Ahojte, už dlho sa s týmto trápim a tak ma napadlo, že napíšem sem, aj keď ani neviem čo od toho mám očakávať, pretože mi príde, že sa z toho akurát vyplakávam, čo mi príliš nepomôže. Ale aspoň to chcem skúsiť, možno mal niekto podobný problém..Je mi 16 a nikdy som nemala žiadneho chlapca. Viem, že možno to príde a že nie je až tak neskoro, ale vidím problém v tom, že som strašne hanblivá a bojím sa nadväzovať nové kontakty, stále sa bojím toho, čo si o mne ostatní myslia a bojím sa odmietnutia... Nikdy nejdem za nikým, ale čakám, že možno si niekto všimne mňa (aj keď to sa samozrejme nikdy nestane). Nemám ani príliš veľa kamarátok, len pár... všetci v mojom veku chodia na párty, sú vonku do noci, len ja nie, pretože mne by to doma ani nedovolili, aj keď toto ma až tak netrápi, ja proste nepotrebujem chodiť na párty, ani ma to neláka, len proste potrebujem mať niekoho pri sebe, nejakú najlepšiu kamarátku, priateľa, alebo kohokovek... moji rodičia nemajú čas kvôli práci, takže som väčšinu času so psom alebo občas ukecám nejakú kamarátku (aj keď oni ma možno ako kamarátku ani neberú), aby išla so mnou von, alebo do kina.. Nie je tu niečo, čo by som mohla robiť, alebo ako začať byť viac spoločenská? Viem že je chyba vo mne, pretože ostatní tieto veci vôbec nemusia riešiť, ale už som zúfalá z toho aký som asociál..
Stále sama
Ja tiež som mala na strednej spolužiaka ktorý bol taký utiahnutý a mlkvý a po strednej sa úplne zmenil a keď som ho stretla tak som ho v správaní skoro nezpoznala. Po škole človek mení zvyky aj správanie. Na strednej ešte len dozrieva a dušička sa má problém zorientovať vo svete dospelých.
Alebo som mala jednu susedu ktorá sa po strednej dostala na vysokú a tiež bola ako vymenená.
Ahoj sme na tom podobne mám 19 a tiež som sám dáš na seba kontakt? môžme si popísať prípade ak bývaš blízko aj stretnúť.
neboj, to príde,
ja som bola tiež taká v šestnástich utiahnutá a zakriknutá a po dvadsiatke som sa rozbehla :-D
mam 29 a za sebou zopar flirtov aj postelovych radovanok. Dlhodoby vztah nie ale to neriesim. Ide oto ze v puberte je kopa ludi utiahnutych z coho su aj sikanovani ale to neznamena ze taki budu aj v dospelosti. Zivot ta preplieska neboj a preberes sa z toho.
Ahoj, to že si nemala ešte chlapca to nie je vobec chyba etše máš len 16, ale na druhej strane keď túžiš po chlapcovi musíš prekonať samu seba a začať sa rozprávať, nečakaj - ale konaj treba aj tu, keď si sem tvoj problém napísala, keď budeš ticho nikto nebude o tebe vedieť nič. nevšímaj si to kto si o tebe čo myslí, máš celý život pred sebou a nevrav že si asocial, začni robiť niečo čo ťa baví..a pôjde to
ja tiež nemám veľa kamrátov/tok ;) ak chceš napíš slovakman3@pokec.sk niečo možno vymyslíme :P mám čerstvo 21r.. :)
Ahoj michaellee
Neboj sa niesi v ničom zlá, vlastne ťa dosť chápem mám podobnú povahu. Takisto nechodím na disko ani nemam veľa kamarátov.. vlastne ťa chápem. Ak by si chcela mile rád by som s tebou pokecal ak by si tu nechala na seba nejaký kontakt.
Si úplne v norme. Ja som do 18 tiež nechodil na takmer žiadne dikotéky, zábavy sadnúť si do podnikov. Zato som ale bol v Turistickom klube a na to mám skvelé spomienky.
Nemal som žiadne dievča, lebo som sa bál osloviť aj tie, čo sa mi veľmi páčili. A vôbec to nebanujem. Neobsiahol som žiadne jazvy na duši z kríz, sklamaní a rozchodov. Neotupel som citove a keď som v 25 rokoch spoznal svoju neskoršiu manželku bol som bláznivo zaľúbený a vydržalo nám to. :)
Takže robíš dobre dievča.
