Ahojte. Viem, že si to asi nikto neprečíta do konca, a možno ani nik neodpovie, ale skúsim trošku opísať, čo ma vlastne trápi. Už dosť dlhú dobu som smutná, mám divné nálady, som dosť často smutná i bez nejakého vážnejšieho dôvodu, a keď sa aj teším, tak len dočasne. Nemám žiadne kamarátky, len pár ľudí s ktorými sa rozprávam v škole, a to tiež len o bežných veciach. Som introvertné 16 ročné dievča, mojím životom je hudba, ktorej sa venujem takmer vždy keď mám čo i len trošku voľného času. Mojím veľkým problémom je SF, teda sociálna fóbia. Nedokážem s ľuďmi komunikovať uvoľnene, vždy sa cítim strápnene, divne...preto asi nemám žiadne kamarátky, resp.človeka, ktorý by mi bol bližší. Nikdy mi nejak samota neprekážala, doslova som ju vyhľadávala, lebo som vlastne ani nemala s kým tráviť čas, ale v poslednej dobe sa mi cnie za niekým, s kým by som sa mohla porozprávať, alebo popísať o hudbe, o bežných i nie bežných veciach, trochu sa odpútať od starostí, proste nájsť nejakú spriaznenú dušu...Neviem vlastne, z akého dôvodu vôbec túžim po spriaznenej duši, ale fakt som už zo svojich nálad uťahaná, unavená...moje myšlienky sú hlúpe, prázdne...potrebujem s niekým zdieľať ako sa cítim, preto som založila aj túto tému...tá sociálna fóbia ma obrala o akúkoľvek radosť...Viem, že asi celý život budem single, pretože behám aj po koncertoch, ale vždy sama a tiež tam niesom príliš uvoľnená, keď som tam sama, chodím aj do mesta, ale vždy hlava sklonená, rýchlo prebehnem okolo ľudí, hanbím sa, nedokážem sa nikomu prihovoriť, takže v mojom prípade je asi prehnaná túžba nájsť si nejakú spriaznenú dušu.
Prosím teda, ak mi viete niečo poradiť čo mám s tou SF robiť, ako trochu byť šťastná aj keď nemám kamarátky, ani priateľa, ako trošku nájsť nejaký zmysel života...nejakú motiváciu? Nechcem to riešiť so psychológom, také strašné to hádam nie je...ale je to taká naozaj dosť blbá vec v mojom živote, taká prázdnota a zároveň taká naplnenosť tou prázdnotou. Jediné čo ma drží je teda tá hudba, hlavne rock a podobné také tvrdšie veci na utlmenie tých nálad, ale to už tiež nestačí.
Ak teda má niekto podobné pocity, život, alebo mi vie pomôcť, nejak ma motivovať, budem rada...
ďakujem :/
Hľadám spriaznenú dušu a pomoc
anxietymind - a naozaj sa to, čo si popísala dá nazvať ,,vzťahmi,,? Či sú to len partneri na jednu noc alebo kupovanie si pozornosti či závislosť na drogách, ktorá tých ľudí spája?
Vzťah je o niečom inom.
Pozrela si sa niekedy do zrkadla?
Ak nie tak sa choď pozrieť a potom mi sem napíš, čo si tam videla :)
no tiez mam ten problem, mam uz 25 a nie a nie sa toho zbavit. Rock mam tiez rad. Mozes mi napisat ked chces mrajnoch@gmail.com
Delete: Prosim ta, dnesne vztahy to je len o vzhlade, o frajerine, o zurkach, zabave..
Koho ide zaujimat sr*cka ako som ja? Navyse v mojom okoli si ani netrufam niekoho zatazovat
anxietymind - odkiaľ to môžeš vedieť???
Ondo: Ja sa nikdy v zivote ziadnemu chalanovi neprihovorim. A nikoho by moj pribeh nezaujimal
presne ako cez kopirák aj ja mám takýto problém,ja sa bojím hlavne mladých teda mojich rovesníkov, pretože v školách ma neustále chalani poňižovali a šikanovali nemám kamarátov nemám v nikom vonku dôveru a nemám ani priateľku, pretože ani dievčatá mi neboli ochotné pomôcť v ťažkých situáciach, a neverím či sa niekedy aj taká najde. Nikoho to nezaujima..
a chod si za snom a bude dobré ukáž všetkým že na to máš... a skús predsa nejakému chlapcovi z okolia povedať svoj príbeh buď otvorená a keď je rozumný a inteligentný a citlivý pochopí ťa a keď nie tak nemá cit v srdci... :-D
Veronika: uz som ti napisala :)
Ahoj. Hľadám kamarátku. Mám 23 a už čosi zažité. V tvojom veku som riešila presne to isté. A napriek tomu, že som si myslela, že som dospela a prekonala to, cítim sa byť v tom istom bode opäť. Hudba je môj najväčší koníček a chcela by som sa jej venovať profesionálne. Takže si myslím, že si budeme mať čo povedať. Ak chceš, ozvi sa mi na mail: veronikka9871@gmail.com
Budem sa tešiť! ;)
Inak, aj keby som šla za nejakým psychológom, čo by mi povedal? Podľa príznakov mám SF, nahodil by nejaké lieky ako Xanax a bolo by. Lenže ja v 16 nebudem brať lieky, a v dnešnej dobe to tak je. Nemám ani jednu kamarátku, keď sa na mňa niekto pozrie, sklopím zrak, zahanbená, rýchlo len utiecť domov, s nikým nebyť v kontakte...Nerozumiem si s nikým, do očí nikomu nepozerám...lebo to proste nejde.
To co prezivam, nie je kratkodoby stav. Uz su to roky co bojujem takto.
Ja nepocuvam len metal, ale najma rock.
Delete: kludne mi daj nejaku radu :)
