Panická porucha

Dobrý deň, 01. 07. som išla do Anglicka bola som z toho nadšená angličtinu mám veľmi rada. Tešila som sa že som si všetko vybavila sama. Kamarátka si zo mna robila srandu že ma chce vidieť po troch hodinách práce za pásom tak som sa bála. Išli sme na nočnú a bola som nadšená z toho že mi to tak išlo že som to vydržala. Ked sme prišli domov nemohla som spať spala som dve hodiny a kamarátka mi povedala že tam zaspím. Tak som sa hned zostresovala a nešla som. To isté sa stalo po ďalšej nočnej. Potom sa to na týžden upokojilo spala som normálne. V sobotu som zase nemohla zaspať a spala som tri hodiny. Prišla na mna úzkosť. Preplakala som celé ráno a nemala som v podstate na to dôvod lebo na další den sme mali zase voľno. Dočítala som sa že nedostatok spánku spôsobuje úzkosti. Tak som sa bála že ked sa dobre nevyspím tak tá úzkosť zase príde aj s temnými myšlienkami. Uzkosť zostala som mnou potom už celý čas snažila som sa to ignorovať. Až raz som sa rozhodla že to už nezvládam a rozhodla som sa ísť domov. Možno tomu dopomohol aj energeták ale myslela som si že ked pôjdem domov že sa to vyrieši ale naopak sa to vystupnovalo a dostala som panický záchvat. Bolo to hrozné myslela som že sa zbláznim. Kým som vedela že ten pocit úzkosti tam je ale nič v podstate mi to nemôže spraviť dalo sa to vydržať ale ked sa to takto vystupnovalo, úzkosť sa zhoršila. Ked som prišla domov zmizlo to až kým som nemala ísť spať a zase sa to všetko vrátilo nespávam dobre s pretrvávajúcou úzkosťou sa to asi ani nedá. Ale najhoršie je že si uvedomujem že je to strach zo strachu, že možno by som tu úzkosť ani nemala len sa bojím že neodíde, tak si ju držím. A najviac ma ľaká že v podstate bojujem sama proti sebe. Už si vôbec neverím. Za den mám aj 100 roznych stavov. Občas sa mi akoby rozjasní a uvažujem normálne. Ale potom zase upadnem do toho že ked to neodíde zabijem sa. Vtedy nemyslím na nič celé dni iba na to. Presne ako ked sa vám odbije zo zuba a Vám tam stále ide jazyk. Bojím sa samej seba. Neviem myslieť dopredu viac ako pár hodín. Mám diár do ktorého som si nič nenapísala lebo neviem čo bude dovtedy. Bojím sa všetkého. Idem ku psychologovi. Ale bojím sa už teraz že mi nepomôže že mi nič nepomôže.