mokrá od hlavy po päty/ keby som nebola na blízku možno by sa aj utopila....no a potom som mala stres, že čo ak sa jej cez ušné, očné, cez pusu a iné otvory dostane nejaká hnusná infekcia do tela a budeme nahratí...opäť sa mi manžel trochu uškieral, ale hodila som reč pri kávičke so svojou kámoškou, čo vyštudovala medicínu a tá jediná ma pochopila, aký hunus môže byť v takej skoro stojatej vode....a aké zdrav.komplikácie to môže spôsobiť...asi tak...takže so strachom tohto druhu bojujem ako sa len dá...sama seba presviedčam...: dievča..je to dobré, je to dobré.../tým nemyslím tú moju hlavu-strach ale to okolie okolo mňa, že je všetko O.K. tak ako má byť..../
Vieš, napísala som Ti tu miernejšiu formu, možno potrebuješ už psychiatra. Nezdá sa mi, že by si to sama zvládla, mám dojem, že si už na túto tému písala alebo sa mýlim? Potrebuješ, aby sa s Tebou niekto aspoň na začiatku zaoberal formou terapie, vysvetlil Ti, prečo máš strach, kde sú jeho korene,...ukázal cestu, kt. sa máš uberať. Pomôcť Ti môže aj regresná terapia, hypnóza,... Nemusíš brať nutne lieky, ale začať by si mala čo najskôr lebo sa začneš báť vstať z postele, výjsť z domu,...A čo psychlóg a psychiater nie sú lekári, čudovala by si sa koľkým ľuďom pomohli a odhalili telesné ochorenia! Veď na Západe má takmer každý svojho psychoterapeuta a rieši s ním rôzne blbosti, ale Tvoj stav si terapie vyžaduje...Nie je to žiadna hanba, tá by bola, ak by si pomoc nevyhľadala, veď nik z nás nevie čo ho zajtra postihne.
